V domovskej Žiline úspešne so standing ovation ukončili koncom júna chalani z 3T svoju 14. sezónu. Odohrali svoje 567. predstavenie. Chalani v zložení Lukáš „Pucho“ Puchovský, Juraj „Šoko“ Tabaček a Stanislav „Stanley“ Staško začínali pred viac ako dvadsiatimi rokmi na improligách v Bábkovom divadle Žilina, ktoré organizoval a stále i organizuje Jozef Abafi. „Každý z nich bol vtedy v inej skupine. Potom hrával iba Stano s Lukášom a Juraj mal svoju skupinu,“ zaspomínal si na začiatky zrodu 3T ich manažér Jozef Abafi. „Neskôr sa spojili a odvtedy hrávajú stále spolu.“
PORUŠOVALI PRAVIDLÁ
Improliga má určité pravidlá. „Na improlige je podmienkou, že scénka sa musí hrať tri minúty, lebo dovtedy buď niečo zahráte, alebo nie. Ak scénka prekročí tri minúty, strhávam im bod. Chalani z 3T hrávali pravidelne aj sedem minút. Ľudia sa bavili a ich bavilo baviť ľudí. Pamätám si, že dokonca raz v ich scénke, kde sa rozprávali ako dvaja kovboji, zaznelo: Poviem ti jednu životnú skúsenosť. Keď prekročíš tri minúty, nevadí, hraj pokojne aj sedem. Za ten 1 bod ti to stojí,“ vysvetlil Jozef Abafi. Keď sa ich scénky čoraz viac predlžovali, Jozef Abafi im navrhol, či by nechceli robiť niečo samostatne. Preto začal postupne vznikať formát v podobe, akej ho poznáme dnes. „Išlo to. Začali sme robievať aj dve improligy za večer, a to trikrát do mesiaca.“ V Žiline sa chalani veľmi dobre uchytili. Ľudia ich milovali, preto sa rozhodli, že skúsia zahrať rovnaký program aj inde. Nakoniec hrávali dvanásťkrát do mesiaca po celom Slovensku a istý čas pravidelne i u susedov v Olomouci. V súčasnosti hrávajú päťkrát do mesiaca. Ich scénky sú povestné tým, že v nich neriešia politické, sexistické ani vulgárne témy.
ŽIADNY PRIESTOR IM NIE JE CUDZÍ
„Poslednou fázou bolo hranie vonku,“ vyslovil Jozef Abafi, „dohodol som im hranie na námestí v Bratislave počas majálesu. Najskôr sa tomu bránili, nevedeli si predstaviť, aké to bude. Predsa len, vonku je iné prostredie, no išlo to skvele.“ Odvtedy už hrali nielen na námestiach, ale aj na hradoch či v rôznych podnikoch. „Málokde sme nehrali,“ povedal „Šoko“. Potom si spomenul: „Na D1 sme nehrali.“ N a j k u r i ó z n e j š í m miestom bolo hranie v zádverí v bratislavskej 002.
HUMOR ICH BAVÍ
Chalani sa snažia zabaviť divákov humorom, ktorý vzniká na javisku a na ich podnet, či už tým, že si pri vstupe napíšu na papierik akúkoľvek tému alebo hercom dajú do rúk nejaké svoje predmety. Predstavenia sa tak stávajú interaktívnymi a ako prezradil „Pucho“: „Naša improvizácia je v značnej miere situačná.“ 3T sa za celé roky vykryštalizovalo. Na svojich vystúpeniach funguje systém troch scénok. V prvej chalani improvizujú na vybranú tému, tú vylosujú z tém, ktoré ľudia napísali na papierik pri príchode, v druhej tvoria improvizáciu na predmety, ktoré od divákov dostanú a treťou scénkou je pieseň na slovo, ktoré im prihrajú diváci. „V poslednej dobe sa nám ustálilo to, že na začiatku čítame témy od ľudí a glosujeme ich, lebo sme zistili, že je to zaujímavá studnica zábavy,“ povedal „Šoko“. „Ďalšia zaujímavá vec je, že „Stanley“ so železnou pravidelnosťou začína prvú scénku. Sám vyjde na pódium a my mu už vojdeme do situácie. Máme zabehnuté systémy, ktoré aplikujeme už prirodzene.“ Tí, čo chodia na 3T častejšie, túto schému objavia, čo je podľa nich prirodzené. „Nedá sa to robiť košato a vždy inak, lebo tých predstavení je veľa, ale vždy vieme, že ak je aj forma podobná predošlej, tak obsah je iný, pretože riešime iné zadanie, inú tému, iné predmety. A to ľudí drží pri nás,“ doplnil „Šoko“.
IMPROVIZÁCIA – VYJDE ALEBO NEVYJDE
Každé ich predstavenie je iné. „Pucho“ ho prirovnal k športu. „Divák príde do divadla a sleduje improvizáciu. Tá buď vyjde, alebo nevyjde. Nášho diváka veľakrát baví práve ten proces a nie výsledok. Je to ako s futbalom. Keď idete na futbal, tiež dopredu neviete, aký bude výsledok. Keď sa skončí remízou alebo prehrou, neznamená to, že to nebol pekný futbal.“ „Náš divák nemá konkrétne očakávania, lebo ani my sami nevieme, čo budeme hrať a aké to bude,“ doplnil ho Stano. „Je to o energii. Divák príde a je ústretový tomu, čo sa my snažíme robiť a keď sa tie energie spoja a diváci sú ochotní baviť sa, aj my sa bavíme. Keď sa nám podarí rozosmiať sa na javisku, povieme si, že dnes to bolo super, lebo sme sa bavili aj my, aj diváci.“
NAHNEVAJÚ JEDEN DRUHÉHO AJ NA JAVISKU
Pravdaže, nie vždy je všetko také ružové, ako to na prvý pohľad vyzerá. Aj Tri tvorivé tvory si za tých 14 rokov, čo fungujú ako 3T, užili svoje lepšie i horšie chvíle. Niekoľkokrát mali „ponorku“ a liezli si na nervy. Dokonca sa chceli už viackrát rozpadnúť. „Celé zoskupenie 3T je zoskupenie kamošov, ktorých baví robiť to isté. Za 14 rokov sa stalo, že sa niekomu z nejakého dôvodu nechcelo pokračovať ďalej. Niežeby sme neboli kamaráti, ale už sa nám nechcelo alebo sme mali inú ambíciu, alebo čokoľvek,“ prezradil Stano. „V takých situáciách sme sa stretávali na chalupách, viedli dlhé hodiny debát, argumentov...“ „Každý vzťah musí prežiť nejaké „ponorky“, momenty, kedy to nie je úplne vyladené. Ďalšia vec je, že 3T sa v priebehu vekov vyvíja,“ doplnil ho „Šoko“. „Na základe toho vznikajú časté názorové rozpory. Vieme sa aj pohádať, ale je fantastické, že sme „splachovací“, že vieme spolu aj fungovať.“ „My vieme nahnevať jeden druhého aj počas predstavenia. V zákulisí si potom povieme svoje, no keď vieme, že ideme hrať, necháme to tak.“ Za tie roky, čo sa poznajú, už majú na seba aj nejaké „páky“. „Lukáš presne vie, ako ma v priebehu ôsmich sekúnd dostať do vývrtky,“ priznal Juraj, „ale nerobí to, lebo vie, že by som bol vo vývrtke a ja z vývrtky odchádzam pomerne dlho.“
POVESTNÉ „HOP“
Skôr ako chalani vybehnú na pódium, dajú si tzv. „hop“. Spoja ruky dokopy ako volejbalisti a vyšvihnú ich do vzduchu a povedia: „Hop!“ Krátko predtým sa však celkom dobre bavia v zákulisí. „Čas pred predstavením trávime spolu a s mobilmi,“ zasmial sa Juraj. „Lukáš hrá na svojej „gitalele“, povedal by som, že ukulele, ale to nesmiem, lebo by sa nahneval, pretože jeho ukulele má šesť strún, a tak ho volá „gitalele“, aj keď je v rozmere ukulele.“ Lukáš často hráva, do čoho Stano a Juraj „džemujú“. „Je to dobrá vec, ktorá nás zladí tesne predtým, ako vystúpime pred ľuďmi.“
OBĽÚBENÉ KOSTÝMY
Počas predstavení, ktoré sú vždy iné, a ako sa vyjadril „Šoko“, každé je zároveň premiérou aj derniérou, si často menia kostýmy. „Každý z nás má svoje obľúbené sety. Ja som mal obdobia, kedy som vedel, že vždy na prvú scénku vybehnem v dlhovlasej učeravej parochni,“ vyslovil „Šoko“. Stano má zas v obľube kárované košele, žltú čiapku a blond parochňu. „Mám dva typy okuliarov, ktoré používam pre dva typy charakterov – východniara a muža so smutným hlasom. Ten máva parochňu a zlomené okuliare. Tiež má schválne dlhú košeľu, ktorá sa dá „žmoliť“ v ruke.“ „U mňa sa to mení,“ vyslovil Lukáš, „stáva sa mi, že ma niečo zaujme na prvý pohľad a potom zistím, že ma to zaujalo aj štvrtýkrát na prvý pohľad. Snažím sa však veci meniť. Z chalanov asi najviac vymýšľam a striedam veci.“ „Lukáš je vizuálny,“ dodal Juraj. „Rieši veci na základe toho, ako vyzerajú. Tým nechcem povedať, že je povrchný. Skôr som to myslel tak, že rieši také veci, ako je osvetlenie a pod., akoby scénografiu, lebo má rád tento divadelný aspekt.“
„MY SA NEZNÁŠAME A NAŠE ŽENY SA NENÁVIDIA“
Dlhé roky funguje trio ako Tri tvorivé tvory a ich vzťahy sú kamarátske. No voľný čas netrávia spoločne. „My sa neznášame a naše ženy sa nenávidia,“ zavtipkoval „Šoko“. Každý z nich má svoju rodinu, pričom Stano žije v Bratislave, Juraj pendluje na trase Žilina – Bratislava – „Horná Dolná“ a Lukáš je v Žiline. „Kedysi som trávil veľa času so „Šokom“, ale vždy to bolo hlavne pracovne. Teraz sa vidíme väčšinou iba na predstaveniach,“ povedal „Pucho“. To im stačí. Ako tvrdí Stano: „Možno tým, že nie sme spolu toľko a neriešime nové projekty, 3T stále funguje.“ Bude ale fungovať aj ďalších 14 rokov? „Ak budú ľudia chodiť a budú na tom istom mieste, kde budeme v tom momente aj my, nebránime sa ani ďalším 14 rokom,“ zakončil optimisticky „Šoko“.
