Na gala večere ste si prevzali významné ocenenie. Bol to pre vás emotívny moment?
Určite áno. Divadlo bolo plné a potlesk v stoji bol silný zážitok. Spočiatku som bol prekvapený – keď som videl na pódiu viacero stoličiek, očakával som, že v tejto kategórii bude ocenených viac ľudí. Keď som si zistil, že tam stojím sám, tak ma reakcia publika dojala. Napadlo mi , že tie stoličky boli symbolicky pripravené pre všetkých , ktorí v MŠK Žiline v priebehu 30 rokov pôsobili, či už ako manažéri, tréneri, hráči alebo zamestnanci. O to silnejšie to bolo v kontraste s tým, že zo strany verejnosti v Žiline necítim dostatočnú podporu futbalu. Na štadión chodí málo ľudí, hoci máme moderný športový stánok a kvalitné podmienky. Tento deficit diváckeho záujmu mi čiastočne vyvažuje radosť z toho, že manažment klubu systematicky zvyšuje kvalitu ľudského potenciálu aj vnútorných procesov. Výsledkom je funkčný model starostlivosti o komplexný osobnostný rast chlapcov – a už aj dievčat – z ktorých mnohí boli, sú a budú ozdobou reprezentačných výberov Slovenska. Naviac tí, ktorí sa po skončení v Akadémii neživia futbalom sú často komplexnejšie pripravení na život ako deti, ktoré nešportujú!
Ako vnímate samotnú myšlienku gala večera a oceňovania športovcov?
Každý ocenený športovec je výnimočný. Často nejde o mediálne známe mená, ako je to pri futbale či hokeji, no títo ľudia dosahujú obrovské úspechy, mnohokrát aj na medzinárodnej úrovni. Žilina by na nich mala byť hrdá. Šport má zmysel v každej podobe a títo športovci sú dôležitými vzormi pre mladú generáciu.
Na posledný ligový zápas so Slovanom prišlo približne šesťtisíc divákov. Už pred rokmi ste hovorili, že futbal v Žiline nemá „spoločenskú objednávku“. Platí to stále?
Bohužiaľ, áno, realita mi dáva za pravdu. Žijeme vo svete, kde si fanúšik môže nonstop pozerať päť najlepších európskych líg v televízii. Žilina je na slovenské pomery relatívne bohaté a vyspelé mesto, očakávania fanúšikov sú preto vysoké. Naše možnosti však nemožno porovnávať s tým, čo ľudia sledujú v zahraničí. Ak by sme chceli naplniť tieto očakávania, znamenalo by to viac peňazí z verejných zdrojov, viac sponzorov, vyššie platy hráčov a zároveň vyššie nároky na výkony futbalistov. Preto sme sa vedome rozhodli pre cestu systematickej práce s mladými hráčmi. Chceme z nich vychovať nielen futbalistov, ale aj životaschopných ľudí a ambasádorov športu ako takého.
V iných mestách to však bude podobné, keďže uspokojiť náročného slovenského diváka je čoraz ťažšie?
Niektoré kluby majú výrazné kapitálové zázemie a robia čo môžu, aby boli úspešní. Dunajská Streda niekedy nastupuje bez jediného domáceho hráča, Slovan má legionárov s extrémne vysokými príjmami. To spravidla stačí na ligový titul, občas aj na úspech v Európe. Slovan má ročný rozpočet porovnateľný s klubmi zo stredu tabuľky v Španielsku či Holandsku – a napriek tomu to často nestačí na naplnenie očakávaní verejnosti.
Tento ročník sa však zdalo, že Slovan je zraniteľný. Nemala Žilina šancu zosadiť ho z trónu?
Bol to ich najzraniteľnejší rok za posledné obdobie. My sme zároveň zmenili filozofiu a v tejto sezóne angažovali viac skúsených hráčov. Jeseň nám vyšla nad očakávania, no dlhodobá súťaž vždy preverí skutočnú kvalitu kádra. Paradoxne, minulý ročník sme skončili druhí a v tomto už lepší určite nebudeme. Verím však, že angažovanie skúsenejších hráčov sa zúročí vo víťazstve v Slovnaft cupe.
Zisk druhého pohárového titulu v histórii klubu by bol silným momentom?
Určite áno. Treba však otvorene povedať, že cesta do finále bola ovplyvnená aj priaznivým žrebom, keďže sme sa vyhli trom najsilnejším súperom. Košice rozhodne nepodceňujeme, šance sú vyrovnané. Finále v Žiline automaticky neznamená výhodu domáceho prostredia. Pohár vnímame ako veľkú výzvu aj z pohľadu možnej účasti v európskych pohároch. Radi by sme si zahrali Konferenčnú ligu, prípadne zabojovali o Európsku ligu. Pre klub aj mesto by to bola opäť významná udalosť.
Budúci rok by ste mali oslavovať životné jubileum. Posledné dve dekády ste narodeniny oslavovali titulom. Bude tomu tak aj do tretice?
Nikdy to nebolo plánované, skôr ide o mediálnu prekáračku. Konkurencia bude silná – Dunajská Streda, Trnava a aj avizovaný omladený Slovan. Liga bude mimoriadne náročná, najmä ak niektoré kluby postúpia do európskych súťaží. Samozrejme, majstrovský "darček" by som s radosťou privítal aj do tretice.
Odbočme z futbalu. Trápi vás niečo na stave dnešnej spoločnosti?
Žilina má obrovský, no stále nevyužitý potenciál. Chýba mi tu patriotizmus – emócia pre mesto, región a spoločnú vec. Práve šport a kultúra sú oblasti, kde sa tieto hodnoty prirodzene formujú. Hoci som sa tu nenarodil, po 45 rokoch sa cítim byť Žilinčanom. Značka MŠK Žilina je v Európe rešpektovaná, mládežnícka akadémia patrí dlhodobo medzi absolútnu špičku. Všade nás identifikujú ako Žilinu , čo má v zahraničí pridanú hodnotu pre biznise, kultúru ale napríklad aj školstvo.
Hokejoví Vlci mali uplynulú sezónu 82 partnerov. Nechýba vám viac sponzorov aj vo futbale?
Je to realita, s ktorou musí MŠK Žilina žiť. Chcem však zdôrazniť jednu vec – na futbale som nikdy nič nezarobil. Spolu s kolegami sme dokonca v mnohom nahradili úlohu samosprávy. Výstavba štadióna aj infraštruktúry bola realizovaná bez finančnej pomoci mesta a len s minimálnou podporou štátu. Možno aj preto vznikol dojem, že klub nič nepotrebuje. Pre porovnanie – prevádzka hokejového štadióna je plne financovaná z mestských zdrojov. Hokej má navyše výrazne limitované možnosti príjmov z predaja hráčov. Futbal funguje v úplne inom ekonomickom režime. Za 30 rokov sme vybudovali značku MŠK Žilina s vysokou medzinárodnou poznateľnosťou. Naši odchovanci sú v značnom počte ozdobou reprezentačných výberov Slovenska. Prirodzene očakávam, že podpora príde ako prejav patriotizmu a úcty k výsledkom. To sa však zatiaľ nedeje. Model klubu je postavený na práci s mládežou a následnom predaji hráčov. Zisk titulu či pohára má z finančného hľadiska minimálny dosah. Zabezpečiť zdroje pre neustále rastúci rozpočet je čoraz náročnejšie. Niektorí naši bývalí hráči dnes v zahraničí zarábajú ročne viac, než je náš celkový rozpočet. Udržať ich alebo adekvátne nahradiť je prakticky nemožné. Predstava, že na futbale zarábam, je jednoducho nezmyselná.
Váš odkaz Žiline pri príležitosti udelenia ceny?
Športujte. Veďte deti k pohybu. Je to najlepšia investícia do zdravia, šťastia a budúcnosti.
Ako si udržiavate kondíciu práve vy?
Pracovné vypätie som vždy kompenzoval pohybom, najmä futbalom. Vek sa však nedá oklamať, preto som aktívne hry už vypustil. Pravidelne cvičím a veľa chodím pešo. V Žiline je všetko blízko, auto používam minimálne. Je to mesto, kde sa dá normálne žiť – a pri chôdzi ho človek dokáže lepšie precítiť.
