Jánske ohne majú tradíciu ešte v praslovienskej dobe. Jánska noc mala nádych voľnej a rozpustilejšej zábavy, niečo ako vyháňanie noci slnkom, premoženie noci neustálym svetlom až do jeho objavenia sa na oblohe. Očistný oheň mal pri tom zbaviť ľudí chorôb, bujarosť a mladosť mládencov a dievčat zasa mala posilniť okolité polia a lány, ktoré vraj vďaka vysokým jánskym ohňom priniesli neskôr vysokú úrodu.
V Lietavskej Závadke túto tradíciu spojili s hrami pre deti, varením gulášika a pečením rýb. Na záver sa podpálila vatra, kde zhorela aj slamou vypchatá bába Jano.
