Roky pôsobila odstrašujúco a zvykli sa v nej zdržiavať bezdomovci či neprispôsobivé osoby. Názory na vlastníka kaplnky sa dokonca dlhodobo rozchádzali, vo vlastníctve ju podľa vtedajších informácií nemalo ani mesto Žilina či katolícka cirkev. O kaplnke začala postupne zbierať informácie mestská poslankyňa Iveta Martinková, ktorá vrátane toho, že v minulosti ako občan podala žiadosť na Krajský pamiatkový úrad v Žiline o zaradenie kaplnky do registra národných kultúrnych pamiatok, na-šla nedávno pri jej skúmaní s kampanológom Danielom Husárikom vzácne historické zvony. Kaplnka na Starom cintoríne sa však podľa našich informácií národnou kultúrnou pamiatkou nestala. Hlavnými dôvodmi boli podľa poslankyne Ivety Martinkovej nespĺňajúce kritériá kultúrnej pamiatky. „Pamiatkový úrad SR uviedol, že predmetná kaplnka nevykazuje pamiatkové hodnoty, ktoré by odôvodňovali jej zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Vtedy sme však ešte nevedeli o zvonoch s veľkou výpovednou a historickou hodnotou. Žiadosť som teda obnovila a podala uplynulý týždeň a prekonzultovala som ju aj s pánom riaditeľom Krajského pamiatkového úradu v Žiline,“ vysvetľuje poslankyňa.
O KAPLNKE BUDE REČ NA NASLEDUJÚCOM ZASTUPITEĽSTVE
Dôležitý je v prípade Kaplnky sv. Magdalény aj fakt, že nedávno sa ju podarilo zapísať do listu vlastníctva mesta. Podľa hovorkyne mesta Barbory Zigovej trval proces prinavrátenia kaplnky do vlastníctva mesta približne dva roky. „Viceprimátor Patrik Groma, ktorý získal množstvo materiálov a cenných listín o tomto objekte, pripravil podklady na vysporiadanie kaplnky a zabezpečil pridelenie súpisného čísla a zápis do katastra,“ informuje hovorkyňa mesta. Na kaplnke tak v uplynulých dňoch pribudlo súpisné číslo 8896. Podľa slov poslankyne Ivety Martinkovej, ktorá sa o pamiatku aktívne zaujímala a s mestom podľa jej slov od začiatku komunikovala, sa tomuto kroku teší. „Mestské zastupiteľstvo rozhodne na najbližšom zastupiteľstve o pridelení 50 000 eur na záchranu kaplnky. Najskôr však bude vykonaný reštaurátorský a archeologický výskum, potom sa pripraví projektová dokumentácia, územné a stavebné konanie a až nakoniec sa začne so samotnou rekonštrukciou,“ informuje hovorkyňa mesta. Po-dľa nej sa o využití kaplnky rozhodne až po zmienených výskumoch. Plány mesta hovoria aj v prospech ďalších sakrálnych a historických cenných stavieb na území mesta bez známeho majiteľa, pretože ich chce postupne vysporadúvať.
