Spomínate si ešte na svoje úplné hudobné začiatky v Púchove? Čo alebo kto vás vtedy priviedol k akordeónu?
Moje hudobné začiatky siahajú ešte do čias materskej školy, kde som navštevoval detský folklórny súbor. Viedla nás pani učiteľka, ktorá si všimla môj cit pre hudbu a spev. Práve ona odporučila mojim rodičom, aby ma po nástupe do základnej školy prihlásili na nejaký hudobný nástroj. Rodičia – vtedy proti mojej vôli – vybrali akordeón.
Konzervatórium v Žiline ste navštevovali šesť rokov. Ako vás toto mesto a štúdium formovali ako hudobníka?
Na štúdium na Konzervatóriu v Žiline spomínam veľmi rád. Mesto som si obľúbil hneď od začiatku a vytvoril som si tu silné osobné aj profesionálne väzby. Mali sme výborný kolektív, ktorý sa navzájom motivoval. Mimoriadne dôležité bolo aj pedagogické vedenie mojej profesorky Márie Mártonovej Kormanovej. Vďaka nej som objavil nielen nové pohľady na hudbu, ale aj hlbokú túžbu po poznaní a intenzívnom prežívaní umenia ako celku – akéhokoľvek žánru. Rád spomínam aj na koncerty v ŠKO, predstavenia v Žilinskom divadle či Staromestské slávnosti.
Máte zo Žiliny alebo konzervatória nejaké obľúbené spomienky, ktoré vám dodnes utkveli v pamäti?
Spomienok je veľa – niektoré možno radšej ani nespomínať (smiech). Z tých profesionálnych si nesmierne cením koncert v budove ŠKO, kde som vystúpil ako sólista so Symfonickým orchestrom Konzervatória. Rovnako silno vo mne rezonujú aj koncerty s Miešaným zborom Konzervatória v Žiline a so Žilinským miešaným zborom pod vedením Štefana Sedlického. Sú to zážitky, ktoré zostávajú navždy.
Čím je podľa vás akordeón výnimočný nástroj? A čo by ste odkázali tým, ktorí ho stále vnímajú len ako „ľudovkový“?
Akordeón je výnimočný najmä svojou univerzálnosťou. Je plastický, má široké interpretačné možnosti a dokáže znieť ako sólový aj komorný nástroj. Je prenosný, ladenie je pomerne stabilné a farebná škála zvuku je vďaka registrom veľmi pestrá.
Aj ja som ho kedysi vnímal predovšetkým ako nástroj spojený s ľudovou hudbou. Postupne som však objavil jeho obrovský potenciál aj v klasickej hudbe, kde sa mu v zahraničí už dnes dostáva plnohodnotného uznania. Verím, že aj na Slovensku sa to vďaka osvete a kvalitnej prezentácii čoskoro zmení.
Na konte máte viacero medzinárodných súťaží a ocenení. Ktoré z nich si najviac ceníte a prečo?
Najviac si cením najčerstvejšie úspechy z tohto akademického roka. Druhé miesto v Pule (Chorvátsko) na jednej z najväčších akordeónových súťaží v Európe s tradíciou takmer polstoročia má pre mňa veľkú hodnotu – najmä preto, že som súťažil v kategórii bez vekového obmedzenia so skúsenejšími a staršími interpretmi.
Veľmi si vážim aj prvé miesto v medzinárodnej vysokoškolskej kategórii na Akordeónovej súťažnej prehliadke umeleckých škôl v Galante.
Ako ste sa dostali na štúdium na prestížnej Sibelius Academy v Helsinkách a čo vám tento pobyt priniesol?
Štúdium na Sibelius Academy bol môj sen už počas konzervatória. Mal som tú česť študovať u profesora Miku Värynena, ktorého som obdivoval roky. Dostal som sa tam cez program Erasmus+, ktorý môžem každému študentovi len odporučiť. Tento pobyt mi dal veľa po umeleckej, ľudskej aj mentálnej stránke – no to by už bolo na samostatný rozhovor.
