V slovenskom prostredí nezávislého tanca predstavuje Tanečné divadlo Alternatív (TDA) skutočný unikát. V roku 1986 tento súbor založila choreografka a tanečnica Zuzana Lásková. V tom období bolo mimoriadne invenčné a moderný tanec, ovplyvnený jogou, tai-či, východnými štýlmi a anatómiou ľudského tela, bol na Slovensku veľkou neznámou.
Podľa súčasnej umeleckej vedúcej Zuzany Burianovej, ktorá stojí na čele súboru posledných dvadsať rokov, spočíva hlavná hnacia sila v úplne odlišnom nastavení, ako majú iné tanečné súbory: „Myslím si, že jednou z kľúčových vecí je práve osobnostný rozvoj. Nepracujeme s potrebou nejakého finále alebo prípravy choreografie, ktorá musí spĺňať prísne požiadavky, aby obstála v súťažiach, zapadla do systému alebo sa niekde kvalifikovala. Skôr tvoríme slobodne a z potenciálu ľudí. Je to nevyčerpateľná záležitosť, taká samokumulačná a valivá energia, vďaka ktorej človek nevyhorí tak rýchlo, ako keď musí neustále niečo obhajovať a spĺňať kritériá.“
Tanec pre každého
Jedným z hlavných pilierov, na ktorých Tanečné divadlo Alternatív stojí, je myšlienka, že tanec nepatrí len vyvoleným. Nie je podmienený ideálnymi telesnými dispozíciami ani vekom. Otvorené hodiny súčasného tanca, ktoré aktuálne TDA ponúka v centre pohybu Labyrint a vedie ich Zuzana Burianová, môže navštíviť laik i profesionál, základom je úprimná láska k pohybu.
Učebný a tréningový systém je nastavený tak, že rovnaké cvičenie, zamerané napríklad na artikuláciu kĺbov, dokáže poskytnúť obrovský priestor na rozvoj úplnému začiatočníkovi, človeku, ktorý sa prišiel rozhýbať po práci, ale aj profesionálnemu tanečníkovi. V sále sa tak stretávajú ľudia, ktorí tancujú dvadsať rokov, s tými, ktorí robia prvé kroky.
Experimenty na poli tanečného filmu
Keď vedenie súboru po dvoch desaťročiach existencie prevzala Zuzana Burianová, prišla s novou tvorivou vlnou. Ako absolventka choreografie na VŠMU a štúdií v zahraničí priniesla do súboru záujem o audiovizuálne umenie a tému tanečného filmu. V dobe, kedy telefóny nemali kamery a digitálny strih bol v plienkach, vytvorilo TDA celú sériu experimentálnych snímok. Práca s kamerou si v tom období vyžadovala kompletné tímy – osvetľovačov, kameramanov a strihačov. Súbor neskúmal len choreografiu tanečníka pred kamerou, ale aj choreografiu samotnej kamery.
„Vďaka tomu som spoznala množstvo ľudí, ktorí dnes pracujú v televízii, v rádiách alebo sú na voľnej nohe a strihajú filmy. Ponúkali sme tieto výskumy verejnosti aj formou workshopov v rámci občianskeho združenia TDA. Na festivaloch sme ľuďom ukazovali, že nielen pohyb, ale aj film je médium, ktoré môže každý obsiahnuť a priniesť niečo inovatívne. Doteraz si pamätám konkrétne zábery, ktoré navrhli úplní amatéri, a dodnes vidím, ako sa s nimi pracuje ďalej vo veľkých výpravných filmoch,“ približuje spoluprácu s umelcami Zuzana. Medzi kľúčové diela tohto obdobia patrí napríklad tanečný film Denníky, kde sa filmová projekcia plynule prelínala so živým dejom na javisku.
Cesta do Labyrintu
Za štyridsiatimi rokmi úspechov sa skrýva aj úmorná práca a hľadanie stabilného zázemia. Súbor si počas svojej histórie prešiel rôznymi priestormi – od ikonického balkóna v mestskom divadle až po tréningy v nehostinných pivničných priestoroch. Cestu za vlastnou strechou nad hlavou mapuje dokumentárny film 30 rokov TDA.
Prelom prišiel pred 23 rokmi, keď Tanečné divadlo Alternatív našlo svoj domov v budove dnešného centra Labyrint. Členovia súboru si tento priestor vlastnoručne zrekonštruovali a dlhodobo ho udržiavajú bez priamej inštitucionálnej či pravidelnej dotácie. Nájdenie vlastného priestoru umožnilo vybudovať základňu, kde sa dnes striedajú tanečné tréningy, joga či pilates, ale aj pohybové hry pre deti.
Medzigeneračné projekty a inklúzia
Posledná dekáda priniesla do Tanečného divadla Alternatív ďalšiu prirodzenú transformáciu. S príchodom rodičovstva a rôznymi životnými etapami členov súboru sa zmenil aj celkový formát predstavení, ktoré sa dnes orientujú na medzigeneračné projekty. „Každý rok produkujeme diela, ktoré sú syntézou – učíme v priestore malé deti, dospelých a objavil sa nám tam ďalší element: starí rodičia, ktorí sa chcú zapojiť, pretože na to majú. Pridávajú sa k nám aj ľudia, ktorí chodia do centra Labyrint na jogu či zumbu, je im blízky náš estetický prístup a vedia, že u nás nejde o formálne zvládnutie prvku, ale o aktívnu účasť a otvorenosť,“ vysvetľuje Zuzana.
Súbor pri predstaveniach využíva aj blízkosť kultúrnych inštitúcií, akými sú Bábkové divadlo či Nová synagóga, kde môžu ako pomerne veľká skupina tanečníkov počas vystúpení pracovať napríklad s magickým svetelným dizajnom a UV farbami na tele. V najnovších projektoch sa TDA otvára aj inklúzii a zapájaniu autistov, čím len potvrdzuje, že pohybom chcú spájať a vytvárať rešpektujúci priestor pre každého.
Veľký deň pre TDA
40. výročie Tanečného divadla Alternatív bolo celodenným stretnutím komunity, zakladajúcich členov aj širšej verejnosti v domovskom priestore centra Labyrintu. „Každých 10 rokov robíme spoločný večer, tento rok sme investovali najmä do stretnutia a do vytvárania podmienok reflektovania. Oslava výročia bola verejným podujatím, na ktoré mohol prísť ktokoľvek. Samozrejme, „kľúčových hráčov“, ktorí boli pri zakladaní súboru, sme pozývali oficiálne. Rozhodli sme sa byť v našich zrekonštruovaných priestoroch, kde sa cítime dobre. Súčasťou večera boli nielen spomienky a tanečné bloky s DJ Mishekom, ale aj hravé a obľúbené formáty, ako „Tancuiako“, kde profesionáli cez videoprojekciu učia návštevníkov tancovať s nadhľadom a vtipom,“ opisuje priebeh umelecká vedúca TDA.
A aká je vízia súboru do ďalších rokov? Na to má Zuzana Burianová jednoznačnú odpoveď: „Cítim vďačnosť, že v tomto rozdrobenom svete vytvárame bezpečný priestor pre tvorbu. Nemám teda ani potrebu robiť ďalšie inovatívne veci či provokovať. Chceme skôr udržiavať tú bezpečnú pôdu, kde človek môže byť tým, kým skutočne je, pochopiť sa, kde môže rásť zdravá komunita, ktorá chce len spolupracovať a v mieri tvoriť to, čo nám je prirodzené – pohyb, ktorý nerozdeľuje, ale spája.“
