
PRAJEM VÁM ĽAHKÝ DEŇ
Magické slovo uzávierka je pre mňa tým najlepším dopingom, lebo dlhodobo milujem pracovať pod stresom. Vždy ráno štartujem uzávierku rýchlou kávou, nedostatkom času som musel v poslednej dobe improvizovať a chodíme iba tu za rohom ku Ukrajinke. Aspoň ja som si premenoval názov novej kaviarne kúsok od našej redakcie. Vyše pol roka tam pracuje obyčajné, ukrajinské mladé dievča. V robote jej hovoria „Žeňa“, asi nejaká Eugénia. Avšak v krátkom pozdrave či milých viet pri odchode ma vždy zaujme jej dobro a zanietenie. Ten hlas vám dodá radosť, pohladí a nejako časom aj tradične vytvára správnu múzu na potrebný finiš pri našich uzávierkach. Slečna sa postupne po slovensky naučila excelentne, no neraz ešte nepozná naše zaužívané slovné spojenia. Raz jej hovorím, že nás čaká v práci ťažký deň a ona iba krásne kontrovala: „Tak ti prajem, aby si mal ľahký deň.“ Odvtedy si po jej vzore prajeme nie mať pekný, ale ,naozaj, ľahký deň.
STONÁSOBNE SRDCE DOKORÁN
Pred mesiacom sme sa Ukrajinky pýtali, či má nejaké sny. Už vtedy netušiac o vojne nám hovorila, že by bola najradšej, keby ju mohol prísť do Žiliny pozrieť otec, ktorý žije v ďalekom meste Cherson. Nechcela žiadne dovolenky, drahé auto či nové bývanie. Pri odchode som jej sľúbil, že neboj sa, v lete ti ho ku nám autom donesieme. Aktuálne sa tento sľub posunul na iný level, Ukrajinka každý deň v strachu píše domov a bojí sa o svojich najbližších. Vlna solidarity je v týchto dňoch aj v Žiline na vysokom leveli. Každý z nás má svoju Ukrajinku či Ukrajinca, ktorým môže a hlavne chce pomôcť. Tých spôsobov je mnoho a vy najlepšie viete nájsť ten pre vás najlepší. Ak budeme aj v týchto momentoch skutočnými ľuďmi, tak nám to svet vráti v budúcnosti stonásobne. Možno ako aj moja tvoja i vaša Ukrajinka cez srdečný úsmev, milé slovo či pohladenie na srdci. Preto vyjadrujem moju osobnú poklonu všetkým, ktorí ste svoje srdcia otvorili dokorán a pomáhate okolo seba druhým ľuďom. Dnes ani tak nie je podstatná národnosť, no láska k druhému človeku. Nikdy na túto cnosť nezabudnime.
Juraj Vnuk - šéfredaktor Žilinský večerník