ŽIADNA FIKCIA
V tomto ťažkom psychologickom úvode sa nájdu aj niektorí vyvolení z nášho regiónu. Svoj život neberú ako egoistické predstavenie, ale skutočne dávajú zo seba druhým takmer všetko. Bez nároku na protislužbu, teda nezištne. Avšak v spoločnosti sa rozmohol taký nešvár, že aj toto dobro po určitom čase zovšednie. Je paradoxné, že človek si zvykne na stály prísun dobra a začne ho považovať za samozrejmosť. Následne možno pozorovať javy, keď príjemca má čoraz vyššie očakávania a prestáva si vážiť to, čo dostáva. Ak ste sa aj vy v týchto riadkoch našli – či už na jednej strane alebo druhej strane barikády – je to v poriadku. Tento príbeh nie je fikcia, ale skutočná výpoveď jedného podnikateľa z Rajeckej doliny, ktorý pri otázke, ako ho asi musia mať jeho zamestnanci radi, len mávnutím ruky poznamenal: „Nie, postupne dobro zovšednie.“
ANTICKÁ DRÁMA
Je iba na nás, aby práve dobro nikdy nezovšednelo. Návod, ako na to, vidíme hneď okolo seba – počnúc rodinou, susedmi, vlastnou obcou či regiónom. Inak nás čaká antická dráma, ako výstižne poznamenal básnik Dante Alighieri: „Najtemnejšie miesta v pekle sú vyhradené pre tých, ktorí v čase morálnych kríz zostali neutrálni.“ Práve dnes nikdy nebolo dôležitejšie zaujať postoj. Nie preto, aby sme sa zapáčili všetkým, ale aby bolo jasné, kde kto stojí – na strane dobra alebo zla. Prestaňme hrať cukríkové divadielka na všetky svetové strany. S každým sa dnes vychádzať nedá. My slušní ľudia však stále veríme, že dobro nezovšednie. Inak by sme peklo čoskoro začali žiť priamo na zemi.
Juraj Vnuk - šéfredaktor
