Súvisí ľúbostná mágia alebo tieto rituály práve s jarným obdobím, kedy je všetko v rozpuku a pári sa? Bola vtedy intenzita týchto rituálov väčšia?
Niektoré rituály, samozrejme, patria k jari. Jedným z nich bol rituál získavania krásy, ktorý sa vykonával na Zelený štvrtok skoro ráno, kedy sa mladé slobodné dievčatá česali pod vŕbou a komunikovali s ňou. Zariekali ju slovami: „Vŕba, vŕba, milá vŕba, daj mi vlasy, vlasy krásne, krásne vlasy na dva pásy.“ Tak, ako mala smutná vŕba krásne konáriky, aj ony chceli mať také dlhé a pekné vlasy.
Podobne to bolo na Veľký piatok, keď sa symbolicky umývali v tečúcej vode. Tento obrad im mal zabezpečiť krásnu, hebkú a hladkú pleť na celý nasledujúci rok.
Zvyčajne išlo o rituály, ktoré mali posilniť manželský vzťah, najmä ak jeden z partnerov musel na dlhší čas odísť, čo bolo v minulosti časté pri profesiách ako drotári, murári, olejkári či plátenníci. Boli to mužské povolania, pri ktorých muži odchádzali za prácou skoro na jar a vracali sa až na konci roka k vianočnému stolu. Drotári sa napríklad dostali až na územie dnešného Grécka či Ruska a niekedy tam zostali aj dva či tri roky. Ženy, ktoré nechávali doma, preto pred ich odchodom často vykonali rituál ľúbostnej mágie.
Ako tie rituály vyzerali?
Bolo ich veľa. Spomeniem jeden: zobrali sa dve bábky upečené z cesta alebo vyrobené z vosku, dreva, slamy – skrátka z prírodného materiálu. Rituál robila žena tajne, nesmel o tom vedieť ani jej vlastný muž. Mužskej bábke pripevnila na hlavu dva-tri svoje vlasy. Naopak, bábike, ktorá predstavovala ju, nebadane pripevnila pár vlasov svojho muža. Potom ich mala zakopať pod dobre rodiaci ovocný strom, napríklad pod čerešňu, jabloň či slivku. Nikto ju pri tom nesmel vidieť, pretože ak by ju pri tom niekto videl a bábiky by vykopal, účinok by bol opačný a vzťah by sa rozpadol.
Ľúbostná mágia slúžila na upevnenie a oživenie vzťahu, napríklad v manželstve po rokoch, keď žena cítila stereotyp a chcela doň vniesť novú iskru. Existuje však aj erotická mágia, ktorá znamenala magické pripútanie partnera. To bol už problém, pretože erotickú mágiu môžeme zaradiť do kategórie škodiacej mágie.
Čiže takzvanej čiernej mágie?
Áno, pretože tento rituál bol zameraný na zažiadanosť. Nešlo o vytvorenie stabilného a láskyplného vzťahu. Pri erotickej mágii žena túžila po mužovi (alebo naopak) čisto z fyzickej stránky. Ak sa dievča „krútilo“ okolo mládenca a on jej nevenoval pozornosť, rozhodla sa urobiť rituál, ktorý ich mal magicky prepojiť.
Robilo sa to v dvoch rovinách. Základné rituály si robili dievčatá samy. Napríklad, ak dievča túžilo, aby sa do nej mládenec slepo zamiloval a nevidel žiadnu inú, vzala malé slepé mačiatko, hodila ho do vriacej vody, uvarila a nejakú jeho časť zapracovala do jedla, ktoré nič netušiacemu mládencovi ponúkla. Po zjedení sa mal do nej „slepo“ zamilovať.
Okrem týchto základných existovali aj komplikované rituály, na ktoré si už museli prizvať špecialistu – bosorku alebo bosoráka. V našej kultúre existovalo veľké množstvo nápojov a jedál lásky. Problémom erotickej mágie bolo, že išlo o prepojenie proti vôli dotyčného a takýto zväzok bolo ťažké roztrhnúť. Manželstvá, ktoré takto vznikli, však zvyčajne neboli šťastné. Chýbala v nich skutočná láska, bola to len sexuálna túžba, na ktorej sa dlhodobý vzťah budovať nedá.
Vďaka Ľudovítovi Štúrovi a jeho študentom, ktorí začali zbierať prejavy ústnej ľudovej slovesnosti, máme zapísané zaklínania a zariekania, ktoré sa pri týchto rituáloch používali. Spomeňme aj výrobu „počarovaných“ pagáčikov. Táto činnosť sa robila najmä v okolí Myjavy, o čom svedčí aj ľudová pieseň, ktorú spieval smutný mládenec: „Ej, muselas mne, moja milá, muselas mne podelat... ej, muselas mne z puče chupky do pagáčku zadelat.“ Do takýchto jedál sa pridávali určité biologické komponenty. Princípom bolo, aby sa niečo z tela ženy nebadane dostalo do tela muža. Existujú na to celé receptúry.
Neboli tieto rituály v rozpore s kresťanskou vierou, ktorá je na Slovensku silne zakorenená?
Samozrejme, že boli. Ale keď si dievča chcelo pričarovať ženícha, všetko išlo bokom.
Existoval jeden rituál, je to zaklínanie vody a prvá časť znie: „Kaluža, kaluža, daj mi muža. Niže mosta, vyše mosta, aby nemal nikde miesta, len u nás. Niže lávky, vyše lávky,
aby nemal nikde stávky, len u nás.“ Ide o veľmi starú záležitosť siahajúcu do pohanských čias, kedy
Slovania uctievali zem a vodu. Avšak záver tohto dlhého zaklínania je zrejme mladší a už má formu modlitby: „Svätá Trojica, buď mi dobrá pomocnica k stavu manželskému.“ Týmto sa to v mysliach ľudí vyrovnávalo, aby nemali výčitky svedomia. V magických záležitostiach bol dôležitý cieľ, morálka sa v takýchto prípadoch veľmi neriešila.
Boli tieto rituály len ženskou záležitosťou, alebo existovali aj mužské?
Mohli ich robiť aj muži, ak boli zažiadaní za nejakou ženou, ale ženy k tomu predsa len inklinovali viac. Z archívnych listín vieme, že sa tým zaoberali prevažne ženy, ktoré boli neskôr často obviňované z čarodejníctva.
Kedysi nebolo bežné, že si žena mohla vybrať manžela, často to boli dohodnuté sobáše. Nebola takáto mágia skôr spôsobom, ako si v sebe živiť nádej, aj keď o manželovi rozhodovali rodičia?
Týkalo sa to všetkých vrstiev, od ľudu až po aristokraciu, kde fungovala „sobášna politika“. Najväčšiu možnosť výberu mali, paradoxne, práve ľudia na vidieku. Hoci rodičia museli súhlasiť. A ak sa dievčaťu niekto fyzicky páčil a nešlo to prirodzene, skúsila to magicky. Existuje však úslovie: „Ženích čarovaný, chrbát zmaľovaný.“ Naši predkovia verili, že hoci sa ženích dá pričarovať, takéto manželstvá končia násilím, bitkou a alkoholom.
Poznáte osobne niekoho, kto ľúbostný rituál využil a partnera si pritiahol?
Počas terénnych výskumov som sa často stretla s rozprávaním o mužoch, ktorí mali šťastné manželstvo, no zrazu rodinu opustili kvôli inej žene. Ľudia to vysvetľovali tak, že je „počarovaný“ alebo má „porobisko“. Trvalo dlho, kým sa toho dotyčný zbavil. Viera v to, že niekoho možno takto magicky pripútať, je v mysliach ľudí stále živá. Historické dokumenty dokonca uvádzajú prípady, ktoré sa pre mágiu riešili na súdoch.
Kedy sa ľúbostná a erotická mágia z našej spoločnosti začala vytrácať?
Na prekvapenie sa nevytratila, funguje stále. Napríklad v Bratislave pôsobia tri magické školy, ktoré organizujú kurzy ľúbostnej a erotickej mágie. Bola som prekvapená, že kurzy sú vypredané až do konca roku 2026. Existuje teda skupina ľudí, ktorých táto problematika nezaujíma len teoreticky, ale chcú sa to reálne naučiť. Mágia je stará ako ľudstvo samo a pravdepodobne zanikne, až keď nebudú ľudia.
