Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| 6°C

Futbal

Kapitán sa už cíti byť Žilinčanom

Michal Škvarka je síce odchovancom martinského FOMAT-u, ale od 15-tich rokov už sa jeho kariéra spája iba s jedným klubom, MŠK Žilina. Prežil si s ním tituly aj časy, keď klub ustúpil z popredných pozícií. Na 24-ročného hráča má už odohraných dostatok ligových i medzinárodných zápasov na to, aby mohol viesť svoj tím ako kapitán.

11.10.2016 | 11:20

Pásku lídra mužstva nosí na rukáve od septem­brového zápasu MŠK v Zlatých Moravciach, v ktorom utrpel dovtedajší líder tímu, Viktor Pečovský, zlomeninu nohy a počas jesene sa na trávnikoch už neobjaví. Práve so súčasným kapitánom a jednou z opôr MŠK sme sa porozprávali počas ligovej prestávky.

Reprezentačnú prestávku trávite na prvom mieste tabuľky Fortuna ligy. Ste teda v klube všetci v pohode a spokojní?
Áno, určite nás to teší. My sme nemali pred sezónou nejaké kon­krétne očakávania, čo sa týka umiestnenia. Snažili sme sa však v každom zápase a tiež na každom tréningu drieť na sto percent. Ako vidieť, výsledok sa dostavil. Sme veľmi radi, že sme na čele tabuľky.

 

Pomohol vám aj nepríjemný fakt, že ste nehrali európske poháre?
Možno áno, ale nie v tom, že sme odohrali menej zápasov a sme na tom lepšie kondične. Skôr nás to motivovalo, pretože každý z nás túži hrať pohárové súboje, a práve tá túžba nás vystrelila hore. Nechceme chýbať medzi najlepšími a jedným z cieľov tímu je hrať v budúcej sezóne v Európe.

 

Zmenilo sa niečo aj v hernom pre­jave mužstva v porovnaní s minulou sezónou Fortuna ligy?
Oproti minulej sezóne ste určite pokročili v bránení. Stávalo sa nám, že my, ofenzívni hráči, sme horšie bránili. Popracovali sme na tom a dnes bránime aj útočíme všetci spolu.

 

Veľa sa hovorilo o zmene trávnika na hlavnom štadióne v Žiline. Aký vplyv má na vašu hru nový umelý trávnik?

Od úvodu sezóny vieme, že nám veľmi pomohol. Povrch je rovný a rýchly, veľmi vyhovuje nášmu systému a snažíme sa to maximál­ne využiť. Futbal si užívame.

 

Vám osobne sa zatiaľ darí celkom dobre, cítite to tiež tak?
Som rád za góly a určite aj za víťazstvá, ktoré sme dosiahli. Vo výkonoch sa dá vždy posunúť dopredu, zahrať lepšie. Snažím sa pracovať na odstraňovaní svojich nedostatkov, napríklad, pri prehre na Slovane som málo zakončoval, málo som sa tlačil do pokutového územia.

 

Spolu so Žilinou je na špici tabuľky aj Podbrezová, a to mnohých fanúšikov prekvapuje. Ako vnímate doterajšie úspechy železiarov?
Osobne ma to až tak neprekvapuje. Je to výsledok koncepčnej práce v tomto klube. Viacerí hráči sú tam už roky, mužstvo držia pokope, a to je dobre.“

 

Pri pohľade na zápasový kalendár je jasné, že na vás nečaká jednoduchý mesiac. V októbri už hráte iba vonku, navyše aj v pohári.
Bude to poriadna fuška, zápasy v Prešove či v Dunajskej Strede budú nesmierne náročné. Títo súperi nemali dobrý štart do sezóny a všetko sa pokúsia dobehnúť čo najskôr.

 

Aj do týchto zápasov povediete mužstvo ako kapitán. Teší vás táto funkcia, ktorá vám nie je až tak cudzia?
V prvom rade ma určite neteší, že sa tak stalo po nepríjemnom zranení Viktora Pečovského. Som však samozrejme rád, že som dostal dôveru. Dúfam, že naplním očakávania a potvrdím, že mám pásku zaslúžene. Služobne aj vekovo už patrím medzi najstarších hráčov v žilinskom klube.

 

Takže aj doteraz ste boli medzi lídrami v kabíne?
Asi áno. Zodpovednosť som pociťoval vždy a tá sa s kapitánskou páskou nemení a u mňa ani nenásobí. Možno by som povedal, že ju to upevnilo.

 

V Žiline ste už desiaty rok. Považujete sa za Žilinčana?
Považujem, myslím, že už aj som Žilinčan, veď si už ani nespomeniem, kedy som bol naposledy doma v Martine. Cítim sa ako Žilinčan, hoci je pravda, že rodičia by boli radi, keby som ich navštívil častejšie. Nie vždy sa to však dá.

 

V lige hráte od svojej dospelosti, máte v pomerne mladom veku skúseností na rozdávanie. Kam by ste sa chceli v tejto sezóne posunúť, prípadne, čo by ste chceli dosiahnuť?
Prvoradým je úspech klubu, až potom môj osobný. Chceli by sme urobiť po dlhšej dobe výraznejší tímový úspech a posunúť sa ďalej.

 

Rok späť ste sa potýkali so zdravotnými problémami. Ste už úplne v poriadku? Ako vám bolo v tých mesiacoch bez futbalu?
Zdravotne som na tom úplne v poriadku. Pre mňa to bol asi najťažší rok, dúfam, že už nikdy nič podobné nezažijem. Všetko sa vlieklo, najskôr problémy s obličkami, potom operácia slabín. Občas som aj myslel na to, čo bude ďalej, či sa dokážem vrátiť na trávniky v potrebnej kvalite, ale hneď som sa to snažil zahnať a hovoril som si, že sa nič nedeje a nakoniec všetko dobre dopadlo.

Foto: Ľudo Košálko

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod