Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. február 2019 | Lívia

Zaujalo nás

Lesnú zver treba cez zimu prikrmovať, inak by neprežila

Pre lesnú zver je zima obdobím núdze. Ak by jej poľovníci nezabezpečovali potravu, pravdepodobne by veľká časť populácie nedožila leta. Zisťovali sme, ako prikrmovanie funguje v praxi.

09.02.2019 | 09:00

Poľovníci v zásade prikrmujú všetku lesnú zver: malú (zajac, bažant, jarabica), aj raticovú (jelene, diviaky, srnky, muflóny, daniele). Keďže v našich lesoch dominuje najmä jelenia a srnčia zver, aj potravy pre ňu je prirodzene najviac. „Zver ako-taká by ani náhodou nenašla cez zimu dostatočné množstvo potravy. Väčšina by uhynula. Ak nie hladom, tak pre oslabený organizmus, a to najmä na jar, kedy dochádza ku kríze u voľnej žijúcej zveri (rôzne choroby). Keď je zver prikrmovaná a je v dobrej fyzickej kondícii, tak prežije,“ hovorí Peter Marčulinec zo Slovenskej poľovníckej komory.

Vagóny krmiva

Ako vysvetľuje, povinnosť prikrmovať zver ukladá poľovníkom jednak zákon, ale vrcholom poľovníckej morálky je, aby sa o lesnú zver cez zimu postarali. „Okresné úrady v sídle kraja ustanovujú vždy pre daný kraj legislatívne obdobie núdze, počas ktorého musia poľovníci zver prikrmovať. Väčšinou je to od decembra do marca, ale presné obdobie sa stanovuje na základe určitých konkrétnych podmienok. My už minimálne v októbri a ešte aj v apríli vkladáme do kŕmidiel krmivo, ktoré už možno nie je v takom množstve, ale hlavne v kvalite, prípadne ho oživujeme rôznymi liečivami, ktoré sa používajú najmä na vylepšenie fyzickej kondície,“ rozpráva Peter Marčulinec. 

Do krmiva vkladajú poľovníci aj liečivá, ktoré slúžia na odčervenie tráviaceho traktu. Veľkým nepriateľom lesnej zveri (najmä jelenej a srnčej) je tzv. strečkovitosť. „V jarných mesiacoch nakladie strečok larvy do nosných otvorov zveri a tie sa následne rozlezú do celého tela. U zveri nastane okamžitá strata imunity, fyzickej kondície a veľmi často dochádza aj k jej úhynu. Takéto liečivá vkladáme do potravy práve počas tohto zimného prikrmovania. Preto by nás mrzelo, keby niekto krmivo rozhádzal len tak z roztopaše, pretože sa liečivá znehodnotia,“ zdôrazňuje poľovník. 

Krmoviská by mali byť vždy plné potravy. Jeden poľovník je povinný zabezpečiť počas zimy pre zver šesť až desať metrákov krmiva. V našom okrese je približne 1600 poľovníkov. Ak si to vynásobíme, sú to vagóny krmiva. „Je to hlavne objemové krmivo pre raticovú zver, čo je drvivá väčšina populácie v našich lesoch. V značnom množstve zabezpečujeme potravu aj pre diviaky, a to najmä dužinaté krmivo. V mimoriadnej obľube majú najmä kŕmnu repu. Tento rok bol vynikajúci na plody zo záhrady – jablká, hrušky a iné. Je to veľmi vyhľadávaná potrava, a to nielen preto, že zveri chutí, ale má aj vynikajúce nutričné hodnoty. V kritickom období, teda v zime, zásobuje zver dostatočným množstvom sacharidov a iných výživných látok,“ vysvetľuje Peter Marčulinec, pričom dodáva, že za posledné roky museli obmedziť prikrmovanie zveri jadrovým krmivom (kukurica, pšenica, ovos), a to pre africký mor ošípaných.

V okresoch Žilina a Bytča okolo 700 krmovísk

Samozrejme, potravu nemôžu poľovníci len tak niekde pohodiť. K výberu lokality musia pristupovať veľmi uvážene. Najmä mimo územia, kde by mohlo dochádzať k poškodzovaniu poľnohospodárskych alebo lesných kultúr, keďže hlavne jelenia zver si veľmi rada pochutná na výhonkoch mladých stromov. „Nemôžeme krmivo umiestňovať ani na kraji nejakého lánu poľa, kde je naplánovaná sejba plodín. Na druhej strane sa prikrmovanie musí diať v regulárnych zariadeniach. Nemôžeme krmivo len tak niekde vysypať, lebo by sa znehodnotilo, čím by sme zveri mohli veľmi ublížiť – choroboplodnými zárodkami. Preto pre tieto účely budujeme špeciálne kŕmidlá,“ rozpráva.

V okresoch Žilina a Bytča je lesnej zveri k dispozícii okolo 700 krmovísk. V zásade musí byť každé jedno prestrešené, aby bolo krmivo uchránené pred dažďom a snehom. „Ľudia často vyhľadávajú tieto miesta, aby sa mohli pokochať pohľadmi na kŕmiacu sa zver. Chceli by sme im veľmi poďakovať, že kŕmidlá neničia tak, ako to bolo v čase spred piatich rokov. Samozrejme, nemáme problém, keď sa ľudia z diaľky pozerajú na to, ako sa zver kŕmi. Sú to krásne pohľady, ktoré patria ku kultúre slovenskej krajiny, len by sme ich chceli požiadať, aby ich neničili a aby k nim neprichádzali príliš blízko, lebo práve v čase núdze potrebuje zver najväčší pokoj,“ žiada nepoľovnícku verejnosť Peter Marčulinec. Zároveň upozorňuje aj na kontakt lesnej zveri so psami. Ak majitelia venčia svojho psa a priblížia sa ku krmovisku, poľovník odporúča držať psa na vôdzke a v žiadnom prípade ho nehuckať proti zveri. „Organizmus zveri ide v zime len na jednu tretinu. Vtedy je jej fyzická kondícia na hranici prežitia a keď pes preženie srnčiu zver, ktorá má už v tomto období v sebe zárodky mláďat, tak môže veľmi ľahko uhynúť. Samozrejme, nemáme námietky, keď chodia ľudia so psíkmi do prírody, ale boli by sme vďační, ak by toto rešpektovali.“ 

Mierne zimy sú skôr na škodu

Ak sa nám zdá byť táto zima extrémna (veľa snehu, silné mrazy), podľa poľovníkov je štandardná, dokonca voči zveri ústretová. „Organizmus zveri je nastavený tak, aby takéto zimy prežila. Zver totiž v zime hľadá v lese miesta, ktoré nie sú ani na vetre, ani na silnom mraze – tak sa snažíme stavať aj krmoviská. Budujeme ich na miestach, kde je prirodzený pokoj, čo najmenej veterno a čo najmenšia snehová prikrývka. Zaujímavé je, že zver v tomto čase málo migruje alebo takmer vôbec. Pohybuje sa len okolo krmelca, často do tristo metro od neho,“ vysvetľuje Peter Marčulinec. Niekedy sú mierne zimy pre populáciu zveri skôr na škodu ako na úžitok. Takéto ročné obdobia prežijú aj tie najslabšie jedince. „Predchádzajúce zimy sme zaznamenali, že prežilo všetko živé, aj tie najslabšie kusy, ktoré za normálnych okolností príroda sama vyreguluje a nebolo to na osoh. To potom zanecháva stopy na kvalite budúcich generácií voľne žijúcej zveri.“

Zaujímavé je sledovať aj správanie zvierat v prírode počas zimy. Rovnako ako pes, aj zver sa vie naučiť, kde nájde svoju „misku so žrádlom“. Vôbec netreba podceňovať zmýšľanie zvierat. Sú presne naučené, kde je aké krmovisko. Napríklad diviak do krmoviska, kde je len objemové krmivo, teda seno, nepôjde. Tam, kde je kŕmna repa alebo jablká, si príde rád zamaškrtiť. „Je nádherné, keď vidíte, ako sa diviačia a srnčia zver, obrazne povedané, kŕmi z jedného taniera, a pritom v roku sa k sebe nepriblížia viac ako na sto metrov. V čase núdze sa aj tri či štyri metre od seba nažerú bez konfliktu,“ zaujímavo rozpráva Peter Marčulinec.

I zver má maškrtný jazýček a rada si cez zimu pochutí aj na prirodzenej potrave. Počas zimných mesiacov vyhľadáva špeciálne jednu komoditu, a to divé maliny. „Hovorí sa, že malinčie je zelené celoročne a v priebehu zimy je to jediná zelená potrava, ktorú môže zver prijímať. V lese nájdeme obrovské hrabaniská práve tam, kde sú divé maliny. Je to pre nich lahôdka,“ dodáva na záver Peter Marčulinec.

Autor: Michala Stehlíková

Foto: Ilustračná

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
8 °C
5 °C
2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod