Žilinský Večerník

18. apríl 2024 | Valér
| 5°C

Zdravie a životný štýl

Mladý Žilinčan boduje v animovanej tvorbe

Martin Smatana je 23-ročný Žilinčan, ktorý sa venuje filmovej animácii. Jeho študentský bábkový film o malom chlapcovi s hlavou plnou fantázie žne v týchto dňoch úspechy na domácich i zahraničných festivaloch. Momentálne pracuje na svojom ďalšom bábkovom filme a natáčať sa bude práve v Žiline.

05.04.2015 | 20:46

Martin Smatana je 23-ročný Žilinčan, ktorý sa venuje filmovej animácii. Jeho študentský bábkový film o malom chlapcovi s hlavou plnou fantázie žne v týchto dňoch úspechy na domácich i zahraničných festivaloch. Momentálne pracuje na svojom ďalšom bábkovom filme a natáčať sa bude práve v Žiline.
 

ŽILINA. Martin Smatana už od detstva rád pozeral rozprávky a premýšľal, čo všetko sa za ich tvorbou ukrýva. Čaro animovanej tvorby prvýkrát okúsil na Základnej umeleckej škole v Žiline pod vedením učiteľky Martiny Štefanatnej. Animácia ho zaujala natoľko, že po gymnáziu smerovali jeho kroky rovno na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde ho prijali do Ateliéru animovanej tvorby. A práve tu sa začal rodiť jeho študentský film Rosso Papavero, za ktorý už stihol získať Cenu Literárneho fondu na Bienále animácie Bratislava a v tomto roku bol ako vôbec prvý a doposiaľ jediný študentský film z VŠMU nominovaný na medzinárodnom slávnom filmovom festivale Berlinale. Tento rok sa do sekcie prihlásilo celkom 1 350 filmov z celého sveta a Rosso Papavero sa umiestnil medzi 38 najlepších filmov, ktoré tvorili sekciu Generation, určenú predovšetkým detskému divákovi a mladým ľuďom.
 

Bábky do svojich filmov si Martin zväčša vyrába sám.


Plynulý pohyb = 24 záberov za sekundu

„Hlavnou postavou filmu je malý chlapec s hlavou plnou fantázie, ktorý sa stane svedkom snového cirkusového predstavenia. Omámený nekonečnou reťazou trblietavých atrakcií, si na Mesiacom ožiarenej lesnej čistine neskoro uvedomí, že cena za vstupenku do fantastického šapito je príliš vysoká a brána medzi realitou a snom sa zatvára. Nie je to klasický typ príbehu s jasným posolstvom. Necháva priestor pre diváka, aby si v diele spojil asociácie zo svojho života, detské okamihy očakávania, zvedavosti, slepej dôvery a schopnosti odovzdať sa svojej fantázii,“ rozpráva Martin Smatana.

Na 5 a pol minútovom filme pracoval celé tri roky počas bakalárskeho štúdia. Šesť mesiacov mu trvala samotná animácia, čiže nastavovanie bábok do správnych polôh a zaznamenávanie ich pohybu. Ďalšie dva roky spolupracoval so spolužiakom Dávidom Štumpfom na obrazovej postprodukcii. „Ak som chcel urobiť pohyb postavy, ktorá napríklad zdvihne ruku nad hlavu, musel som rukou hýbať po malých kúskoch, doslova po milimetroch a každý pohyb som odfotografoval. Na vytvorenie plynulého pohybu je potrebné odfotiť 24 takýchto záberov na jednu sekundu filmu,“ vysvetľuje.

Film je zaujímavý aj tým, že je vytvorený v jednom zábere. „Film som natáčal v školskom ateliéri, ktorý nebol dostatočne veľký na prestavovanie a premiestňovanie bábkových scén a kulís. Vyrobili sme preto iba jednu bábkovú scénu dlhú dva a pol metra, okolo ktorej sme rozostavili reflektory. Fotoaparát sme umiestnili na druhú stranu miestnosti tak, aby sa celá bábková scéna aj s pozadím zmestila do jedného záberu ako celok. Fotoaparát bol pevne zafixovaný na jednom mieste a v priebehu nasledujúcich šesť mesiacov sa nepohol ani o malý kúsok. Natáčať bábkovú animáciu bez strihu ma lákalo tiež preto, že všetky pocity, nálady či zmýšľanie cirkusantov bolo nutné vyjadriť viac gestami, pohybom a prácou celého tela než mimikou na tvári, keďže bol film snímaný zo širokého záberu v celku. Avšak nakoniec z dramaturgických dôvodov sme sa predsa len rozhodli trochu narušiť koncept jednozáberovky a pridali sme ešte jeden doplňujúci záber v závere filmu, ktorý ukazuje hlavnú postavu zblízka.“

Martinov film mali už možnosť vidieť diváci na Slovensku, v Nemecku, Kolumbii, vo Švédsku či v Anglicku na festivale v Cambridge, kde ho prezentoval jeho otec Miroslav Smatana. V nasledujúcich dňoch sa predstaví aj na festivaloch v Grécku, Nórsku, Turecku, Kórei, v Kalifornii či v Austrálii. V Žiline si ho budú môcť diváci pozrieť na festivale animovaných filmov Fest Anča, ktorý sa tento rok koná v týždni od 24. do 28. júna na Stanici Žilina-Záriečie. „Vybral som si túto tému, pretože ma fascinuje detská fantázia a ich úžasná predstavivosť. Deti si vytvárajú svoj zidealizovaný svet, ktorý je lepší, farebnejší a vzrušujúcejší, než je nudná realita.“
 

Druhý film bude natáčať v ateliéri na Vlčinciach

V súčasnosti Martin pracuje na ďalšom filme, s ktorého výrobou začal ešte pred vysokou školou v spolupráci s Marekom Frankom. Bude sa volať Šarkan a rovnako ako v Rosso Papavero obsadí hlavnú úlohu malý chlapec. „Momentálne sme vo fáze vývoja scenára a natáčať ho budeme v letných a jesenných mesiacoch v ateliéri na Vlčinciach. Film sčasti vychádza z vlastných spomienok a zážitkov z detstva, strávených počas letných mesiacov u starého otca. Pamätám si, že keď som bol malý, jediné, čo som veľmi chcel a naozaj po tom túžil, bolo, že som chcel byť dospelý a veľký! To chcú deti vždy! Ale neuvedomujú si, že spolu s dospelosťou sa začínajú aj skutočné povinnosti. Film zachytáva posledné detské leto, pred nástupom do školy, kedy chlapec stráca celé detstvo, slobodu a bezstarostnosť. Stráca niečo čarovné, čo už nikdy nebude mať. Ale zas tak smutné to nebude,“ s úsmevom prezrádza o svojom pripravovanom filme Martin Smatana.
 

Rosso Papavero


Námet na obidva bábkové filmy Rosso Papavero aj Šarkan napísala Alžbeta Remencová. Bábky a kostýmy si vyrába Martin zväčša sám, s kulisami mu pomáha starý otec. Keď bude Šarkan natočený, rád by ho taktiež ako Rosso Papavero prihlásil na filmové festivaly doma aj v zahraničí. Tvorba filmu je však nákladná, doteraz si Martin takmer všetko hradil vo vlastnej réžii, preto je každá, i malá finančná pomoc či grant vítaný. Po skončení štúdia na VŠMU by rád pokračoval v tvorbe ďalších animovaných filmov.
 

Michala Stehlíková
Snímky archív Martina Smatanu

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod