Žilinský Večerník

Pred pár týždňami sa do sloven­ských kníhkupectiev dostal dokopy tristostranový obraz života investigatívneho no­vinára Jána Kuciaka a arche­ologičky Martiny Kušnírovej. Uplynulý týždeň prišiel na pôdu žilinského Občianske­ho združenia Proti korupcii knihu predstaviť aj jej autor, investigatívny novinár a Já­nov kolega Marek Vagovič, ktorý knihu pripravoval spo­lu s kolektívom novinárov približne od leta. „Myšlienka napísať knihu vznikla na Já­novom pohrebe, teda veľmi krátko po vražde. Kolegom som načrtol, že by sme mali ľuďom umožniť, aby spozna­li jeho životný príbeh. Kni­hou sme chceli poskytnúť detailnejší pohľad na osobu skvelého novinára a záro­veň výnimočného človeka,“ vysvetľuje šéf investigatív­neho tímu Aktualít Marek Vagovič.

ABY ODKAZ NEZOSTAL ZABUDNUTÝ

Prvé stretnutie týkajúce sa knihy sa podľa neho usku­točnilo približne v máji, kedy v redakcii začali zisťo­vať, kto všetko by sa chcel do jej prípravy zapojiť. Súčas­ne si medzi kolegami určili a rozdelili, kto čo spracuje a koho v súvislosti s prípra­vou knihy osloví. „Rozdelili sme ju na tri celky. Prvá sa volá Obyčajný život, kde po­pisujeme Jánove a Martinine rodinné pomery, ich záze­mie, študentské roky a pro­fesionálne začiatky. Násled­ne plynule prechádzame do časti Boj za spravodlivosť, kde analyzujeme Jánove kauzy a odkrývame zákuli­sie jeho investigatívnej prá­ce. V tretej časti s názvom Iné Slovensko sprostredkú­vame pohľad na udalosti po vražde – vrátane samotnej udalosti. Pomerne podrob­ne v nej opisujeme aj prvé dni, kedy sme sa v redakcii dozvedeli o vražde. A, sa­mozrejme, politické zmeny, ktoré nastali, ale aj priebeh vyšetrovania vraždy,“ ho­vorí investigatívny novinár Marek Vagovič. Ten zároveň dopĺňa, že na písaní knihy sa podieľalo dokopy 15 noviná­rov a ďalšie desiatky oslove­ných ľudí z Jánovho a Marti­ninho blízkeho okolia.

ĽUDIA SILU PRÍBEHU VNÍMAJÚ

„Rozmýšľali sme, ako celý prí­beh začať. Pôvodne sme chce­li začať Jánovým detstvom či mladosťou, no potom sme si uvedomili, že úvod je až príliš láskavý a bolo by lepšie prejsť rovno in medias res (do stre­du deja, pozn. autorky). Na­písali sme preto najskôr re­konštrukciu vraždy, ktorá ľudí ihneď vtiahne do deja a rov­nako si tak uvedomia, čo sa vlastne stalo,“ pokračuje Ma­rek Vagovič, ktorý vidí pred­nosť knihy najmä v jej auten­tickosti. „Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy išiel za rodinou Kuciakovcov, Tomáš Kyseľ za rodinou Kušnírovcov, Laura Kellöová hovorila s Jánový­mi a Iva Mrvová s Martini­nými bývalými spolužiakmi, kamarátmi, učiteľmi a ko­legami. Ja som primárne analyzoval jeho prácu a kau­zy. Zároveň sme si určili aj termín, kedy jednotlivé kapi­toly odovzdáme.“

EMÓCIE CHCELI ELIMINOVAŤ

Pomerne náročné bolo pod­ľa Mareka Vagoviča práve zosynchronizovať všetky vý­stupy, každý totiž píše iným štýlom či spôsobom. „Nebolo vôbec jednoduché dať tomu ako-tak jednotný rámec, no ani sme sa o to nasilu nesna­žili. Napriek tomu si myslím, že kniha drží pokope.“ V rám­ci prípravy knihy sa spolu s kolegyňou Mirkou Sojkovou podieľal aj na jej editácii, za­čalo sa s ňou približne v sep­tembri. „Veľmi ťažko sa edi­tovala kapitola, ktorá mapuje Jánov pohreb či dni v redakcii krátko po vražde. Bolo to veľ­mi emotívne, pričom smutné boli vzhľadom na okolnosti aj tie veselšie príhody,“ opisuje ďalej novinár, ktorý, ako zá­roveň uvádza, ťažšie spomína aj na kapitolu rekonštrukcie vraždy. „Niekoľkokrát sme ju prepisovali, aby bola čo naj­vernejšia. Niektoré kapitoly som ako editor knihy zámer­ne odkladal, pretože čítať nie­koľkokrát po sebe o tom, ako vrah zabije Jána a Martinu, je psychicky náročné.“ Do písa­nia knihy vkladal podľa jeho slov každý z prispievateľov veľké množstvo emócií, z kto­rých nakoniec možno až 70 % vyhodili. „Všetci kolegovia tam totiž chceli dať svoj osob­ný pohľad, preto bolo dôle­žité udržať si odstup.“ Vý­znamnou súčasťou knižného obrazu života dvoch mladých ľudí sú aj fotografie z archí­vov oboch rodín, ktoré sú podľa Mareka Vagoviča veľ­kou pridanou hodnotou. „Ján pochádzal z veľmi skromných pomerov, no napriek tomu všetky tri deti Kuciakovcov vyštudovali vysokú školu. Po­čas čítania knihy zároveň po­chopíte, že Martina aj Ján boli ľudia, ktorých spájal obrovský zmysel pre spravodlivosť a ži­vot v pravde.“

KNIHU POKRSTILI V HLAVNOM MESTE

Krst knihy Umlčaní sa usku­točnil ešte začiatkom de­cembra v Bratislave, jej krst­nými rodičmi sa stali rodičia Kuciakovci a mama Martiny Kušnírovej. „Krst sa skončil trochu predčasne. V úvode bola diskusia so mnou a Já­nom Petrovičom, zhruba po pol hodine prišli na pódium aj Kuciakovci a Kušnírovci. Mama Martiny na prvú otáz­ku, ako to všetko znáša, od­povedala, že sa bojí Vianoc. Vzápätí sa rozplakala, takže šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy nevedel, ako zmyslu­plne pokračovať v diskusii. Pán Kuciak navyše prečítal list, ktorý našiel len nedáv­no medzi Jánovou poštou. Ján v ňom popisuje svoj prí­beh a zároveň aj túžbu stať sa novinárom,“ spomína si na udalosť spred vyše dvoch týždňov Marek Vagovič. Vý­ťažok z predaja kníh chce­li podľa jeho slov rozdeliť obom rodinám, tie to však odmietli. Hoci sa kniha o Já­novi a Martine dostala medzi verejnosť len pred pár týž­dňami, ohlasy vraj prichá­dzajú pomerne intenzívne už od začiatku. „99 % z nich je pozitívnych. Prichádza mi množstvo reakcií v sprá­vach, e-mailoch, ľudia chcú knihu podpísať. Mám po­cit, že odoziev je viac ako pri mojej prvej knihe Vlastnou hlavou, čo je však vzhľadom na silu príbehu pochopiteľ­né.“ Predstavovať knihu pro­stredníctvom diskusií plánu­je Marek Vagovič aj v ďalších slovenských mestách, už čoskoro sa chystá do Tren­čína, v novom roku knihu odprezentuje v Košiciach či Poprade.