Žilinský Večerník

5. máj 2024 | Lesana, Lesia
| 20°C

Spravodajstvo

Mesto Auparku zaplatiť nemusí, dlh klesá

Žilina sa, pravdepodobne, zbavila hrozby, že bude musieť spoločnosti HB Reavis, ktorá tu postavila OC Aupark, zaplatiť 18 miliónov eur. Developer zažaloval mesto na súde za údajné prieťahy, ktoré mu malo spôsobiť pri výstavbe. Okresný súd však konanie zastavil.

15.09.2014 | 13:52

Žilina sa, pravdepodobne, zbavila hrozby, že bude musieť spoločnosti HB Reavis, ktorá tu postavila OC Aupark, zaplatiť 18 miliónov eur. Developer zažaloval mesto na súde za údajné prieťahy, ktoré mu malo spôsobiť pri výstavbe. Okresný súd však konanie zastavil.
 

ŽILINA. Mesto totiž požiadalo, aby HB Reavis zložil súdnu zábezpeku vo výške 800-tisíc eur, čo potvrdil aj súd. Ak by investor spor prehral, tá by prepadla. „Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým celé konanie zastavil, a to z dôvodu, že navrhovateľ nezložil požadovanú zábezpeku v stanovenom čase. Zatiaľ sa čaká na právoplatnosť tohto uznesenia,“ informoval nás hovorca mesta Pavol Čorba.

Naopak, zatiaľ sa mestu nepodarilo vyriešiť ďalšiu časovanú bombu z čias Jána Slotu. Za výstavbu obytného súboru Krasňany musí totiž tento rok ministerstvu financií vrátiť 17,4 milióna eur. Preto sa mesto pokúsilo obytný súbor predať. Verejná obchodná súťaž sa však skončila neúspešne. Neprihlásil sa žiaden záujemca. Do vlastníctva ho nechce ani Kia Motors Slovakia.

„Spoločnosť Kia Motors Slovakia v súčasnosti uprednostňuje prenájom obytného súboru Krasňany, nakoľko dochádza k poklesu počtu kórejských zamestnancov spoločnosti KMS, z tohto dôvodu je prenájom obytného súboru pre nás efektívnejší,“ tlmočil nám stanovisko spoločnosti hovorca Jozef Bačé.

Mesto tak bude musieť nájsť náhradné riešenie. „Vzniknutú situáciu dôkladne zvážime a vyjadríme sa k nej koncom septembra,“ uviedol Pavol Čorba. Pravdepodobne však požiada ministerstvo financií, aby obytný súbor prebralo pod seba, vrátane dlhu. Takúto možnosť načrtol minulý týždeň v Žilinskom večerníku primátor Igor Choma. Ministerstvo je o situácii, podľa jeho tlačového odboru, ochotné rokovať.

Ak by sa tak stalo, mesto by ešte výraznejšie znížilo dlh, ktorý sa k 31. 12. 2010, teda na konci minulého volebného obdobia za primátora Ivana Harmana, vyšplhal na 130,29 % bežného rozpočtu a vyjadrený v peniazoch predstavoval sumu 66 112 893 eur. V tom však bola zahrnutá aj návratná finančná výpomoc spojená s podporou projektu Kia v sume viac ako 39 miliónov eur.

Aj vďaka tomu, že sa mestu podarilo takmer zbaviť sa povinnosti vrátiť výpomoc v súvislosti s automobilkou Kia, dlh ku koncu minulého roka prestavoval už len 77,06 %. V peniazoch to bolo 37 miliónov, vrátane 17,4 miliónového návratného príspevku na obytný súbor Krasňany. „V prípade vysporiadania návratnej finančnej výpomoci by sme sa mali ku koncu roka 2014 dostať s dlhom pod hodnotu 40 %,“ prezradil nám radostnú správu Pavol Čorba a dodal: „Podarilo sa nám to rokovaním a následnou dohodou so spoločnosťou KIA a, samozrejme, šetrením výdavkov tak, aby boli zabezpečené v prvom rade splátky úverov, čo nebolo vždy ľahké, hlavne v prvých dvoch rokoch. Dnes už pracujeme s finančnou rezervou, takže hospodárenie mesta nie je ohrozené, aj keď to ide do značnej miery na úkor modernizácie mesta“.

V ďalšom volebnom období však už bude situácia iná. Po stabilizácii rozvrátených mestských financií a hrozbe nútenej správy, ktorá sa nad mestom vznášala po Jánovi Slotovi a Ivanovi Harmanovi, vznikne totiž konečne priestor na väčšie investičné a rozvojové projekty.
 

Michal Filek
Ilustračná snímka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod