1. máj je pripomienkou práv pracujúcich
Mnoho skoršie narodených spomína na prvomájové sprievody, niekto nostalgicky, iný s trpkou asociáciou spojenou s bývalým režimom. 1. máj si vládne garnitúry, či už išlo o nacistov alebo komunistov, v podstate pretransformovali na manifestáciu oslavy štátu. Sviatok práce, ktorý sa u nás objavil po roku 1948, má však svoju históriu a príbeh, ktorý sa rokmi vyvíjal.
Začal sa písať v roku 1884 v USA, v Chicagu. Federácia organizovaných remesiel a odborových zväzov na národnom sneme prijala rezolúciu, ktorou požadovala zákon na skrátenie pracovného času na osem hodín od 1. mája 1886. S blížiacim sa dátumom sa stupňovali snahy a aktivity s cieľom nastoliť lepšie podmienky pre pracujúcich. Tí často pracovali 12 až 16 hodín denne, vrátane detí. Začiatkom mája sa konal generálny štrajk, a to všade v USA – od New Yorku po San Francisco. Centrom boja bolo však Chicago, kde do ulíc vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, skončili však krviprelievaním. Medzi policajtov hodil niekto vyrobenú bombu a tí začali strieľať do okolitého davu. Šesť osôb malo byť zabitých a viac ako päťdesiat ťažko ranených. Organizátori zhromaždenia boli odsúdení a štyria z nich popravení, hoci skutočný vinník ostal neznámy. 1. mája 1888 vyšli pracujúci do ulíc opäť, aby si tieto udalosti pripomenuli.
Oficiálne sa však 1. máj stal Sviatkom práce až na ustanovujúcom kongrese II. internacionály v dňoch 14. – 21. júla 1889 v Paríži. O rok neskôr oslávili pracujúci sviatok už aj v Rakúsko-Uhorsku. V Československu sa 1. máj začal sláviť od roku 1919, keď ho prezident Masaryk vyhlásil za štátny sviatok. Stal sa tak oficiálnym sviatkom, ktorý sa niesol v duchu boja proti nezamestnanosti, zlepšenia práv pracujúcich a ich postavenia v spoločnosti. Medzi najvýznamnejšie oslavy počas I. ČSR vraj patrili tie, ktoré organizoval Tomáš Baťa v Zlíne a nechýbali na ňom transparenty či alegorické vozy.
Po roku 1948 si 1. máj privlastnila vládnuca Komunistická strana Československa. Sviatok pracujúcich sa zmenil skôr na propagáciu strany a oslavu komunistického režimu. Až s prebiehajúcou normalizáciou sa ľudia začali odosobňovať od tohto sviatku a prvomájový sprievod sa stal akýmsi „otvorením letnej sezóny v Československu“. Išlo o povinnú jazdu, ktorú nezrušili ani v roku 1986, kedy vybuchla jadrová elektráreň v Černobyle a milióny ľudí boli vystavení dopadu rádioaktívneho žiarenia. Poslednýkrát sa 1. mája mávalo v roku 1989.
Nezabúdajme, prečo sa 1. máj začal v skutočnosti nazývať Sviatkom práce – ide o pripomienku práv pracujúcich a boja proti detskej a otrockej práci.
Snímka: shutterstock.com
Symbolický strom i prejav lásky
Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, borovicový alebo brezový, ktorý mal symbolický význam. Bol výrazom na jar sa obnovujúcej prírody.
Máje sa tradične stavali zvyčajne v noci na prvého mája. Bola to úloha mládencov, ktorí si máj pripravovali aj týždeň dopredu, samozrejme, v tajnosti. V lese odrezali statnejší strom, vysoký okolo desiatich metrov, kmeň očistili od konárov, no vrcholec mu nechali. Na ten sa sústredila hlavná výzdoba – pestrofarebné stužky, látky, šatky od milej či fľašky s pálenkou.
Máje sa stavali ako výraz úcty a býval to aj prejav lásky. Mládenci ich zvyčajne postavili všetkým slobodným dievkam, ale chlapec s vážnym záujmom o dievča ju mohol poctiť vlastným májom. Keď mala dievčina viac nápadníkov, stávalo sa, že mala pred domom aj viac májov.
V súčasnosti sa tradícia stavania májov na Slovensku zachováva aspoň symbolicky, keď sa stavia jeden máj pre celú obec. Jeho stavanie je však príležitosť v spoločenskom živote obyvateľov. Väčšinou ho organizuje folklórna skupina alebo miestni nadšenci, a neraz ho sprevádza dedinská zábava.
