Za jeho príchodom stál vtedajší správca farnosti Štefan Raček, ktorý túžil chátrajúcemu chrámu vdýchnuť nový život. Vo svojich spomienkach opisuje: „Bože môj, chcem Teba osláviť. Chcem Tvoj chrám ozdobiť, ovenčiť, skrášliť na Tvoju slávu. Mal by to vykonať najlepší umelec – Slovák.“ O niekoľko riadkov ďalej dodal: „Keby tak Fulla, Hložník, oj, to by bolo dielo na Tvoju česť.“
Farby, ktoré rozprávajú o dobre a zle
Významný slovenský expresionista Vincent Hložník, rodák zo Svederníka, bol v tom čase nezamestnaný. Keďže musel živiť veľkú rodinu, ponuku prijal. Maľby na stenách vznikali približne dva mesiace. V priebehu ďalších desiatich rokov pribudli vitráže, mozaiky, pri ktorých mu dokonca pomáhali deti, manželka a nevesta.
Hložník dostal pri tvorbe voľnú ruku. Jeho expresívny štýl a odvážne farebné kontrasty sa výrazne odlišovali od tradičných náboženských malieb. Podľa záznamov však mala každá farba niečo znamenať. Červená lásku, biela čistotu a nevinnosť, čierna vznešenosť a špinavá fialová značila v jeho ponímaní hriech.
„Boj dobra a zla – večný zápas, večný boj,“ vysvetľoval Hložník svoju predstavu. „Do stredu dám Zmŕtvychvstanie. Bude to čierna grafika. To preto, aby bol kontrast proti prvému obrazu, aby vynikol i prvý a súčasne i druhý obraz. Bude to tak, ako keď filmová kamera robí záber a z každého obrazu má človek zážitok.“
Práca bola fyzicky i psychicky náročná. Maliar podľa Račekových zápiskov málo spával, trápili ho bolesti a nad svojimi obrazmi neustále premýšľal. Obával sa tiež, či ich ľudia prijmú. Farár ho však povzbudzoval: „Majster, nebojte sa. Umelec musí slobodne tvoriť. Aj Michelangelo slobodne tvoril.“
Tieto Hložníkove útrapy sú si podobné s talianskym veľmajstrom, keď pracoval vo Vatikáne. Snáď aj to je jeden z dôvodov, prečo kostolík volajú slovenská Sixtínska kaplnka.
Unikát, ktorý nemá na Slovensku obdobu
Dielo bolo z veľkej časti hotové v septembri 1970. Na stenách nájdeme biblické výjavy Ukrižovania, Zmŕtvychvstania či Posledného súdu. V strede plafónu nechýba patrón kostola sv. Michal archanjel, ale ani prekvapivé symboly 20. storočia – rakety a balóny. Jednoducho, na tú dobu veľmi osobitý štýl.
Kňaz Ondrej Gašica, správca Farnosti Dolný Hričov, podotýka: „Málokto vie, že kostol bol v období medzi svetovými vojnami odsúdený na zánik a uvažovalo sa o stavbe nového kostola. Zdá sa, že výnimočnosť tohto skvostu spočíva v tom, že počas histórie tejto stavby niekoľkokrát doslova povstal z popola vďaka zanietencom a nadšencom.“
Už viac ako desaťročie sa však stropom vinú pukliny a vedú aj cez maľby. Podľa kňaza sa nad opravami a reštaurátorskými prácami uvažuje. „Diskutuje sa a hľadá vhodný spôsob, ako tieto práce naplánovať a realizovať tak, aby kostol rozkvitol nielen v sakrálno-umeleckej, ale aj technickej rovine. To sa týka aj reštaurovania fresiek Jozefa Hanulu a Vincenta Hložníka,“ spresňuje.
Kostol v Dolnom Hričove je národnou kultúrnou pamiatkou. Predovšetkým je však miestom modlitby a duchovného života miestnej komunity. „Prvé miesto pri spravovaní cirkevných pamiatok má náboženský kult. Je to živý priestor, ktorý neplní len kultúrno-historickú funkciu, neustále slúži stovkám farníkov ako miesto stretávania s Bohom a jeho milosťou. Túžbou je pousilovať sa o to, aby aj tento priestor dostal starostlivosť, vďaka ktorej by jeho potenciál rozkvitol. Návštevníci sú však vítaní, je ale vhodné svoju návštevu vopred ohlásiť, aby sa čas návštevy a očakávania vedeli skĺbiť so životom tohto priestoru,“ dodáva na záver Ondrej Gašica.
