Nový začiatok po ťažkých časoch
Mnohí si spomínajú, že Janka sa vždy rada parádila. Z toho vznikla aj prezývka Janka Sponka. Rada si do vlasov zapínala rôzne ozdoby, a takto nás minulý týždeň privítala vo svojom novom domove – v Centre sociálnych služieb Straník v Zástraní. Výzorovo sa takmer vôbec nezmenila. Inštruktorka sociálnej rehabilitácie Katarína Jaššová potvrdzuje: „Teraz veľmi dobre vyzerá, ale keď prišla počas pandémie, bola to katastrofa... Bola v zlom stave, našli ju väznenú doma v dosť neľudských podmienkach. Keď sem Janka prišla, nikto ju nespoznával. Ale od tej doby je to už úplná pohoda. Janka je späť vo svojom výzore a zdatnosti.“
Od marca 2021 je umiestnená v CSS Straník. Je to už pár rokov, čo tu býva a naozaj sa jej tam páči. „Som spokojná. Páči sa mi tu všetko. Dobre tu varia, mám tu kamarátov, najlepšia kamarátka je Jožina,“ hovorí Janka.
Príjemné prostredie zariadenia, dvor a zázemie robia svoje. „Chodíme tu na výlety,“ podotýka Janka. S mobilnými klientmi sa terapeuti často prechádzajú. Hoci na kopec Straník nevyjdú, prejdú sa aspoň ku kostolu, odkiaľ sú krásne výhľady a potešia aj ovečky na lúke.
V lete majú rôzne aktivity aj v rámci samotného zariadenia. Často trávia dni vonku, starajú sa o zeleninu, schádzajú sa pri opekačke. „Opekáme špekáčiky. Tie mám rada,“ hovorí Janka.
Keď sa opýtame, aké je jej obľúbené jedlo, dozvedáme sa, že až tak neholduje polievkam. „Ale aj tie treba jesť, však? Lebo sú zdravé,“ prihovára sa Janke pani Jaššová. Ona prikyvuje a s úsmevom hovorí: „Dnes máme mexický guľáš s ryžou.“ Pravidelná a pestrá strava je to, čo nemala počas života v meste vždy dostatočne zabezpečené. Preto je teraz spokojná a vďačná.
Ranná káva pri svätej omši
V zariadení žijú rôzni prijímatelia sociálnej služby s rôznymi diagnózami. Konkrétne Janka má diagnostikovanú duševnú zaostalosť. Režim dňa je pre ňu veľmi dôležitý. Je umiestnená v ženskej časti, každé ráno vstávajú o siedmej a po hygiene sa schádzajú pri káve v rehabilitačnej časti. „Máme svoj režim dňa. My si ich ráno prevezmeme, už sú nachystané, oblečené. Ideme s nimi na rozcvičku, na raňajky a od 8.00 sú tu s nami v rehabilitačnom centre,“ opisuje ich doobedie inštruktorka sociálnej terapie. O 8.30 je čas na kávu. Viedenská to síce nie je, ale počas tejto chvíľky tu vládne pokoj a pohoda. „Vypijú si medzi sebou kávu, dostanú desiatu a na dennom programe je počúvanie svätej omše, modlitba alebo čítanie katolíckych novín. To je terapia zameraná na spiritualitu. Majú to veľmi radi. Veľa žien je takto naučená ešte z domáceho prostredia, a tie staršie majú pobožnosť jednoducho v sebe. Ja pokladám za veľmi dôležité, že si ráno spoločne sadnú ku káve a počúvajú Rádio Lumen. V tú chvíľu sú stíšené,” hovorí.
Janka pritakáva a ukazuje do vedľajšej miestnosti: „Teraz bežala omša.“ Dodáva, že aj v meste chodievala do kostola.
Ak náhodou niekto nechce v tú chvíľu počúvať, môže sa venovať inej činnosti. „Je to individuálne, ale myslím si, že tá spiritualita je pre nich veľmi dôležitá,“ podotýka terapeutka.
Najradšej má umelecké a ručné práce
Potom nastáva ďalšia terapeutická činnosť. Každý deň je priestor na iný druh aktivity. „Sme tu dve terapeutky a máme tu momentálne 16 žien. Janka je jedna z nich. Toto je to kolektív, ktorý sa musí viesť. Nehovorím, že sme nejako striktní, ale ten režim dňa má svoje opodstatnenie, najmä pri toľkých ľuďoch,“ pokračuje.
Tieto činnosti si terapeuti plánujú týždeň vopred. Je to napríklad kognitívny tréning a cvičenia zamerané na pamäť, pozornosť a myslenie. „To vykonávame pravidelne. Pracujeme s edukačnými knihami, rátame, čítame s tými, čo to dokážu. Vysvetľujeme im úlohy a potom vyhodnotíme, kto to zvládol, prípadne nezvládol. Aj sa tam vyfarbuje, čo robia veľmi radi. Ďalej je to arte terapia, ktorú máme aj dnes. Teraz máme aktuálnu jesennú tematiku a budeme otláčať listy,“ hovorí Katarína Jaššová.
Janka sa rada zapája práve do umeleckých aktivít a ručných práce. Má svoj košík s kreatívnymi potrebami a ten je pre ňu veľmi dôležitý. „Minule sme robili postavičky z gaštanov,“ spomína si Janka a už sa teší na otláčanie jesenných listov a na obrázky, ktoré jej z toho vyjdú.
V rámci terapií mávajú aj športové dopoludnia. V hale vymýšľajú rôzne loptové aktivity alebo hrajú kolky. Mávajú aj spoločenské hry, kde hrajú Človeče, nehnevaj sa, karty, a podobne. „Tie činnosti závisia aj od ročného obdobia. Od jari do jesene sme veľmi veľa vonku. Rozložíme si stôl, slnečníky a všetko, čo môžeme, robíme na čerstvom vzduchu. V záhrade máme skleník, kde pestujeme paradajky, papriky, uhorky a denne chodíme polievať a zbierať úrodu. Tento jesenný čas už väčšinou zameriavame činnosti na interiér,“ vysvetľuje Katarína Jaššová.
Keď sa opýtame Janky, ktorú z týchto aktivít má rada, odpovie že všetky. No predsa má tie, ktoré obľubuje viac. „Chodím vonku a mám rada obrázkové kocky.“
Pomoc druhým jej ide prirodzene
Janka navštevujú aj známi z mesta, ktorí jej vždy niečo dobré prinesú. Jedna rodina má v zariadení umiestneného syna a vždy sa zastavia aj za zhovorčivou Jankou Sponkou.
Keď si spoločne zaspomíname na Žilinu, vždy rada navštevovala cukrárne. „Chodila som na koláčik. Na veterníky! Ale mám rada všetky,“ hovorí. Spomína si na cukráreň za Domom umenia Fatra, do ktorého chodila na koncerty. A takisto na bábkové divadlo, kde zas rada navštevovala detské predstavenia. Všade radi prižmúrili oko a pustili ju bez vstupenky. A keď sa jej opýtame, kde by viedli jej prvé kroky, keby sa ocitla v Žiline, hneď spomenie Mariánske námestie.
Určite mnohým napadne, či jej mesto nechýba. Ona však hovorí, že tam chodí stále! Terapeutka súhlasí: „Áno, v rámci terapeutickej činnosti veľa chodíme aj do mesta, s tými, čo majú dobrú mobilitu. Janka by už nenastúpila do autobusu, ale máme v zariadení svoje služobné vozidlá, v ktorých malé skupinky odvezieme. Ideme spolu na zmrzlinu, do kina, do divadla, na rôzne podujatia, čo bývajú na námestí. Sledujeme stránky knižnice či krajského kultúrneho centra. Takisto sme boli nedávno v Rosenfeldovom paláci na výstave bábok. Takže okrem terapeutickej a dennej činnosti sa snažíme v mesačnom pláne vytvoriť aktivitu, počas ktorej by sme ich vzali mimo zariadenia.”
Janka do mesta, samozrejme, chodí rada. Je to doslova jej rajón. „Hej, poznajú ma všetci,“ smeje sa. A Katarína Jaššová spolu s ňou: „To je akoby ste išli s nejakou celebritou! Všetci ju oslovujú, dajú cukríky, volajú do svojho obchodu, aby si čosi vybrala. A zrazu sa vraciame s plnou taškou! Skrátka všetci ju majú radi.“
Ona má však takisto rada ľudí a v zariadení im sama pomáha. Napríklad trošku stratenej Marcelke, keď potrebuje ísť na toaletu. Ženy sa počas dňa presúvajú medzi viacerými objektmi, a práve táto terapia je najvzdialenejšou budovou. Janka má však vraj s Marcelkou veľkú trpezlivosť a vždy ju odprevadí tam aj späť. Ako sa potvrdilo, tak ako počas života v meste, aj tu má Janka orientáciu skrátka výbornú.
Všetko má...
V zariadení si počas roka často robia malé i veľké radosti. Prijímatelia sociálnej služby veľmi pozitívne prežívajú spoločné zábavy. Napríklad už sa blíži Mikuláš, ktorý určite príde s nádielkou sladkostí. Pani Jaššová však prezrádza, že odkedy má Janka pravidelnú stravu, sladkostí až tak nepoje. Má svoju škatuľu s dobrotami a nejako výrazne z nej neubúda. Za to keď sú oslavy, z torty si rád dá každý. Oslavujú každé významné výročie a Janka Zaplatilková takto oslávila v zariadení na Straníku aj svoju 60-tku. Spoločne si klienti zaspievali, zatancovali a zabavili sa. „Mám rada disko. Minulý týždeň bola retro party,“ smeje sa Janka a spomína aj svojich obľúbených interpretov, ktorých počúva v rámci muzikoterapie: „Kazíka a Senzus.“ Už teraz sa vraj teší na Katarínsku zábavu, ktorá ich čaká!
Zakrátko sú tu tiež Vianoce. Poteší ju sledovanie rozprávky Tri oriešky pre Popolušku v kruhu svojej „novej rodiny“ a hoci jej vraj nič nechýba, predsa má skromné želanie, ktoré by si želala pod stromček.
- Čo by si si priala?
- Puzzle.
- A aké? Čo by to malo byť?
- Nie ťažké.
- Aký vzor?
- Koníky.
- Nie sú koníky ťažké?
- Niekedy bývajú aj s mačičkami. Puzzle mám rada.
Na záver príjemnej návštevy sme sa opýtali riaditeľa CSS Straník Jozefa Bukového, ako on vníma Janku ako osobu. „Janka sa - napriek nie príjemnému prežitiu posledných rokov v domácom prostredí a následnom umiestnení v zariadení v hodine dvanástej - dostáva do pôvodnej formy. Výzorovo je taká ako si ju pamätajú Žilinčania. Je stále usmievavá a zostalo v nej to pekné, že dokáže rozosmiať ľudí a pomáha rada druhým. Keď sa stretneme, vždy sa zasmejeme a dohadujeme, kedy a čo budeme robiť. Chcel by som sa poďakovať všetkým Žilinčanom, ktorí si na ňu stále spomenú, navštívia ju a spolu zaspomínajú – dodáva jej to chuť do života,“ uzatvára.
História CSS Straník
Počiatok zariadenia siaha do roku 1955, kedy 1. augusta po adaptácii dielni a administratívnej budovy bývalého bezmotorového letiska bol zriadený Domov dôchodcov s kapacitou 60 klientov.
V roku 1956 začali prvé úpravy okolia. V roku 1958 bolo zavedené autobusové spojenie Budatín – Zádubnie – Zástranie so zástavkou priamo pred domovom dôchodcov. Dovtedy sa používala cesta z Tepličky nad Váhom cez Dubeň hore na Straník a zväčša pešo. V domove panoval čulý kultúrno-spoločenský život , organizovali sa početné zájazdy a návštevy kultúrnych a zábavných vystúpení, nechýbali ani tancovačky zorganizované vtedajšími klientami. Dôchodcovia sa od samého začiatku podieľali aj na prácach pri úprave prostredia, pestovaní zeleniny a chove hospodárskych zvierat (husi, sliepky, ošípané). V tomto období kapacita vzrástla na 122 klientov.
Transformácia: V apríli 1964 sa Domov dôchodcov podľa rozhodnutia KNV v Banskej Bystrici zmenil na Ošetrovací ústav pre choré ženy Straník. To bol jeden z momentov, ktorý rozhodujúcim spôsobom určil ďalšie smerovanie v starostlivosti o postihnutých v zariadení. Kapacita sa nezmenila /122 klientov/, ale pre 80% klientov, ktorí neboli mentálne postihnutí, znamenal odchod zo Straníka. Zmenou klientely sa celý režim života v ústave zmenil. V roku 1966 sa tu začala zavádzať pravidelná pracovná terapia. Nadviazala sa spolupráca s podnikom Ryba Žilina, pre ktorú obyvatelia čistili cibuľu, páralo sa perie najskôr iba z vlastnej produkcie, neskôr sa brali zákazky. V tomto období pribudla ďalšia záujmová činnosť – ručné práce. Nadviazala sa spolupráca s Jednotou, pre ktorú klientky čistili orechy. V roku 1968 sa sformoval dramatický krúžok a už o rok neskôr sa v Banskej Bystrici na Fončorde zahájila 1. spoločná výstava ručných prác ústavov spojená s prehliadkou kultúrnych programov.
Zriaďovateľom CSS Straník je od roku 2013 Žilinský samosprávny kraj. Riaditeľom zariadenia je Jozef Bukový a tento rok oslávilo úctyhodné 70. výročie.
