Leto a cestovanie sú pre mnohých časom radosti, ale aj tráviacich ťažkostí. Prečo sú práve počas dovoleniek naše črevá citlivejšie?
Črevá nie sú citlivejšie, no majú úplne nové podnety. Tráviace problémy, ktoré máme na dovolenkách, sú spôsobené väčšinou dvomi vecami. V prvom rade je to stres z cestovania, a práve ten stres môže vyvolať veľmi agresívnu reakciu, kedy má človek napríklad hnačky.
Ak hovoríme o dovolenkách do destinácií, kde je výraznejšie teplo, tak už aj to samo o sebe je námaha pre náš organizmus. Zároveň pijeme vodu, ktorá má iné zloženie, na aké sme zvyknutí, a to sa týka aj jedál. Práve preto môžeme mať zo začiatku problémy s trávením. Čo je však podstatné, najmä v krajinách, kde je výrazne horšia hygiena a sú menej vyspelé, môže dôjsť ku kontaminácií vody či jedál baktériami. Najznámejšia je Escherichia coli, ktorá je premnožená najmä v Egypte. Náš mikrobióm sa zrazu stretáva s inými baktériami a v iných množstvách a pokiaľ nie je dostatočne silný, môžu nastať ťažkosti.
Čo je to vlastne črevný mikrobióm a čo všetko v našom tele ovplyvňuje?
Črevný mikrobióm je bohaté spoločenstvo mikroorganizmov – baktérie, kvasinky a iné, ktoré žijú primárne v hrubom, ale aj tenkom čreve. A práve časť nášho tráviaceho traktu je pre nich ich celým vesmírom. To je to, kde oni naozaj žijú, a kde sa deje všetko, čo je pre ich život podstatné – od príjmu potravy, vylučovania, až po rozmnožovanie.
V našom tele má mikrobióm niekoľko funkcií: je spoluzodpovedný za trávenie, aby prebiehalo správny spôsobom. Je zodpovedný za reguláciu imunity, keďže sa črevný mikrobióm stýka s väčšinou buniek nášho imunitného systému. A ako ukazuje výskum z posledných rokov, črevný mikrobióm môže ovplyvňovať v podstate všetky sústavy nášho tela – kožu, mozog, pečeň, obličky, kĺby a podobne.
Čo mikrobiómu škodí? Aké signály nám môže telo dávať, keď máme v črevách neporiadok?
Nášmu mikrobiómu škodí najmä, keď jeme takzvané priemyselne spracované potraviny plné rafinovaného cukru, konzervantov, farbív a iných prídavných látok. A tiež mu veľmi škodí monotónna strava bez vlákniny a polyfenolov, to znamená, keď máme nedostatok zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, orieškov.
Ďalej mu neprospieva, keď sa nedostatočne hýbeme, málo spíme a sme vystavení chronickému stresu. Okrem toho môžu mikrobióm poškodiť aj rôzne externé faktory: liečba antibiotikami alebo inhibítory protónovej pumpy. Takže nášmu mikrobiómu škodí vlastne to, čo škodí aj nášmu telu ako celku.
Čo sa týka varovných signálov, jeden z nich je porucha trávenia – hnačka, zápcha, nadúvanie, bolesti, poprípade to môžu byť kožné prejavy – ekzém, vyrážky.
Čo by ste odporučili pribaliť do cestovnej lekárničky na podporu čriev a prevenciu tráviacich problémov?
Do lekárničky na dovolenku by sme si určite mali zobrať živočíšne uhlie a pri prípadnej hnačke by bolo vhodné mať pri sebe rehydratačný roztok. Ako prevenciu je ideálne mať so sebou cielené probiotiká na podporu imunity tráviaceho traktu – napríklad náš Imunobiom – a tie si nasadiť už pred dovolenkou – aspoň 5 dní pred odchodom. Ideálne je užívať aj vlákninu a pomôcť nášmu telu môžeme aj horčíkom.
Veľa Slovákov zvykne na dovolenke nalačno piť domáci alkohol, aby predišli črevným ťažkostiam. Je to správne, naozaj to funguje?
Je to úplný mýtus. Alkohol sa veľmi rýchlo vstrebáva v žalúdku, a ak sa pije nalačno, môže žalúdok podráždiť. Alkohol, naopak, oslabuje náš imunitný systém tráviaceho traktu. Takže úvaha „vydezinfikujem zvnútra“ je úplne nesprávna.
Okrem črevného mikrobiómu sa čoraz častejšie objavujú odporúčania pre vaginálny či kožný mikrobióm. Ovplyvňujú sa navzájom?
Všetky mikrobiómy sú v rámci tela prepojené. Vaginálny je prepojený s črevným, takisto aj s kožným. Baktérie medzi mikróbiomami migrujú a navzájom sa ovplyvňujú. Pozorujeme to napríklad aj tak, že ak niekto berie prebiotiká a probiotiká, tak sa môže zmeniť aj jeho telesný zápach, ktorý je daný mikroorganizmami, ktoré na nás žijú.
Ako je to so ženskými probiotikami? Môžu pomôcť napríklad aj v lete pri návšteve verejných bazénov?
Probiotiká pre ženy sú rozširujúci sa trend. Môžu sa vkladať priamo do vagíny, alebo ovplyvňovať jej pro-
stredie cez črevný mikrobióm. Pri tomto druhom spôsobe je menšie riziko kontaminácie – keďže sa užívajú ústne cez tráviaci trakt. Dnes už vieme, že takýmito probiotikami dokážeme ovplyvňovať vaginálny mikrobióm tak, aby bol rezistentnejší, aby bol odolnejší voči rôznym infekciám – či už kvasinkovým alebo bakteriálnym. Tie ženy vedia potrápiť nielen po kúpaní sa v bazénoch a na kúpaliskách. V lete sa vplyvom tepla, potenia a častého nosenia mokrých plaviek vytvára vo vaginálnej oblasti vlhké prostredie, ktoré podporuje premnoženie kvasiniek a baktérií. Probiotiká pomáhajú obnoviť a udržiavať prirodzený vaginálny mi-
krobióm, čím znižujú riziko infekcií. Okrem toho pomáhajú s ďalšími problémami ako sú PMS či v období perimenopauzy, menopauzy a postmenopauzy.
A čo taká probiotická či prebiotická kozmetika? Naozaj funguje alebo je to len marketingový ťah?
Čo sa týka probiotickej a prebiotickej kozmetiky – nie je to úplne bežné. Je tam totiž veľmi zásadný problém so stabilitou mikroorganizmov. Ale sú už niektoré kórejské značky, ktoré to zvládli, a vedia probiotiká stabilizovať, aby vo výrobku prežili. Čo sa týka prebiotík alebo post-
biotík – tie sa používajú v kozmetike bežne. Majú pozitívne výsledky na udržiavanie nášho kožného mikrobiómu. Samozrejme, ak bola daná kozmetika správne otestovaná v laboratórnych podmienkach.
Vyštudovali ste odbor, ktorý sa dá preložiť ako technologický manažment alebo transfer – prenos poznatkov z vedy do praxe. Prečo ste si ho vybrali?
Na Slovensku ľudia, ktorí by stáli na pomyselnej čiare spájajúcej výskum a vývoj s reálnou praxou chýbajú. Hľadal som preto v zahraničí presne takýto odbor. Pretože robiť inovácie bez výskumu a vývoja nie je možné. Zároveň robiť výskum a vývoj bez toho, aby som chápal, v akom stave je trh, a či je môj nápad vôbec uplatniteľný, nie je správne. Často sa tak totiž môže stať, že sa následne iba odpublikuje článok a reálne z neho nič viac nie je.
Mňa veda vždy veľmi bavila – výskumná ako aj komerčná časť – preto pre mňa bol tento obor logickým vyústením. Pretože ak človek chce, aby veda naozaj niekam smerovala a dostala sa k ľuďom, musí vedieť, čo musí pre to urobiť, a najmä rozumieť tomu, čo trh môže potrebovať. Bežne sa totiž stáva, že niekto urobí skvelý výskum, no až následne zistí, že je 15 – 20 rokov pozadu v porovnaní s tým, čo už bolo publikované vo svete, a teda takýto výskum nemá reálne využitie.
Spolu s vašimi spoluzakladateľmi firmy robíte v oblasti črevného mikrobiómu osvetu na mnohých konferenciách. Ako reaguje odborná verejnosť na možnosť vašej personalizovanej liečby?
Odborná verejnosť na Slovensku závisí od prípadu k prípadu. Už sú aj lekári aj vedci, ktorí akceptujú, že sú takéto možnosti, a že s nimi treba pracovať, aby nám zase na Slovensku neušiel zbytočne vlak. Potom sú takí, ktorí sú proti, ale s tým sa nedá nič robiť. Samozrejme, zdravý skepticizmus je dobrý vždy, netreba sa nechať uniesť. Avšak treba si uvedomiť, že napríklad pri niektorých chorobách, kde pacient dobre nereaguje na farmakologické liečby, akokoľvek sa mu zlepší stav, aj keď len o dvadsať percent - je to veľká vec. Ak naozaj trpí, prečo mu neskúsiť pomôcť.
Podieľali ste sa a stále sa podieľate na mnohých medzinárodných výskumoch, jedným z najväčších bol výskum o vitamíne D. Aké výsledky priniesol?
Štyri roky sme s kolegom pracovali ako vedúci pracovného balíka pre transfer technológií a vedomostí v rámci jedného z najväčších výskumných projektov na vitamín D v Európe, kde sme nabrali značné skúsenosti s týmto vitamínom a mohli sme ich využiť pri tvorbe iMunobiomu+ (probiotikum na podporu imunity, pozn. red.).
Samotný projekt mal mapovať, aká je nedostatočnosť vitamínu D v európskej populácii. Zistilo sa aj to, že ak išlo o krajiny, ktoré sú severnejšie a nemajú vitamín D pridávaný do potravín, tak nedostatok tohto vitamínu je veľmi vysoký.
Výskum ukázal, že všeobecne trpíme nedostatkom vitamínu D a v geografickej šírke Slovenska je až 5 mesiacov príjem vitamínu D zo slnka minimálny, až takmer žiadny.
Takže sme boli postavení pred otázku: čo stým? Vieme, že ľudia v zimnom období nevedia v pokožke tvoriť vitamín D. Keď ho môžu tvoriť napr. počas leta, tak sa natierajú SPF faktorom opaľovacích krémov – čo je logické, nakoľko si nechcú zničiť kožu. Avšak tento krém blokuje tvorbu vitamínu D.
Otázka bola – či by sme vedeli upraviť prirodzené potraviny tak, aby obsahovali vitamín D. Robili sa rôzne experimenty, kde sa ožarovali huby alebo riasy, ktoré následne jedli ryby a skúmalo sa, či majú vyššie množstvo vitamínu D, dokonca sa ožarovali aj prasatá. Boli zaznamenané vyššie hodnoty vitamínu D, no ako sa ukazuje, efektívna stratégia ako zamedziť nedostatočnosti v rámci celej populácie je pridávanie vitamínu D do mlieka a mliečnych produktov. Takže tento projekt bol zameraný na to, ako vieme prirodzene zvýšiť vitamín D u populácie.
Spolupracujete aj so svetovými vedeckými špičkami, do akej miery sú ochotní podeliť sa o svoje know-how?
Skúsenosť so svetovou vedeckou špičkou je excelentná. V podstate sú títo ľudia veľmi zdieľni, pokiaľ nejde o nejakú veľmi špecifickú, už komerčne chránenú vec. To je ale naozaj málokedy. My máme skúsenosť, že napíšem niekomu, že chcem vedieť jeho názor, a tí ľudia veľmi dobre reagujú, sú ochotní odpisovať, sú ochotní ísť do spoločného výskumu a všeobecne čím vyššie postavený vedec, tak tým lepšie reaguje. Naša veľká výhoda je, že organizujeme najstaršiu a najväčšiu výskumnú konferenciu na probiotiká a mikrobióm, čo je konferencia svetového významu. Tiež spoluzakladateľ našej firmy doktor Bomba začal robiť výskum tak dávno, že vtedy v tejto oblasti bolo veľmi málo ľudí a všetci sa poznali. Takže tí, čo sú teraz už nestori vo výskumnej oblasti sa viac–menej všetci poznajú. Veľa z nich chodí aj na našu konferenciu, tým sa to všetko pomerne zjednodušuje.
Napríklad sme sa rozprávali s kamarátmi alebo kolegami z Južnej Kórei, a tí sú veľmi ochotní nám aj otestovať kmene alebo sa spolupodieľať na výskume preto, lebo ich to zaujíma. Im sa to podarilo, tak chcú, aby sme aj my uspeli. Je to veľmi prajné prostredie. Veľmi odlišné od komerčného prostredia u nás.
Práve na vyššej medzinárodnej úrovni je zdieľnosť obrovská. Nikto sa príliš nebojí, že človek mu odkopíruje nápad, lebo aj keď je ten nápad konkrétny, tak stále treba výskum a vývoj. A to je tá komplikovaná časť - dobrých nápadov je veľa, ale ich zrealizovanie je tá zložitá časť. Práveže treba zdieľať nápady a skúsenosti a vyvarovať sa omylom. Na toto je medzinárodná komunita veľmi dobrá. Na Slovensku je mentalita taká, že sa bojím povedať, čo chcem urobiť, aby mi to niekto neukradol. Často sa aj nám vo firme stalo, že ľudia na Slovensku nám vyslovene chceli škodiť bez objektívneho dôvodu. Naše prostredie nie je až také prajné, ako by malo byť, ak sa chceme zaradiť medzi krajiny, ktoré sú úspešné v inováciách. To je proste realita.
V rámci popularizácie vedy často poskytujete rozhovory a účinkujete v podcastoch. Čo ľudí o mikrobióme najviac zaujíma, na čo sa najčastejšie pýtajú?
Najčastejšie sa pýtajú, ako svojmu mikrobiómu vedia pomôcť. To znamená, ako majú zmeniť svoj život, alebo aké majú brať cielené probiotiká a prebiotiká. Avšak treba si uvedomiť, že telo nefunguje tak, že si vezmem zázračnú tobolku a mám všetko vyriešené. Cielené probiotiká a prebiotiká dokážu výrazne pomôcť, ale bez zmeny životného štýlu do cieľa nedobehneme.
Okrem toho sa často pýtajú na spojenie os črevo-mozog, os črevo-koža. Chcem ale upozorniť, že často sa popularizujú veci, o ktorých ešte nie sú dokončené výskumy, a preto niekedy majú ľudia nerealistické očakávania.
V jednom rozhovore ste povedali, že dieťa má jesť hlinu, a že vám pri laktózovej intolerancii pomáha biely jogurt – je to naozaj tak?
Netreba si predstaviť, že dieťa príde von a má jesť kopu hliny. Ale pokiaľ sa hrá vonku a prirodzene sa dostane do styku s pôdou – je to prospešné. Je dokonca dokázané, že ak by zjedlo aj 5 – 10 gramov hliny denne, nič sa mu nestane – práve naopak – dostane sa do styku s novými baktériami. Prehnaná hygiena teda nie je potrebná.
Čo sa týka laktózovej intolerancie, v tomto prípade nejde o to, či to mne pomáha alebo nepomáha, aj keď mne áno (smiech) – ale treba sa pozrieť na fakty a dôkazy. V Európe je regulačná autorita (EFSA), ktorá tieto tvrdenia reguluje, a na to, že biely jogurt dokáže pomáhať s laktózovou intoleranciou je takzvané zdravotnícke tvrdenie. Takže existuje dostatočný dôkaz na to, že je to pravdivé. Je to z logického dôvodu – baktérie, ktoré vyrábajú jogurt, ho vyrábajú tak, že laktózu procesujú – laicky povedané baktérie v jogurte sa „živia“ laktózou. Pri intolerancii na laktózu má človek problém tráviť mliečny cukor (laktózu). Baktérie v jogurte, ak zostali živé, túto schopnosť majú, a dokážu časť prijatej laktózy z potravy rozložiť. Svojím spôsobom, tak „outsourcujeme“ tento problém na baktérie.
Vraj nemáte rád výraz, že črevá sú náš „druhý mozog“. Prečo?
Lebo to považujem za marketing, ktorý môže veľmi rýchlo skĺznuť do nezmyslov a hoaxov.
My vieme, že existuje prepojenie črevo a mozog. Toto spojenie je dnes už dobre popísané cez rôzne systémy v tele napr. cez blúdivý nerv. Ale mozog nemôžeme mať v bruchu, máme ho v hlave.
Z mojej praxe môžem povedať, že si ľudia často myslia, že zjedia trochu zeleniny, alebo si kúpia probiotiká či prebiotiká a zázračne im to pomôže na rôzne ochorenia – depresiu, bipolárnu poruchu, ADHD a iné. Čo ale nie je pravda. Je potrebné manažovať očakávania ľudí tak, aby vedeli, aké sú možné reálne výsledky.
Ako rýchlo sa dá zlepšiť stav mikrobiómu, keď človek zmení životný štýl?
Sú štúdie, ktoré hovoria, že po antibiotickej liečbe sa ani po 4 rokoch nedostal mikrobióm do pôvodného stavu. Je to však veľmi individuálne.
Poškodiť si ho vieme rýchlo, oprava trvá dlhšie a vyžaduje si zmenu životného štýlu, ktorá však musí byť udržateľná a stála.
Sú nejaké potraviny, ktoré by sme mali určite zaradiť alebo naopak, určite obmedziť?
Jednoznačne obmedziť priemyselne spracované potraviny. Vždy dávam ako príklad hranolčeky – keď si pozriete zloženie a majú 13 – 14 zložiek, avšak mali by obsahovať iba zemiaky a soľ. Okrem toho priemyselne spracované potraviny sú upravené tak, aby dlho vydržali – teda neprenikli do nich baktérie a plesne. Takéto konzervanty sú však toxické aj pre dobré baktérie v našich črevách. Ideálne je sa stravovať z čerstvých potravín, podľa možností si pripravovať jedlo doma a nie holdovať fastfoodom.
Pre črevné baktérie je podstatné, aby mali dostatok vlákniny, ovocia aj zeleniny, celozrnných výrobkov, strukovín, rôznych semiačok. Čo by sme ešte určite mali zaradiť sú fermentované potraviny (kimchi, jogurt, kombucha).
Keby ste mali dať jednu letnú radu pre zdravé črevá a dobré trávenie — aká by to bola?
Jedzte veľa ovocia, šalátov, ľahké jedlá – iné vám v teple aj tak veľmi nebude chutiť. Pite v cudzine balenú vodu a dajte si pozor na ľad – ten býva často mrazený z miestnej vody.
Kto je Martin Haranta MSc. (35)?
Martin Haranta je inovátor a podnikateľ v oblasti biotechnológií s vášňou pre prepojenie mikrobiómovej vedy s reálnymi riešeniami pre lepšie zdravie.
Ako spoluzakladateľ spoločnosti iProbio, spoluorganizátor najväčšej konferencie o probiotikách mikrobióme a prezident Európskej startupovej súťaže v oblasti mikrobiómu sa usiluje budovať silné zázemie pre výskum a inovácie na Slovensku.
Študoval vo Veľkej Británií, má skúsenosti z 8 medzinárodných výskumných a inovačných projektov, pravidelne prednáša pre laikov i svetovú odbornú špičku, vystupuje v médiách a aktívne presadzuje praktický význam vedy. Je tiež hrdým nadšencom vedomostných kvízov a varenia. Narodil sa v Kysuckom Novom meste, žije v Čadci, je ženatý a má 2 synov.
Motto: Vedieť o niečom neznamená tomu aj rozumieť.
