Viera vo výsledok, víťazná mentalita mužstva, nezlomnosť a odvedená tvrdá práca kolektívu. Atribúty novátorstva Guľu prenesené na ihrisku.
Emočne nabitý zápas. Štadión MŠK Žilina vo vare. Európsky pohárový model mal osobitý náboj celých 90 minút a veľa alternatív: dať dva góly a nedostať, streliť tri a možno jeden dostať, vyhrať 4 a viac... Všetci v strehu až do posledného hvizdu dánskeho rozhodcu. Radosť, akú si všetci na štadióne užívali do sýtosti. Nezabudnem na postup cez Litex Loveč, teraz na Olimpiju. Videli sme špičkové výkony celého mužstva, najviac však Pečovského, muža zápasu. Obranné rady držal Akakpo, vo vzduchu neporaziteľný, Piaček ukázal, že pre jeden zlý zápas nie je dôvod na paniku. Mabouka behal dopredu dozadu, bránil, útočil – moderný krajný obranca. Na hrote Majtán sa bil hlava – nehlava o každú loptu, lež žilinský Olymp patril Paurovi, dve gólové razantné hlavičky ho k tomu predurčujú. Tento zápas napísal aj iný krásny príbeh, taktiež o Jakubovi. Miška, čakajúca prvého potomka, prišla na štadión, fandila a na druhý deň priviedla na svet syna. Samotný Kubo Paur navštívil malého Jakubka aj v nemocnici... Aj o tom boli jakubovské hody Žiliny plné príbehov radosti. Tradičné Jakubovské hody vyvrcholili uplynulý víkend v KNM. Tie žilinské stále pokračujú, Rijeka, pozor, Žilina to na chorvátske mužstvá vie.
Popri európskej eufórii je na scéne aj domáca liga a vážne sa hlási o slovo, hlavne gólmi. Pamätá si niekto, aby sa v jednom kole strelilo 31 gólov? Nebyť záveru na Liptove, Šošoni by boli na čele tabuľky, ale aj to sa čoskoro zmení, možno už po dueli s B. Bystricou.
Juraj Vnuk
