Podobne ako šach, bridž poskytuje hráčom radosť a zábavu, nech sa hrá na akejkoľvek úrovni, ak hráte s rovnocennými súpermi. Na rozdiel od pasívnych hier, ktoré si vystačia s minimom mentálnej aktivity, bridž núti hráčov neustále analyzovať situáciu, plánovať stratégiu, predvídať, kombinovať a rozhodovať sa pod tlakom času. Tieto faktory robia z bridžu niečo viac než iba zábavu – stáva sa cvičením pre mozog.
Odborníci na neurológiu a geriatriu sa zhodujú: mozog je ako sval. Ak sa používa, posilňuje sa. Ak ochabuje, stráca výkonnosť. Hranie bridžu predstavuje ideálnu formu mentálneho tréningu, pretože kombinuje viacero kľúčových stimulov:
Pamäť – hráč si musí pamätať rozdané karty, priebeh hry aj signály partnera.
Logické myslenie – úspech v bridži závisí od schopnosti analyzovať situáciu a vybrať optimálnu stratégiu.
Sústredenie – každá nepozornosť sa rýchlo prejaví na výsledku.
Sociálna interakcia – bridž sa hrá vo dvojiciach proti iným dvojiciam, čím stimuluje komunikáciu, spoluprácu aj emocionálne väzby.
Emocionálna kontrola – hráč sa učí zvládať výhry aj prehry, trénuje psychickú odolnosť
Výskumy ukazujú, že práve takéto komplexné kombinácie mentálnej, sociálnej a emocionálnej aktivity dokážu významne oddialiť nástup senility a Alzheimerovej choroby. Štúdia University of Wisconsin-Madison z roku 2014 zistila, že hranie kartových a stolových hier môže pomôcť starším ľuďom zachovať si duševnú ostrosť. Výskumníci zistili, že frekvencia hrania hier súvisí s väčším objemom mozgu v niekoľkých oblastiach, ktoré sú postihnuté Alzheimerovou chorobou. Tí, ktorí hrali častejšie, dosiahli vyššie skóre aj v kognitívnych testoch.
V krajinách ako USA či Veľká Británia dokonca lekári odporúčajú seniorom hranie bridžu ako súčasť prevencie.
Ďalším benefitom bridžu je, že spája ľudí. Nie je vekovo obmedzený – hrajú ho tínedžeri, aktívni dospelí aj seniori. V kluboch a na turnajoch sa stretávajú celé generácie.
Pre starších ľudí predstavuje hra spoločenské zázemie a pocit spolupatričnosti, čím sa znižuje riziko osamelosti – ďalšieho faktora, ktorý urýchľuje mentálny úpadok. Pre mladších je to zas tréning myslenia, ktorý im pomáha v škole, práci i bežnom živote.
Z histórie
Bridž sa vyvinul z kartovej hry whist a veľmi rýchlo získal popularitu hlavne v anglosaských krajinách, kde ho pokladali za hru aristokracie. Už koncom 19. storočia bola vydaná prvá kniha o bridži.
Po prvej svetovej vojne sa bridž rýchlo rozšíril aj v Československu, najmä v Čechách. Bola to viac menej spoločenská záležitosť, až neskôr sa začalo hrávať súťažne. Za prvej republiky sa bridž v Žiline hrával v hoteli Polom. Pravidelne hrávalo 10 – 12 ľudí, medzi nimi aj otec spisovateľa Ľubomíra Feldeka.
Po roku 1948 upadol bridž do nemilosti ako buržoázny prežitok, ale bol tolerovaný. Renesancia bridžu nastala v šesťdesiatich rokoch. V mnohých mestách vznikali bridžové krúžky a kluby, hrávalo sa súťažne, poriadali sa bridžové turnaje. V roku 1968 vznikol na Vysokej škole dopravnej bridžový krúžok, viedol ho Ing. Peter Hora. Každoročne organizoval kurzy bridžu, a už zakrátko mal krúžok niekoľko desiatok aktívnych hráčov. Vďaka pochopeniu vtedajšieho rektora VŠD prof. Jeřábka sa už v roku 1970 na pôde VŠD konal 1.ročník bridžového turnaja O pohár rektora VŠD za účasti bridžistov z Prahy, Brna, Olomouca, Ostravy, Bratislavy a Košíc.
Slabé karty? Nevadí
Bridž je hra pre štyroch hráčov. Je zvykom označovať hráčov svetovými stranami, takže dvojica NS hrá proti dvojici EW. Hrá sa s balíčkom 52 francúzskych (žolíkových) kariet, samozrejme bez žolíkov. Balíček obsahuje štyri farby (piky, srdcia, kára a trefy) po trinástich kartách, najvyššia je eso, najnižšia dvojka. Hrá sa o zdvihy (nesprávne štychy) – je to pojem, ktorý väčšina čitateľov pozná z mariášu, alebo preferansu. Niektorá farba môže byť zvolená za tromf, alebo sa hrá beztromfová hra, v ktorej sú všetky farby rovnocenné.
Hra má dve fázy – licitáciu a zohrávku. V prvej časti hry sa hráči dohodnú (formou dražby) na tom, ktorá farba bude tromf a aký najmenší počet zdvihov sa zaviažu uhrať. Kto dá najvyššiu ponuku, potom tú hru zohráva. Ak záväzok splní, získava kladné body, v opačnom prípade získavajú body súperi. Bridž je hra ľahká na naučenie. Jej princípy nie sú zložité, a ten, kto má vzťah ku kartovým hrám, ich pochopí veľmi rýchlo.
V porovnaní so šachom je bridž viac o náhode a schopnosti reagovať na novú situáciu. „Keď hráte šach, tak zakaždým, ako sadnete ku šachovnici viete, že budete mať v jednom rade 8 pešiakov, v druhom ostatné figúrky a súper to isté. Máte plnú informáciu o hre. V kartách je to niečo iné. Nie je možné, aby ste dvakrát v živote dostali tie isté karty a aj súperi aby mali rovnaké karty ako v hre predtým. V tomto sú karty príťažlivé. V šachu si môžete naštudovať, že keď súper urobí takýto ťah, vy urobíte onaký. A kto má viac prečítané a viac sa naučí, ten má výhodu. V bridži je to iné – musíte vedieť okamžite reagovať, improvizovať a primerane aj riskovať.
Okrem spoločenského bridžu, keď si za stolík sadnú štyria priatelia, existuje aj súťažný bridž. Asi vám napadlo, ako sa dá súťažiť, keď so slabými kartami získate zákonite menej bodov ako so silnými. Od spoločenského bridžu sa ten súťažný líši tým, že pri normálnom bridži závisí veľa od šťastia, zatiaľ čo v súťažnom bridži existuje metóda objektívneho hodnotenia výkonu hráčov bez ohľadu na to, či majú slabé alebo silné karty. Spočíva v tom, že sa karty hrané do zdvihu neskladajú do stredu stola, ale si ich každý hráč ukladá pred seba. Po skončení partie si každý hráč zloží karty a vloží ich do krabice so štyrmi priehradkami (pre každého jedna), takže zostane zachované ich rozloženie, tak ako náhodne vzniklo ráno pri miešaní a rozdávaní. Turnaj sa hrá tak, že s tými istými kartami sa postupne hrá pri viacerých stoloch a navzájom sa porovnávajú dosiahnuté výsledky. Pri tomto druhu bridžu sa už nemožno sťažovať na zlé karty, ale len na vlastnú zlú licitáciu či zlú hru.
Súťažný bridž patrí medzi duševné športy, podobne ako šach. Medzinárodná bridžová federácia združuje milióny hráčov. Na Slovensku máme Slovenský bridžový zväz, ktorý organizuje rôzne turnaje, ligové súťaže (celoštátna 1. liga a dve konferencie druhej ligy – východná a západná), Medzinárodné majstrovstvá Slovenska. SBZ vysiela svojich reprezentantov aj na medzinárodné súťaže, majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta.
Kurz v Žilinskej knižnici
Nie každý má ambície hrať súťažný bridž a zúčastňovať sa turnajov. Väčšine ľudí stačí, naučiť sa bridž aspoň trochu hrať a pravidelne sa stretávať s priateľmi pri bridžovom stolíku. Pre takýchto ľudí organizuje Krajská knižnica v Žiline kurz bridžu pre začiatočníkov. Pravidelne sa budú stretávať každý štvrtok o 16:00 hod v klubovni na 2. poschodí. Začiatok je vo štvrtok 25. septembra 2025. Sídlo knižnice je na Bulvári, Antona Bernoláka 47.
"Príďte a uvidíte, že sa vám bridž zapáči," vyzýva Žilinský bridžový klub.
Udržať si vitalitu v staršom veku znamená kombinovať tri piliere: fyzický pohyb, zdravú stravu a mentálnu aktivitu. Kým prvé dva faktory si získali dostatočnú popularitu, tréning mozgu sa často podceňuje. Bridž však dokazuje, že aj cvičenie mysle môže byť zábavné, spoločenské a zároveň prospešné. Ak existuje hra, ktorá spája prevenciu, zábavu a spoločenský rozmer, potom je to práve bridž.
Neriskujte, že sa vaša myseľ začne strácať. Hrajte bridž – a vyhnite sa senilite aj Alzheimeru.
