Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

24. február 2018 | Matej

Knižná

K príbehu ho inšpirovala staršia španielska povesť

Svoj štvrtý román s názvom Krik nevinných situoval Roman Kulich do Blatnice. Pri jeho čítaní vás môže poháňať strach i zvedavosť, môžu vám behať po chrbte zimomriavky alebo vstávať dupkom vlasy. Zaručene vám však bude v ušiach znieť krik nevinných.

16.11.2017 | 10:22

Na svojom konte máte tri romány. Teraz k nim pribudol ďalší. Pre­zraďte, o čom bude?
Áno, toto by mal byť štvrtý v po­radí. Bude to opäť mysteriózny triler, tentoraz z lokality čarov­ného Turca, konkrétne známej Gaderskej doliny, priľahlých loka­lít a hlavne najbližšie položenej dediny, z Blatnice. Ide o prípad množstva usmrtených zvierat, ktoré nenechajú v Blatnici nikoho chladným. Hlavní hrdinovia príbehu Ma­rek a Romana sa vydajú na vlastnú päsť zistiť, kto za temným kom­plotom stojí. Marekovi dokonca tiež zabijú psa, preto vyvíja o to väčšiu snahu. Kto konkrétny je za podivným sprisahaním v dedi­ne? Ako sa bude situácia vyvíjať? Zomrie aj niekto ďalší? Dokonca človek? Ku koncu knihy som pri­chystal niekoľko na seba nadväzu­júcich prekvapení, takže verím, že si čitateľ príde na svoje.

Spomínate, že ide o mysteriózny triler. Čím je mysteriózny?
Je tam isté preklenutie medzi sve­tom živých a mŕtvych, ktoré na nie­ktorých miestach môže presakovať buď na jednu, či na opačnú stranu. Nechcem prezrádzať dejovú líniu, ale kontakt so svetom mŕtvych je v knihe na viacerých miestach dosť citeľný až strašidelný. Takisto som mierne načrtol okultnú tému. Sna­žil som sa, aby tá mysterióznosť ra­zila z každej stránky knihy.

Ako dlho vo vás žil príbeh Krik nevinných?
Tento príbeh vo mne žil už dlh­šie. Inšpirovala ma k nemu star­šia španielska povesť, ku ktorej som sa celkom náhodne dostal. Pravdaže som si ju upravil podľa seba a aby vyhovovala slovenské­mu prostrediu. Potom som si uro­bil hrubý koncept a už to šlo.

Prečo ste dej knihy situovali do Blatnice?
Už dlhšie som tam chcel niečo si­tuovať. Je tam naozaj pekne, tá príroda, okolité kopce, samotná Gaderská dolina, ale aj obec Blat­nica či blízke obce s celou Tur­čianskou kotlinou. Všetko je to tam nasiaknuté atmosférou sta­rých bojov z SNP a ešte málo do­tknutou prírodou. Myslím, že po­dobne ladené miesto už nájdeme na Slovensku len ťažko. Chodím tam rád aj preto, že to nie je zo Ži­liny ďaleko. Ak to teda práve nie je upchaté pod Strečnom (úsmev).

V knihe píšete o tom, ako mno­hým obyvateľom barbarsky za­bili domáce zvieratá. Aký máte vy všeobecne vzťah k zvieratám? Máte nejaké?
Nie, nemám doma zviera, aj keď o psovi premýšľame. Ale ako malý som mával tie klasické detské zvie­ratá ako škrečky, andulky, vodné korytnačky. Môj vzťah k zvieratám je jednoznačne pozitívny, aj keď sa to možno z mojich kníh nebude zdať, pretože tam občas nejaké to zviera zomrie. Je to však len súčasť príbehu a celkovej skladačky deja.

Téme zabíjania zvierat ste sa ve­novali aj vo svojej knihe Preklia­tie, kde neznámy tvor zabíjal do­bytok. Čím vás táto téma láka?
Táto téma ma nejako extra neláka (úsmev). Ale zasa sa mi to hodilo do celkového poňatia textu, pretože som tým vystihol agresiu záporné­ho hrdinu, ktorý sa začal prikrádať k rodinnej usadlosti. V prvom rade musel naraziť na dobytok. Celkovo však dávam do príbehov zvieratá rád. Už aj pre ozvláštnenie, ako aj preto, že sú nedeliteľnou súčasťou každého človeka. V neposlednom rade sú moje príbehy z veľkej časti situované do prírody, kde je výskyt zvierat úplne prirodzený.

Aké knihy najradšej čítate vy?
Podobného žánru, ako píšem, ale prečítam si naozaj hocičo. Nedáv­no som čítal zbierku povestí, ktorá ma naozaj zaujala. V prvom rade čítam to, čo ma naozaj baví. To sú podobne ladené knihy, aké píšem, takže s ich čítaním zbieram aj nové poznatky a postrehy.

Pozeráte aj kriminálne seriály, tri­lery, horory?
Áno, pozerám, pravdaže. V nich takisto nejde len o to, že človeka bavia, oddýchne si pri nich, za­budne na tie svetské, každodenné starosti. Sú aj studnicou inšpirácií. Niekedy vás nadchne už len scenár dobrého seriálu, premyslená cha­rakteristika postáv, ich prirodzenosť či, naopak, zaujímavosť a premýšľa­te, ako by ste to vedeli podobne za­komponovať do nejakej knihy.

Vaša kniha podľa obsahu vyznie­va trochu tajuplne a strašidel­ne. Kedy ste ju písali? Počas dňa? V noci? Kedy sa vám najlepšie píše?
Najlepšie sa mi píše hlavne vtedy, keď mám čas (smiech). Takže až tak nevyberám, ale podľa mojich skúseností je to skoršie ráno. Vša­de je ešte taký ospalý pokoj a ja si uvarím kávu, zoberiem notebook, zapnem mozgové závity a píšem, a píšem...

Konzultovali ste s niekým nie­ktoré pasáže v knihe skôr, ako ste ju poslali vydavateľovi? Máte niekoho, kto si knihu prečíta ešte predtým, ako ju odovzdáte vydavateľovi?
Mám priateľov a známych, s kto­rými knihu konzultujem. V prvom rade si ju číta priateľka, ktorá mi povie názor, čo-to opraví a potom to posuniem ešte ďalším. Ale ne­jakého vyhraneného profesionála na moje knihy zatiaľ nemám.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Romana Kulicha

|
<
Február 2018
>
PON UTO STR ŠTV PIA SOB NED
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
Sobota    24. Február 2018
24.2.2018 10:00 | Sobota s rozprávkou - hravé čítanie a tvorivé dielne pre deti od 3 rokov
Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
-2 °C
-7 °C
-13 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod