Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 10°C

Spravodajstvo

Koncepcia likvidácie odpadov chýba nielen Žiline, ale aj štátu

V 90. rokoch sa štát iba okrajovo začal zaujímať o odpady. Prvý zákon o odpadoch bol prijatý v roku 1991. Vyplývalo z neho minimum povinností, najmä vo vzťahu ku skládkam odpadov. Zákon z roku 2001 zatvoril viaceré skládky odpadov a nastavil základné parametre triedeného zberu. K Európe sme sa priblížili až zákonom z roku 2015, v ktorom sa cielene preferuje triedený zber a vo vzťahu ku skládkam odpadov rastie tlak na technické riešenia a sprísnené kontroly ukladania odpadov. O tom, ako ďaleko sa Slovensko za 30 rokov (ne)posunulo a ako je na tom Žilina, sme sa porozprávali s Milošom Ďurajkom, predsedom predstavenstva spoločnosti T+T, a. s., v Žiline, ktorá likvidáciu odpadu v meste zabezpečuje.  

07.09.2022 | 15:45

Zmenilo sa nakladanie s odpadmi v porovnaní s minulosťou?

Technologicky sa Slovensko za 30 rokov takmer neposunulo. Trestuhodne zanedbalo čerpanie eurofondov. Predbehli nás Poliaci, Maďari a Slovinci, ktorí s ich využitím vybudovali zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. Na Slovensku sú dve zastarané spaľovne – v Bratislave a v Košiciach. Poliaci majú 6 nových, Maďari majú v každej župe zariadenia na úpravu odpadov. O vyspelých západných krajinách nehovoriac. Dodnes neexistuje štátna koncepcia nakladania s odpadmi. Štát nechce investovať do starých technológií spaľovní odpadov, a čo je mimoriadne ekologicky čisté, je aj mimoriadne drahé. My sme cez vlastný projekt zainvestovali do zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu odpadov (MBÚ) a do optickej separačnej linky. Na Slovensku sú  len tri podobné separačné linky, kompletné MBÚ zariadenia sú v SR len dve.


 

Aké sú trendy vo svete?

Vyspelá Európa odpad neskládkuje, prevažne len odpady zo spaľovní. Európa ho maximálne energeticky a materiálovo zhodnocuje. My až 90%  zmesového komunálneho odpadu skládkujeme, 8%  spaľujeme a veľmi malé množstvo energeticky a materiálovo zhodnocujeme. Koncepciu sme mali prijať 10 – 15 rokov dozadu, ako spomínané štáty z východného bloku. O päť rokov totiž  môže nastať veľký problém, čo s odpadmi, nakoľko sa naplní povolená kapacita skládok odpadu a výstavba  nových je výrazne obmedzená. Aj keď sa zo 100 skládok 30% zatvorí, 70 funkčných skládok je na takú malú krajinu obrovské množstvo. Dánsko, ktoré má približne rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, má 23 spaľovní, Rakúšania podobne, Poliaci majú v Krakove novú spaľovňu spolufinancovanú z európskych fondov na 200 tisíc ton odpadu. Vyspelý svet skládky takmer nemá.

Prečo spaľovanie áno a skládkovanie nie?

Severské štáty idú cestou spaľovní. Teplo využívajú na vykurovanie obcí a miest, súčasne s výrobou elektrickej energie. Tak je to aj v Poľsku, kde spaľovne vlastní samospráva a pri ich budovaní až 40% financií pokryli z eurofondov. Vyrábajú v nich teplo a elektrickú energiu. Stavebné odpady sa maximálne materiálovo zhodnocujú, triedia podľa druhov a slúžia ako stavebný materiál pod diaľnice, cesty. To sa deje už aj v Žiline, nie je to však štátom systémovo pokryté.

Vozí sa k nám aj odpad zo zahraničia?

Na Slovensko sa vozí ročne zhruba 400 tisíc ton alternatívnych palív prevažne z Rakúska, Slovinska, Talianska. Energeticky sa zhodnocujú v našich cementárniach.  Prečo tam neprúdia naše odpady?  Zahraniční dovozcovia dokážu na vstupe cementárni zaplatiť 50 eur za tonu, za to, že sa odpad energeticky zhodnotí, čo je v našich cenových podmienkach nereálne. Od roku 2011 vyrábame alternatívne palivá z komunálneho odpadu  a trápime sa s ich umiestňovaním na trhu. Za výhodnejších podmienok ako pre zahraničie nám cementárne zhodnotia určité množstvo, takže do istej miery fungujú aj ako spaľovňa. Je úlohou štátu vytvoriť také podmienky, aby bolo reálne energetické zhodnocovanie alternatívnych palív vyrobených v SR, a tým znížiť podiel dovážaných palív zo zahraničia.  

Spaľovne sú ideálne riešenie, aj vzhľadom na energetickú krízu. Slováci im ale nie sú naklonení...

Obyvateľstvo nie je pozitívne naklonené spaľovniam. Neverí štátu, lebo štát nevie garantovať, že keď sa niečo povolí, bude to fungovať podľa nastavených pravidiel. Pokiaľ by sa navýšili kapacity dvoch existujúcich spaľovní a k nim pribudla jedna na strednom Slovensku, bolo by to podľa môjho názoru vyhovujúce riešenie. Bude sa zvyšovať životná úroveň, a s ňou aj tvorba odpadu na celom svete. Nepatríme medzi štáty, ktoré produkujú veľa odpadu na obyvateľa, nie je to však preto, že by sme jeho tvorbe predchádzali. Je to len preto, že naša životná úroveň nie je stále porovnateľná so západnými krajinami.


 

O triedení odpadu sa veľa hovorí, sú Žilinčania disciplinovaní?

Test čistoty triedeného odpadu dopadol pre Žilinu veľmi dobre. Čistota papiera bola 95%, podobne u plastov, najväčšie znečistené boli zbery kovov a viacvrstvových kombinovaných materiálov, kde bolo až do 25% nečistôt.

Platí to aj o bioodpade?

Kontrola biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu zo žilinských sídlisk zistila len 2,7% nečistôt. Z prímestských častí  v ňom bolo 50 percent zeleného odpadu, pretože ľudia ho nekompostujú, ale dávajú do kuchynského odpadu, ale to v podstate nemá vplyv na jeho čistotu.

Čo sa potom s triedeným odpadom deje?

Ide prioritne na optickú separačnú linku v Hornom Hričove, cez ktorú ročne prejde 4 000 ton plastov. Optická separačná linka čítačkou čiarových kódov vytriedi plasty, magnetom kovy a indukciou neželezné kovy. Do uplatnenia zálohového systému tvorili PET fľaše 25% hmotnosti plastov a boli najlepšie triediteľné a zhodnotiteľné. Teraz sú zálohované  a v triedenom zbere ostali rôzne obaly, fólie, tvrdé plasty a menej zhodnotiteľné materiály. A na to sú ideálne práve spomínané cementárne, kde pri 2 000 stupňov tepla sa plast zapečie do výrobku.

Vráťme sa k biodpadu. Žilinčania sa sťažujú, že nádoby zapáchajú, odpad z nich vyteká. Čo s tým?

Dôležitý je častý vývoz a čistenie kontajnerov, respektíve vrecia v nádobách na bilogicky rozložiteľný kuchynský odpad. Tie mesto zabezpečilo až po sťažnostiach obyvateľov a na naše odporučenie. Umývanie nádob sa v letnom období realizuje v dvojtýždňovom cykle, umývanie závesných kontajnerov v mesačnom cykle. Umývanie nádob po každom vývoze by bolo veľmi nákladné. Popri umývaní nádob je dezinfikovaný aj priestor pod nádobami, pretože kvôli vetracím otvorom v dolnej časti nádob z nich vyteká tekutý odpad, čomu by mali zabrániť biodegradovateľné vrecia. Kuchynský odpad potom pokračuje do bioplynovej stanice do Budče, zelený odpad na kompostáreň. V súčasnej dobe kompost nemá reálne odbyt na trhu, napriek certifikácii a vysokej kvalite, takže ho využívame najmä na rekultiváciu skládok.

Odpad pribúda a s ním aj kontajnery...

Vybavenosť nádobami na triedený zber v Žiline je veľmi solídna. Zaberajú však veľký priestor, na ktorom by mohli byť napríklad parkovacie miesta. Chýba koncepcia  mesta a je najvyšší čas začať uvažovať o veľkých kapacitách, ktoré zaberú menej miesta, pričom ideálnym riešením sú polopodzemné kontajnery. Jeden polopodzemný kontajner pojme objem piatich 1 100-litrových kontajnerov, no zaberie miesto iba za dva, keďže nezaberá miesto v priestore ale do zeme. Koncepčne to budovaním polopodzemných kontajnerov  riešia už 10 rokov napríklad v Trnave, Nitre, Zvolene, Trenčíne, Prievidzi. V Žiline by sme ušetrili dve tretiny priestoru, na ktorom dnes stoja kontajnery. Predbehli nás menšie mestá – Bytča, Turzovka, Kysucké Nové Mesto, dokonca obce – Teplička nad Váhom, Dolná Tižina. Navyše prostredníctvom senzorov naplnenia môžeme my alebo obec cez aplikáciu kontrolovať naplnenosť polopodzemných kontajnerov.

V Žiline sa už ale objavili...

Všetko sú to súkromné investície developerov, ktorí ich postavili pri svojich projektoch na  Komenského, Studničkách a Zelených Vlčincoch. Mesto má v pláne vybudovať stojiská polopodzemných kontajnerov na Hečkovej ulici a na Hájiku, kde by sa obzvlášť pýtali. Kvôli parkovaniu, estetike, ale predovšetkým kvôli diviakom.

Koľko nádob na odpad je v Žiline?

Na kuchynský odpad je to 100 ks 1 100-litrových kontajnerov a 950  ks 240-litrových nádob, 2 056 ks 1 100-litorvých kontajnerov na triedené komodity a 391 ks 120 – 770 litrových nádob. Od roku 2025 však pribudnú povinne v triedenom zbere aj kontajnery na textil.

Počas lockdownov  všetci rekonštruovali, vymieňali nábytky, pocítili ste to v zberných dvoroch na náraste odpadu?

Áno, množstvo odpadu stúplo asi o tretinu. Zberným dvorom na Jánošíkovej ulici, ktorý je mimoriadne vyťažený, ho prešlo vlani 2 240 t, z toho 918 t drobného stavebného odpadu, 747 t objemného odpadu (nábytky) a 365 ton dreva. V zbernom dvore v Považskom Chlmci to bolo 878 t odpadu.

Myslíte, že keby si ľudia vyskúšali pracovať v tejto oblasti, pristupovali by k tvorbe  odpadu zodpovednejšie?

Na optickej separačnej linke sa objaví všeličo. Aj utratená ovca, v triedenom zbere to bolo dokonca vrece plné zvyškov jeleňa alebo chemikália, ktorou sa môžu pracovníci otráviť. Aj pri linke robia ľudia. Je pravdou, že ľudia už v súčasnosti veľmi nehádžu komunálny odpad do triedeného, no naopak to neplatí.

Preto, lebo kontajner na zmesový odpad je takmer pri každom vchode a na triedený nie?  Ak sa ľuďom nechce ísť s triedeným odpadom, hodia ho do zmesového?

Presne tak. Aj preto je schválená legislatívna zmena. Na sídliskách by mal byť komunálny odpad na integrovaných stojiskách spolu s triedených zberom, s čím sa bude musieť mesto v budúcom roku vysporiadať. A rovnako to platí aj pri rodinných domoch. Skúšobne sa triedený odpad vyváža z každého domu v  Závodí a v Bánovej, ak to však má byť v celom meste, tento zber veľmi zdražie. Ekonomickejšie by boli integrované stojiská aj v individuálnej bytovej výstavbe, no pri spoločných stojiskách prídu ľudia o pohodlný prístup k nádobám.

 Autor: Iveta Frolková

Foto: Autorka, T+T

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod