Mali ste šťastie, že ste si z Thajska vopred kúpili priamu letenku aj naspäť?
Áno, ale nerobil by som z toho veľkú vec. Tento rozhovor robím aj preto, že jeden nemenovaný webový portál zo Žiliny si z môjho profilu na sociálnej sieti vytiahol status a začali sa šíriť rôzne fámy či konšpirácie. Preto vám ďakujem za priestor a za to, že svojich respondentov vždy reálne oslovíte, čo považujem za elementárnu slušnosť. Meškanie lietadiel cestovatelia vnímajú pomerne pokojne. Mal som však aj šťastie, že poznám Irán osobne. Je mi smutno z toho, že z tejto kultúrnej krajiny – z historickej Perzie – sa pod vplyvom náboženských fanatikov stalo akési väzenie pre ľudí. Ak niekto zabíja tisíce ľudí len preto, aby sa udržal pri moci, slušný svet na to musí nejak reagovať.
Vy sa osobne bojíte nejakého väčšieho, možno aj svetového konfliktu?
Reálne nie, pretože v takom prípade by už išlo o jadrový konflikt a pri odpovedi ďalších krajín by to mohlo znamenať koniec celého sveta. Strach nemám, hoci situácia určite nie je ideálna.
Čo by ste poradili Žilinčanom ako cestovateľ, ktorý je prakticky neustále v zahraničí?
Nech cestujú a neveria rôznym strašiakom. Opäť sa tu ľudí straší napríklad tým, že nebude ropa, a hneď máme plné benzínky. Nemyslím si, že sa bude diať niečo dramatické. Okolité štáty nám pohonné hmoty radi predajú a ceny sa skôr skorigujú. Netreba si z vecí robiť ťažkú hlavu, nenechajme sa klamať ani zastrašovať.
Je teda zastrašovanie a manipulácia predovšetkým zlyhaním systému vzdelávania?
Najľahšie sa manipuluje s tými, ktorí sa boja. Je to podobné ako pri deťoch – malé dieťa nedostane lentilky, kým nezje ten „nechcený“ špenát. Podobným spôsobom sa niekedy pracuje aj so strachom dospelých ľudí. Otázka vzdelania je u nás podľa mňa veľký problém. Hovorí sa napríklad o znižovaní požiadaviek na prijatie do niektorých profesií, napríklad v bezpečnostných zložkách. Zároveň máme školy, ktoré produkujú absolventov, pre ktorých je potom na trhu práce len málo uplatnenia. Vo svete je remeslo vážené a prináša stabilný príjem, zatiaľ čo u nás sa často naháňame za titulmi z vysokých škôl, ktoré nemusia mať vždy praktický prínos.
Nielen nás zaujíma, čím sa aktuálne živíte. Aké je teda vaše povolanie?
Nie je to žiadne tajomstvo. Keďže ma Žilinčania pomerne často vidia na káve v meste, táto otázka sa ponúka. Športovci vedia, že pracujem ako masér a fyzioterapeut. Niekoľko rokov som spolupracoval aj s olympionikom Radom Židekom. Aktuálne poskytujem masérske služby v hoteli Rozsutec. Inak vôbec nepijem, nefajčím a radšej idem na lacnejšiu dovolenku do Thajska, než aby som v lete strávil týždeň v Chorvátsku, ktorý vyjde často aj o polovicu drahšie. To je však už otázka osobného nastavenia, rozhodnutia a slobody.
Na svoj vek sa stále udržiavate vo forme. Je to vaša celoživotná vášeň?
Aktívne som hrával vodné pólo, venoval som sa aj vodáctvu, milujem plávanie a celý život pravidelne športujem. Má to aj rodinný dôvod – svoju manželku Elenu mám rád natoľko, že nechcem, aby vedľa seba mala na gauči nejaké „vyvalené jelito“ (smiech).
Čo vás najviac trápi, alebo naopak teší na Žiline?
Začína sa volebný boj a zrazu sú v kurze ľudia, o ktorých sme štyri roky takmer nepočuli. Bolo by dobré, keby primátor a poslanci boli viac prítomní pri riešení problémov ľudí, napríklad aj pri otázke parkovania. Jednoducho byť bližšie k ľuďom a nielen teraz pred voľbami. Teší ma napríklad mestská plaváreň, ktorá patrí podľa mňa medzi najlepšie na Slovensku. Tá mi vždy robí veľkú radosť. Som rád, že v Žiline máme ľudí ako Jožko Antošík, Stano Macek, Andrej Mozoláni či Dalibor Andrisík, ktorí umožňujú Žilinčanom žiť športom.
Na sociálnych sieťach ste aj politicky aktívny. Mrzí vás súčasná situácia, alebo ste už rezignovali?
Svoj názor ešte stále môžem vyjadriť a vždy to aj urobím. Naposledy sme s kamarátom prišli slušne pozdraviť pána prezidenta s transparentom a policajti mali s nami trochu práce (smiech). Myslím si, že stojím na správnej strane barikády, aj keď mám svoje chyby. No v každej žilinskej kaviarni môžem sedieť v prvom rade – mám čistý štít, viem sa každému pozrieť do očí a to je podľa mňa najdôležitejšie.
Vraj ste aj milovníkom sociológie a faktov. Ktoré štatistiky vás v poslednom čase zaujali najviac?
Dosť čítam. Hovorí sa síce, že štatistika je „paveda“, ale aj ona ponúka zaujímavé pohľady na spoločnosť. Zaujala ma napríklad jedna štatistika – súčasná vládna strana získala vo voľbách približne 23 percent hlasov a približne rovnaké percento obyvateľov Slovenska nemá kanalizáciu. To poukazuje na fakt, že minimálne 23 percent obyvateľov sa každý mesiac musí zaoberať výkalmi. Naša krajina má množstvo výziev, no napriek tomu by sme sa nemali nechať odradiť a mali by sme sa k sebe správať lepšie.
Váš odkaz všetkým Žilinčanom?
Obliekajme sa farebnejšie, tešme sa zo života a doprajme si dobrú kávu. Nedajme sa vtiahnuť politikmi do ich hier. Ropa bude, hlad nebude a ani vojna. Skúsme sa mať jednoducho radi.
