Už viac ako desať rokov tvoríte animované filmy pre deti. Je náročné uchopiť to, čo detského diváka v súčasnosti zaujíma? Či už ide o samotnú tému, alebo o spôsob spracovania?
Prišlo to vlastne veľmi prirodzene. Začínala som síce s filmami pre dospelého diváka, ale keďže som mala vlastné deti, začala som im rozprávať príbehy o Mimi a Líze ako rozprávky na dobrú noc. Bol to čisto emotívny impulz, ktorý som adresovala mojim vlastným deťom. Tvorba sa postupne transformovala aj s tým, ako moje dcéry rástli. Napríklad Websterovci sú už pre staršie deti ako Mimi a Líza.
Najnovšia rozprávka Lesná päťka, to už bola trochu racionálna úvaha, ktorá vyšla z potreby počas pandémie vyrábať niečo, čo by bolo vhodné aj do televízneho vysielania, aj pre školy. Bolo to spoločné rozhodnutie aj zo strany televízie aj mojich kolegýň a kolegov.
V príbehoch o Mimi a Líze ste spracovali aj citlivú tému nevidiaceho dieťaťa. Malo to úspech aj u znevýhodnených detí? Máte nejakú spätnú väzbu?
Áno, práve nedávno som sa stretla s pánom Michalom Tkáčikom, koordinátorom slovenskej autority pre Braillovo písmo. Povedal mi, že Mimi a Líza sú medzi nevidiacimi ako seriál Hana Montana. Ten je síce pre úplne inú vekovú kategóriu, ale veľmi ma takáto poklona dojala!
Niektorí príbehy nevidiacej Mimi prijali s pochopením, niektorí sa spočiatku trochu báli, ale v konečnom dôsledku to otvorilo aj vidiacim deťom obzory. Teší ma, keď si malí diváci postavičky osvoja a prijmú ich do svojich detských hier. To sa netýka len Mimi a Lízy, ale všetkých našich rozprávok. Niekto mi napríklad hovoril, že videl chlapca liezť po preliezke a kričať: „Ja som Hugo Webster!“
Príbeh Mimi a Lízy sa teraz posunul bližšie práve k nevidiacemu publiku vďaka hmatovej knihe.
Naša kolegyňa Natália Jarembáková si vybrala prvú epizódu Mimy a Lízy s názvom Tmy sa nemusíš báť, ktorú sme vydali ako takzvanú picture book (obrázkovú knihu) – a spracovala ju ako taktilnú (hmatovú) knihu pre nevidiacich, dokonca s ňou vyhrala v historicky prvom ročníku slovenskej národnej súťaže hmatových ilustrovaných kníh TactusSk prvé miesto a kniha putuje aj na medzinárodnú súťaž do Prahy. Celý príbeh sa v taktilnej knihe spracováva spôsobom, aby sa nevidiaci mohli ilustrácií dotýkať a predstaviť si ho. Verím, že sa nájde spôsob, aby takýchto kníh vzniklo viac.
Edukačný charakter má aj spomínaná Lesná päťka. Tá zohľadňuje princípy školskej kurikulárnej reformy. Ako sa to odráža v príbehu?
Bol to pomerne zložitý postup. Počas pandémie, keď deti zostali odkázané na online vyučovanie, sme prišli do vtedajšej RTVS s návrhom, že máme určité skúsenosti – veď sme vyrobili viac ako 40 seriálových epizód Websterovcov a Mimi a Lízy – a ponúkli sme seriál, ktorý by bol využiteľný nielen vo vysielaní, ale aj priamo vo vyučovacom procese.
V tom čase sa práve začala riešiť kurikulárna reforma, takže sa to krásne prepojilo. S Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM) –v tej dobe ešte Štátny pedagogický ústav – sme našli spoločnú reč. Pomohli nám a odporučili skupinu metodikov a metodičiek, s ktorými moja kolegyňa, Ivana Laučíková vytipovala dobré témy, ktoré by sa dali spracovať naratívne, čiže cez rozprávanie príbehu.
Vzdelávací odkaz v príbehu pôsobí veľmi prirodzene a prostredníctvom animácie sa dá deťom krásne podať. Nie je to len nejaká infografika, kde sa niečo hýbe, ale vzdelávanie je skutočne zapracované do deja. To je úplne najmodernejší trend v tvorbe detského obsahu. My sme však k týmto príbehom pripravili aj metodické listy, návody ako s príbehom pracovať aj pri vyučovaní. Všetko môžu pedagógovia nájsť na www.lesnápäťka.sk
Každá epizóda má aj svoju psychologickú linku. Na tejto úrovni spolupracujeme s Emocionálnym kompasom, čo je tiež platforma usilujúca sa o vzdelávanie v emocionálnej, psychosociálnej oblasti. Keďže každá epizóda má aj svoju knihu, pani Maja Jašová z Emocionálneho kompasu nám zas pomáha s prípravou metodických stránok, ktoré sú súčasťou týchto kníh a sú zamerané na prácu s emóciami. Tento rok pred Vianocami vyjdú dve ďalšie knihy: Domček a Rytier Emil. (Doteraz boli vydané Tajomnia a Poklad, pozn. red.)
Táto emocionálna linka je pre mňa vlastne asi najcennejšia. Niekedy mám pocit, že je to ešte viac než samotný vzdelávací obsah, hoci aj ten je podaný hravo a podnetne. Pokrýva tri okruhy: prácu s informáciami (čiže matematika), jazyk a komunikácia (ktorá je po novom poňatá viac ako komunikačné schopnosti než o gramatické pravidlá) a veda (čiže človek a spoločnosť, človek a príroda).
Je mi ľúto, že samotné Ministerstvo školstva na seriál prispelo iba prostredníctvom NIVAM-u, teda prostredníctvom metodickej spolupráce. Tá je však kľúčová a bez tejto spolupráce by seriál určite nemal takú úroveň spracovania. Ešte smutnejšie však je, že súčasné vedenie STVR už nevstúpilo do ďalšej výroby. Máme hotových 13 dielov, no hoci sme dodali ďalších 13 scenárov a 13 storyboardov, ktoré sú už pripravené na realizáciu, od ďalšej výroby sa odstúpilo. Vedenie to odôvodňuje nedostatkom finančných prostriedkov.
Pre akú vekovú kategóriu je Lesná päťka určená?
Náš fokus mieri na zhruba 5- až 7-ročné deti, teda na prechod z predškolského vzdelávania do prvej triedy. Viem však, že pri predbežnom testovaní sa seriál púšťal aj v druhej triede a fungovalo to aj tam, čiže u 7- až 8-ročných detí. Vďaka poctivému pripomienkovaniu zo strany metodičiek a metodikov sme vytvorili príbehy, ktoré sa dajú reálne použiť v škole.
Na začiatku sme vytvorili veľmi inkluzívne postavy. Chceli sme, aby sa s nimi detský divák vedel dobre identifikovať, takže charaktery sú naozaj rôznorodé. V Lesnej päťke máme napríklad chlapca, ktorý je hyperaktívny –kuník Albert, veľmi zodpovednú a trochu úzkostnú Olivku či trochu lenivého macka Emila, ktorý má problém s pohybovými aktivitami, sebavedomého a drzého vlka Igyho, ale aj nezávislú rysicu Uľu...
Ešte predtým, ako sme sa do tvorby pustili, urobili sme focus group s deťmi, aby sme aj týchto našich hrdinov otestovali u malých divákov.
Čo si viete na festivale Fest Anča najviac vychutnať?
Na tomto festivale milujem jeho rozmer, ktorý je veľmi rodinný, až intímny. Vždy tu stretnem veľa svojich priateľov a vládne tu veľmi prajná atmosféra. Je to skrátka ako prísť domov.
Kto je Katarína Kerekesová Urbanová
producentka, scenáristka a režisérka
• je absolventkou štúdia animovanej tvorby na FTF VŠMU v Bratislave, kde v roku 2007 ukončila aj doktorandské štúdium
• v roku 2009 si založila vlastnú produkčnú spoločnosť Fool Moon, v ktorej vznikajú v kolektíve viacerých úspešných slovenských autorov nielen jej autorské projekty, ako aj diela iných tvorcov
• medzi najznámejšie filmy patria: Mimi a Líza, Websterovci, Lesná päťka
• v súčasnosti pripravuje celovečerný animovaný film pre mladých dospelých – Trixi
