Žilinský Večerník

19. marec 2024 | Jozef
| -3°C

Z regiónu

Hrad Hričov získal svoju stratenú podobizeň

Klobúk dole pred chalanmi z Hričovského hradu. Už sedem rokov zachraňujú stredovekú zrúcaninu, ktorej hrozil zánik. Plány na tento rok majú odvážne. V Dolnom Hričove plánujú ešte tento rok otvoriť expozičné priestory, kde si svoje stále miesto nájde aj výstava o hrade. Nedávno tiež predstavili hrad v takej podobe, ako ho ľudia nevideli stovky rokov.

08.04.2018 | 11:26

Prácu partie mladých ľudí, ktorí sa dobrovoľne pusti­li do obnovy hradu nad Hri­čovským Podhradím, sledu­jeme v Žilinskom večerníku už niekoľko rokov. To, čo ro­bia, je naozaj obdivuhodné. Zároveň sa im každý rok po­darí pre hrad urobiť aj nie­čo navyše... V roku 2018 plánujú okrem tradičných murárskych prác vytvoriť aj vlastnú expozíciu. „Mám vyštudovaný odbor muzeo­lógie. Už dlhší čas som uva­žoval nad myšlienkou tvorby expozície, no doposiaľ na to neboli žiadne priestory. So starostom z Dolného Hričo­va som sa dávnejšie rozprá­val, že by sme chceli niekedy vytvoriť expozíciu o hrade a on nám ponúkol priestory v mýtnici – terajší kultúr­ny dom. Poslancov obecné­ho zastupiteľstva tiež táto myšlienka oslovila,“ rozprá­va riaditeľ Združenia priate­ľov Hričovského hradu Jozef Mihálik.

VÝSTAVA O HRADE JE OTÁZKOU ČASU AJ FINANCIÍ

Súčasný Kultúrny dom v Dol­nom Hričove je druhou naj­staršou stavbou v obci. Bol postavený v roku 1556 a slú­žil ako mýtnica. „Objekt pre­šiel veľkou devastáciou za čias komunizmu, kedy bola zbúraná aj posledná nárož­ná veža objektu. Ten mal pôvodne štyri veže na kaž­dom rohu. Dnes vzhľad bu­dovy vôbec nepripomína historický objekt. Našťastie, v prízemných priestoroch sa zachovali ešte klenuté stro­py a pivnica. Práve do týchto priestorov je podľa nás naj­vhodnejšie umiestniť expo­zíciu a vrátiť objektu trošku zašlej slávy,“ vysvetľuje Jozef Mihálik. Združenie plánuje expo­zíciu otvoriť ešte tento rok. Prvá výstava však nebu­de o hrade Hričov, ale o Kel­toch. Do budúcnosti by však chceli vytvoriť aj stálu ex­pozíciu o hrade. „Aby sme mohli v budove vystavovať aj cennejšie nálezy z hradu, musíme zabezpečiť budovu kamerovým aj alarmovým systémom, čo je finančne veľmi náročné. V prípade vy­stavovania archeologických nálezov je nutné nainštalo­vať do priestoru aj odvlhčo­vače vzduchu. Je to však beh na dlhé trate,“ konštatuje ria­diteľ združenia.

HRAD, AKO SME HO EŠTE NEVIDELI

Teraz však majú pre priaz­nivcov hradnej pamiatky inú lahôdku. Tou je digitálna re­konštrukcia hradu. „Veľa návštevníkov sa za­mýšľa nad tým, ako mohol hrad kedysi vyzerať. A to bol aj podnet pre vytvore­nie modelu v digitálnej for­me, ktorá je v súčasnosti veľ­mi populárnou záležitosťou. Z toho dôvodu moja priateľ­ka a členka nášho združenia Mária Takáčová oslovila fir­mu, ktorá sa venuje propagá­cii archeológie práve pomo­cou vytvárania vizualizácií. Ponuka ich zaujala a pre po­treby Majkinej diplomovej práce vytvorili model rekon­štrukcie hradu,“ vysvetľuje Jozef Mihálik. Ako podklady pre mo­del slúžili staré kresby a fotografie. Na základe pôdorysu sa vystavali jed­notlivé objekty, doplnili sa okná, dvere, strechy a komí­ny. Na záver sa domodelova­lo celkové prostredie. „Keďže hrad je už od 17. storočia opustený a vytrácal sa zo zá­ujmu majiteľov, tak sa veľmi skoro stal ruinou. Preto sa veľa cenných detailov, aký­mi sú napríklad tvary okien a striech, už nenávratne stratili, a preto sme ich do­plnili podľa vzoru z iných hradov. Model v najväčšej možnej miere na základe dostupných informácií uka­zuje možnú podobu hradu v čase, keď bol ešte obýva­ný,“ rozpráva.

Trojrozmerný model je unikátnou ukážkou toho, ako mohol hrad vyzerať v minulosti. Najstarší obrá­zok hradu má síce viac ako 300 rokov, ale so skutočným Hričovom nemá veľa spoloč­ného. „Najstaršie vyobraze­nie, aké máme, je mediryti­na Justusa Nypoorta van der Utrecht z roku 1686 a je sú­časťou matematickej knihy. Rytina zobrazuje pravdepo­dobne východný pohľad na hrad z diaľky. Vzhľad hradu treba brať s rezervou, lebo tieto rytiny nie sú dôvery­hodné vyobrazenia. Rytina však zobrazuje hrad v deštruovanom stave a miesta­mi bez striech, z čoho mô­žeme predpokladať, že už v tom čase sa hrad menil na ruinu,“ konštatuje Jozef Mihálik.

PO „JURAJOVI“ SPÄŤ NA HRAD

Samozrejme, práce neutí­chajú ani v teréne. Do ďalšej záchrany hradu sa združenie plánuje pustiť koncom aprí­la, kedy sa oficiálne začí­na murárska sezóna. „Ten­to rok chceme pokračovať v konzervácii zadného pa­láca, na ktorom sme minulý rok spustili záchranu dvoch okien. Bude sa nadmurová­vať a konzervovať murivo nad oknami. Z exteriéru sa na severnej strane zadného paláca nachádza veľký vý­padok, ktorý bude potrebné zamurovať. Taktiež sa veľký výpadok nachádza aj na zá­padnej stene a hrozí tu zrú­tenie väčšej časti muriva. Toto sú hlavné priority na murársku sezónu,“ vymenú­va tohtoročné práce na hra­de riaditeľ združenia.

Menšie zásahy sa budú robiť aj na rožnej veži, kde sa bude konzervovať druhá polovica podlahy. Ak sa cez rok podarí združeniu získať peniaze, pustia sa tiež do archeologického prieskumu pivníc mýtnice. „Tento rok máme poda­ný projekt na ministerstve kultúry, taktiež sme poda­li projekt na Naše mesto, do ktorého sa zapájame každoročne. Plánujeme sa zapojiť aj do niekoľkých grantových výziev. Mo­mentálne nemáme schvá­lený žiadny projekt a boli by sme veľmi vďační, ak by ľudia podporili naše akti­vity aj formou 2 % z daní. Potrebné tlačivá máme v aktualitách na našej stránke www.hradhricov. sk alebo na Facebooku v skupine Hrad Hričov,“ hovorí Jozef Mihálik. Združenie môžete podpo­riť aj ľubovoľnou sumou na účet: SK88 8330 0000 0029 0109 7013. Trojrozmernú animáciu rekonštrukcie hradu si mô­žete pozrieť na YouTube.com pod názvom Hričovský hrad 3D.

Zdroj: - lla -

Foto: Archív združenia, OZ Hradiská

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod