Keď históriu rozprávajú pamätníci
Práve spoločný záujem o dejiny elektrární a verejného osvetlenia priviedol historika Petra Štanského a Milana Nováka k niekoľkoročnému výskumu. „K histórii elektrární som sa hlbšie a intenzívnejšie dostal vďaka Milanovi Novákovi, ktorý pracoval dlhé roky priamo v Elektrárňach. Od roku 2012 sme sa zamerali na históriu elektrární, verejného osvetlenia a ďalších súvisiacich vecí. V roku 2015 sme spolu s Patrikom Gromom vydali pod názvom Žilina vo svetle lámp všetky dostupné poznatky o tejto problematike,“ uviedol pre Žilinský večerník Štanský. Počas práce na publikácii ho prekvapilo, koľko materiálov sa podarilo zachovať. „Prekvapilo ma množstvo zachovaných dokumentov, fotografií a veľa spomienok od desiatok pamätníkov, ktoré sme spolu s fotografom Mirom Pflieglom dali do knihy. A veľmi pozitívne na mňa pôsobila hrdosť pamätníkov, ktorí nám ukazovali zachované stroje na výrobu elektriny vo veľkých žilinských podnikoch. Tie sú tiež v knihe.“
Od svietiplynu k elektrine
Málokto dnes vie, že história areálu sa nezačala až výrobou elektriny. Ešte pred spustením mestskej elektrárne sa na tomto mieste vyrábal svietiplyn, ktorý slúžil na osvetlenie ulíc a námestí. „Areál Elektrární vznikol na mestskom pozemku a ešte pred rokom 1908, keď začala výroba elektriny, tu bola v rokoch 1898 až 1908 výroba svietiplynu na verejné osvetlenie ulíc a námestí mesta,“ objasňuje historik. Samotná výroba elektriny v budove dnešnej Ciachovne však podľa neho nebola ideálnym riešením. „Umiestnenie výroby elektrického prúdu pomocou uhlia v budove tzv. Ciachovne nebolo ekologicky najlepším riešením. Našťastie po pár rokoch táto výroba zanikla a v priestore okolo Ciachovne postupne vyrástli ďalšie administratívne stavby Elektrární – dnes už čiastočne asanované.“
Za najvýznamnejšiu z nich považuje funkcionalistickú administratívnu budovu z roku 1941 od architekta Ferdinanda Čapku. Práve spolu s neskoršími stavbami vytvorila jedinečný industriálno-administratívny komplex, ktorý v Žiline dodnes nemá obdobu.
Elektrina zmenila tvár mesta
Začiatok výroby elektriny znamenal podľa Petra Štanského pre Žilinu zásadný zlom. Bežní obyvatelia k nej dovtedy prístup nemali: „Aj keď väčšie závody – chemička, súkenka či celulózka – mali už pred rokom 1908 vlastnú výrobu elektrického prúdu, obyvatelia a menšie podniky elektrinu nemali. Elektrifikáciou mesta sa zo Žiliny stalo moderné mesto, ktoré zaviedlo kanalizáciu a vodovod a následne dokončilo výstavbu hlavných ciest, napríklad na dnešnej Národnej ulici. Žilina sa stala tretím najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestom na Slovensku, pribúdali obyvatelia, banky aj nové podniky.“
Budova nesie svoj príbeh
Hoci dnešná Ciachovňa už po viacerých prestavbách nevyzerá tak, ako v časoch, keď sa v nej vyrábala elektrina, najznámejší žilinský historik je presvedčený, že bude hodnotná aj pre ďalšie generácie. „Aj keď budova tzv. Ciachovne po prestavbách už nemá hodnotu pôvodnej budovy z roku 1908, stále je architektonicky i historicky zaujímavou stavbou. Verím, že nové využitie areálu bude zaujímavé, pekné a bude prínosom pre život v tejto časti mesta,“ dopĺňa Štanský. Na záver pridáva aj jednu zaujímavú historickú úvahu: „Ako historik sa na záver trochu zamýšľam, aký by tento priestor dnes bol, keby sa naplnil pôvodný zámer mesta a bola by tu vybudovaná tržnica...“