Vystupujete v rôznych žánroch – od klasiky, cez jazz až po ľudovú hudbu. Ako si udržiavate rovnováhu medzi týmito štýlmi?
Veľkou inšpiráciou je pre mňa môj profesor Boris Lenko – interpret s mimoriadnym multižánrovým presahom. Aj keď sa primárne venujem klasickej hudbe, rád presahujem do iných žánrov. V konečnom dôsledku je hudba len jedna – rôznorodá a bohatá – a ja sa ju snažím vnímať ako celok.
Venujete sa aj pedagogickej činnosti. Čo vás na učení baví a čo sa snažíte odovzdať svojim žiakom?
Najviac ma baví, keď vidím, že učenie nie je jednosmerné – často sa učím aj ja od svojich žiakov. Spoločná práca nás obohacuje a teší ma, keď si žiak k hudbe vybuduje hlboký a úprimný vzťah. Práve to je podľa mňa najväčší úspech.
Spoluzakladali ste Duo di Vento. Aké sú vaše ďalšie plány s týmto zoskupením?
Projekt vznikol ešte pred mojím pobytom v Helsinkách a po ročnej prestávke znova ožil. V sezóne 2024/2025 sme odohrali päť úspešných koncertov a získali druhé miesto na Akordeónovej súťažnej prehliadke v Galante v kategórii komornej hry.
S duom pripravujeme nové koncerty aj súťažné vystúpenia. Skladateľ Matúš Babka pre nás upravil slávnu Danse Macabre od Saint-Saënsa pre dva akordeóny, ktorú plánujeme uviesť ako premiéru. Pracujeme aj na programe s dielami Bacha, Debussyho a Barbera – s cieľom nahrať ho a prezentovať doma aj v zahraničí na koncertoch.
Ktorý z vašich koncertov bol pre vás zatiaľ najemotívnejší a prečo?
Jednoznačne môj bakalársky recitál 31. 4. 2025. Bol to môj prvý veľký sólový koncert – debut, ktorý si budem pamätať do konca života. Energia, ktorú som cítil z publika, bola neopísateľná. Bol to najemotívnejší, najťažší, ale aj najkrajší koncert mojej kariéry.
Ako vyzerá vaša príprava na nové skladby? Čo je pri štúdiu repertoáru pre vás najdôležitejšie?
Príprava je systematická – začínam s prstokladmi, technickými aspektmi, cvičením náročných pasáží a kontrolou mechu. Až potom sa venujem registrácii, výrazu a interpretácii skladateľského zámeru. Tento proces je časovo náročný – napríklad desaťminútová skladba mi zaberie pri poctivom štúdiu aj dva mesiace.
Keby ste mohli spolupracovať s akýmkoľvek hudobníkom, živým alebo už nežijúcim – kto by to bol?
Jednoznačne Jacob Collier. (pozn. r., anglický spevák, skladateľ a multiinštrumentalista, ktorý vo svojej tvorbe kombinuje prvky jazzu, funku, soulu, gospelu, folku, a cappelly, elektronickej hudby a mnohých ďalších).
Čo by ste poradili mladým hudobníkom, ktorí sa rozhodujú, či sa vydať na profesionálnu hudobnú dráhu?
Treba si to dobre zvážiť. Hudba ako profesia je krásna, ale zároveň veľmi náročná. Publikum vidí len výsledok – nie tie tisíce hodín náročnej a systematickej práce, bez mobilu, tabletu, Playstationu a bez priateľov. Čas len s nástrojom a stojanom na noty medzi štyrmi stenami. Ak však niekoho napĺňa objavovanie umenia a má pre hudbu vášeň, určite ho povzbudzujem – táto cesta síce nie je ľahká, ale za to nesmierne obohacujúca.