Máj postavili aj v obci Nezbudská Lúčka.
V Hornom Hričove.
Prvomájový bozk i čistenie studničiek
Máj – lásky čas. Niet divu, že tento mesiac, a hlavne jeho prvý deň, považujeme za dôležitý pre zamilované páry. Ešte naše staré mamy pripisovali prvomájovému bozku pod rozkvitnutou čerešňou dôležitosť, či dokonca magické účinky. Dievča, ktoré dostane bozk pod kvetmi čerešne, by malo mať dostatok lásky počas celého roka.
Bozkávanie pod čerešňou na 1. mája je tradícia, ktorá sa oslavuje po stáročia. Má korene v starodávnych pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari a úrodnosti prírody. Dnes zostáva populárnym zvykom v mnohých častiach sveta, najmä v Európe a Ázii.
Pekným májovým zvykom bývalo aj čistenie chotárnych studničiek. Robievali to zväčša mladí muži a obyvatelia im za to dávali drobné odmeny ako slaninu, vajcia, či chlieb, aby si mohli v sobotu urobiť zábavu a pohostiť dievčatá. Dodnes mnohí nadšenci chodia k svojim obľúbeným studničkám, ktoré čistia, a strávia tam príjemný čas opekaním.
Snímka: shutterstock.com
8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom
Ďalší štátny sviatok pripadá na štvrtok 8. mája. V tento deň si pripomíname kapituláciu nacistického Nemecka, ktorá nadobudla účinnosť 8. mája 1945, a tým sa skončila druhá svetová vojna v Európe.
Podľa kapitulačného aktu uzavretého 7. mája v Reims malo Nemecko zastaviť všetky bojové operácie 8. mája 1945 o 23.01 h stredoeurópskeho času, čo v časovom pásme východoeurópskeho času vzhľadom na hodinový rozdiel nastalo až 9. mája. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že pri podpise aktu v Reims neboli prítomní zástupcovia Sovietskeho zväzu, na žiadosť sovietskej strany bol kapitulačný akt podpísaný aj na predmestí Berlína v noci z 8. na 9. mája. Preto bol v Sovietskom zväze, ako aj v štátoch, ktoré pripadli do jeho sféry vplyvu (východný blok), za deň víťazstva stanovený 9. máj.
Deň, ktorý vzdáva úcta matkám a materstvu
Máj venuje jeden zo svojich dní aj našim najdrahším osobám. Je to predsa mesiac lásky, a láska k mame je považovaná za tú najčistejšiu a najúprimnejšiu. Tento rok pripadá deň matiek na 11. mája. Na Slovensku sa tento deň oslavuje vždy v druhú májovú nedeľu. Vo svete je sviatok venovaný matkám datovaný na rôzne dni, napr. vo Veľkej Británii vo štvrtú pôstnu nedeľu, v arabských krajinách zas v marci.
Myšlienka medzinárodných a pravidelných osláv tohto sviatku vznikla v roku 1907 na počesť Anny Reeves Jarvisovej, ktorá bojovala za práva matiek. Po prvý raz ho verejne oslavovali o rok neskôr. V roku 1914 vyhlásil vtedajší americký prezident Woodrow Wilson prvú oficiálnu oslavu Dňa matiek ako celonárodného sviatku, konajúci sa druhú májovú nedeľu. Podobné sviatky po celom svete existovali dávno v histórii, napríklad v starovekom Grécku sa oslavoval sviatok plodnosti a matiek, spojený s uctievaním pohanskej bohyne Rhey = Kybelé, matky bohov.
Snímka: shutterstock.com
Lásky čas, ale aj svadba?
Rozkvitnutý máj je čarokrásny, preto niet divu, že sa práve v tomto mesiaci zaľúbenci rozhodnú spečatiť svoju lásku svadbou. No stará povera hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry.“ Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí strašia nevesty tým, že svadba v tomto mesiaci je odsúdená na neúspešné manželstvo. Ide však o poveru spájajúcu sa s ťažkým životom a prácou na poli, ktorá pripadla práve na čas, kedy mohla byť čerstvá manželka, ktorá otehotnela v máji počas svadobnej noci, v rizikovom prvom trimestri. Práce mohli ohroziť jej zdravotný stav.
Podľa našich predkov sa tiež svadba v máji nemala konať preto, lebo na jar ľudia jednoducho nemali čo ponúknuť svadobným hosťom.
