V čom tkvie podľa vás najväčšia sila Popradu?
Určite sa nikomu proti nim v základnej časti nehralo ľahko, pretože sú fyzicky silní, veľkí chlapi s veľmi dobrým korčuľovaním. Špeciálne teraz v play-off to bude ešte ťažšie, no kvalita je na našej strane. Potrebujeme ju však ukázať aj na ľade.
Podarilo sa vám niečo špeciálne natrénovať za desať dní pauzy pred štvrťfinálovým súperom?
Nič špeciálne, pretože celý rok tvrdo pracujeme. Len sme upravili herný štýl, aby sme sa prispôsobili fyzickému prejavu Popradu. Na konci dňa je to vždy o nás – musíme sa sústrediť na seba, na náš výkon a na veci, ktoré vieme ovplyvniť.
Ste jediný žilinský odchovanec v kádri. Vnímate zvýšenú hokejovú „teplotu“, teda tlak, trikrát viac?
Priznám sa, že nie. Skôr je pre mňa celú sezónu pekné, že som po desiatich rokoch doma. Niekedy sa necítim, že hrám skutočný hokej ako v minulosti. V zahraničí odohráte zápas, ste sám a celý deň rozmýšľate nad pokazenou prihrávkou. Tu mám program od rodiny, kamarátov a stále ste socializovaní. Je to taký malý detail – keď vám mama zavolá a povie, aby ste prišli na večeru, aj keď bývate sám na byte. Toto mi skutočne chýbalo. Je príjemné byť doma a nie je to iba o hokeji. Svet vás naučí, že na konci dňa ste sám. Teraz, doma, na kolobežke pobehám každý deň celú Žilinu krížom-krážom.
Aktuálne hráte druhú presilovku. Cítite sa na tejto pozícii ako obranca dobre?
Dosť som na tom pracoval, aby som sa dostal do tejto pozície, a podľa mňa sa cítim výborne. Presilovky budú rozhodovať o osude zápasov v tejto časti sezóny. Odo mňa sa však primárne očakáva defenzívna práca – tvrdá hra, presné prihrávky a rozumná podpora útoku. Pri presilovke sa moje myslenie mení. Môj hlavný cieľ je, aby sme strelili gól. Na ľade máme stále jedného voľného hráča a na konci dňa je úplne jedno, kto ten gól strelí – dôležité je, že ich dávame.
Zmení sa vaše myslenie aj pri tvrdšej hre vzhľadom na vašu robustnú postavu? V základnej časti sme vás často nevideli hrať poriadne do tela.
Dobrá otázka, vysvetlím to. Považujem sa za pokojnejšieho hráča na ľade, neviem sa nahnevať pre každý malicherný incident. Mal som však aj niekoľko zápasov, keď som mal chuť pobiť sa, ale nakoniec k tomu nedošlo. Možno si málokto uvedomuje, ako ma ovplyvnila moja mládežnícka výchova. Štyri roky som strávil vo Švédsku a štyri roky na americkej univerzite, kde bolo doslova zakázané pobiť sa. Mal som pocit, že po bitke by nasledoval päťzápasový dištanc. Počas štyroch rokov som nevidel nikoho zhodit' mriežku, ani rukavice. V tomto smere som dosť ovplyvnený a možno si niektorí fanúšikovia povedia: „Ten Korenčík je vysoký, urastený, ale zase nič." Nikto odo mňa však nikdy nevyžadoval, aby som sa do niečoho pustil. No môžem povedať, že play-off je iná súťaž a vôbec sa nebránim tomu, aby som sa do niečoho pustil, ak to bude potrebné. Ak bude treba brániť gólmana či spoluhráčov, tak to určite príde.
Do strely sa však hodíte bez váhania aj za cenu zranení?
Určite, teraz je na to ten správny čas. Hráme všetci za jedného, máme širší káder, a zablokované strely majú význam, pretože nikdy neviete, ako sa puk následne odrazí. Áno, zranenia k tomu patria, ale hráme hokej. Taký Miller by vám vedel rozprávať, keď sme hrali vo Zvolene – trafil ho puk do nohy a skončil so zlomeninou. To sa stáva. V play-off to bude ešte náročnejšie, takže minimálne členky dostanú poriadne zabrať. Titul nad hlavu zdvihne ten, kto prinesie najväčšiu obetu.
Máte vo vašej profesionálnej kariére väčší úspech než minuloročný bronz s Vlkmi?
Hrám hokej profesionálne približne tri roky, predtým som bol na americkej univerzite. Mám za sebou tretiu sezónu, predtým s Michalovcami a Žilinou dva bronzové tituly, takže mám stopercentnú medailovú úspešnosť. Je čas zdvihnúť nad hlavu aj trofej za víťazstvo. No uvedomujem si s obrovskou pokorou, že to je veľké privilégium a cesta k tomu je nesmierne náročná.
Keď Žilina oslavovala titul, mali ste presne šesť rokov. Spomínate si na tieto momenty?
V poslednom zápase základnej časti sme nastúpili v retro dresoch a pri hymne pred úvodným buly sa mi to celé oživilo. Takže mám asi dobrú pamäť. Chodil som na zápasy s kamarátom a mojím dedom a práve finále proti Popradu bol dôvod, prečo som začal hrať hokej. V našej rodine nie je nikto hokejista, tobôž nikto, kto by mal niečo spoločné s hokejom. Potom som donútil rodičov, aby ma prihlásili na hokej, pretože tá atmosféra na vypredanom štadióne bola jednoducho nezabudnuteľná.
Možno teraz nastal čas inšpirovať ďalšie žilinské generácie, aby začali s hokejom?
Kiežby ste mali pravdu a dokráčali by sme až k titulu. Vtedy to bola neskutočná partia okolo Romana Kontšeka, teraz okolo Rastislava Deja. Bude to náročné, nepredbiehajme, musíme ísť krok za krokom. Avšak každý zápas play-off má svoje čaro a deti určite nebudú chýbať na zimnom štadióne so svojimi rodinnými príslušníkmi. Určite si to tiež celé užijú.
Vlci proti Kamzíkom po dvadsiatich rokoch
TIPSPORT LIGA. Vo vzájomnom meraní síl v základnej časti majú mužstvá vyrovnanú bilanciu. Žilinčania využili výhodu domáceho prostredia dvakrát (4:3, 4:2), zatiaľ čo pod Tatrami dominovali Kamzíci (5:2, 4:1).
ŠTVRŤFINÁLE PLAY-OFF
1. KOLO – streda 18. marca o 17.00 h: Žilina – Poprad.
2. KOLO – štvrtok 19. marca o 17.30 h: Žilina – Poprad.
3. KOLO – nedeľa 22. marca o 17.30 h: Poprad – Žilina.
4. KOLO – pondelok 23. marca o 17.30 h: Poprad – Žilina.
Séria sa hrá na štyri víťazné zápasy.
5. KOLO – štvrtok 26. marca o 17.30 h: Žilina – Poprad.
6. KOLO – sobota 28. marca o 17.30 h: Poprad – Žilina.
7. KOLO – pondelok 30. marca o 17.30 h: Žilina – Poprad
