Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

17. november 2018 | Klaudia

Knižná

Knihy Kysučanky Márie Ďuranovej nie sú „z cukru“

Jej príbehy nekončia zakaždým happyendom, presne tak, ako je to aj v reálnom živote. Spisovateľke z Kysuckého Nového Mesta vyjde už v blízkom období kniha i vo Francúzsku.

17.06.2013 | 16:07

Autorka z Kysuckého Nového Mesta napísala svoju prvú knihu v roku 2006. Súviselo to tak trochu s jej vtedajším zamestnaním. „Robila som na odbore kultúry a začala som písať články do novín o rôznych podujatiach a umeleckých súboroch. Zo strany redakcií mi dávali ponuky na spoluprácu a nejakú dobu som oslovovala Kysučanov žijúcich dlhodobo v zahraničí kvôli rozhovorom. Ale vždy ma to pokúšalo napísať knihu,“ spomína si. Povedala si, že to vyskúša a už sa v tom „viezla“.

Napísala knihu s názvom Stálo to za to, ktorá popisuje pálčivú tému alkoholizmu, poslala ju do dvoch vydavateľstiev a už o dva dni sa jedno z nich ozvalo. „Vôbec som si nerobila ilúzie, ale vyšlo to,“ hovorí. Vydavateľstvo Motýľ prejavilo záujem o ďalšie príbehy a odvtedy jej každý rok vyšla jedna kniha, v roku 2007 dokonca až dve.
 

Nejde o zamilované knihy
 

Mária Ďuranová nevidí medzi jej ôsmimi knihami takmer žiadny tematický spojovník. Vždy sa snažila, aby bola každá iná. „Ide o reálne príbehy zo života, ktoré zažíva každá žena, akurát sú niečím ozvláštnené. Mnohí majú pocit, že vydavateľstvo Motýľ vydáva iba zamilované knihy. Nie je to pravda. Možno len obálky vytvárajú tento dojem,“ myslí si autorka, ktorá sa nezaraďuje do ružovej knižnice.
 

Inšpirácií má vôkol seba veľa. Štvrtá kniha v poradí, Za všetko sa platí, napríklad vychádza z toho, že na internete čítala o výhercovi v lotérii. „Toto bola skutočnosť, len príbeh okolo toho som vymyslela. Mladá žena vyhrala veľa peňazí, odišla žiť do Prahy a život sa jej zmenil. Ako však hovorí názov knihy, nič nie je zadarmo,“ opisuje Mária
Ďuranová.
 

Svadba a koniec? Ani náhodou!


Piaty titul Už sa nebojím sa dočkal nečakaných úspechov. V roku 2010 bol nominovaný do stovky najobľúbenejších kníh Slovákov v súťaži NAJ KNIHA, kde samotní čitatelia dávali hlasy našim i zahraničným autorom. „S touto knihou som sa snažila osloviť mladšiu generáciu. Mladý muzikant z Kosova odchádza počas nepokojov vo svojej krajine za bratom do Fínska a prechádza cez Slovensko. Tu sa zoznámi s kapelou mladých hudobníkov a s ich speváčkou. Spoločne sa snažia preraziť. Je tam aj láska, aj vzťahy, to sa nedá obísť. Ale nie vždy moje knihy končia happyendom, čo mi niekedy aj čitatelia vytýkajú,“ pokračuje spisovateľka. Ona sama však rada číta skôr o reálnych osudoch, ktoré nekončia zakaždým svadbou a povestným „žili šťastne až do smrti“.
 

Kniha Už sa nebojím vyjde čoskoro i vo Francúzsku vo vydavateľstve Les Sentiers du livre pod názvom Je n´ai plus peur.

 

 

Jej kritičkou je dcéra


Autorka z Kysúc by si vraj nikdy nepomyslela, že bude mať niekedy status spisovateľky a jej knihy sa budú páčiť. „Keď som začínala, nebolo toľko slovenských autoriek. Držať moju prvotinu v ruke bolo úžasné, a moje okolie, rodina i ja sama sme z toho boli trochu vyjavení. Dnes to už však nie je také výnimočné ako kedysi. Je tu doslova záplava titulov od slovenských spisovateliek,“ hovorí.
 

Knihy Márie Ďuranovej sú hlavne pre ženy. Priateľky ich čítajú, hoci vie aj o niektorých mužoch, ktorí sa ich stránkami prelúskali. Jej hlavnou kritičkou je však dcéra Edita,
ktorej tvár sa nachádza aj na obálke jednej z jej kníh. „Prvé knihy nečítala, nebola ešte v takom veku, že by ju to zaujímalo. Ale k posledným dvom mi už povedala, čo sa jej páči a čo, naopak, nie,“ priznáva.
 

Jedna z „najpožičiavanejších“ autoriek
 

Spisovateľka z Kysúc má už na konte viacero ocenení. Len Literárna Autorita Kysúc sa udeľuje za najvyšší počet výpožičiek v knižniciach a získala ju už niekoľkokrát. Tento rok si kvôli práci dala od písania pauzu, ale už má v hlave námet na ďalšiu knihu. „Ak sa podarí, vyjde na Vianoce, a ak nie, na budúci rok určite. Ale neprezradím tému, to sa aj ťažko hovorí, lebo veľakrát sa to počas písania pomení,“ vysvetľuje.

Svojimi príbehmi oslovuje veľa generácií žien, čo jej však na našich knižných pultoch chýba, je literatúra pre dievčatá od 12 do 15 rokov. „Ja som už v ich veku rada čítala, dnes však nie sú knihy, ktoré sú pre ne písané prijateľným spôsobom. Sú buď knihy pre deti alebo pre dospelých. Zahrávam sa s touto myšlienkou, aj im by som totiž priala, aby mali svoju literatúru,“ hovorí Mária Ďuranová, ktorá si myslí, že každý z nás je v niečom dobrý. „Niekto však na to nikdy nepríde, lebo to neskúša,“ dodáva na záver. <

Veronika Cvinčeková
Snímka Edita Ďuranová

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
0 °C
-1 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod