Svetlo, ktoré vstupuje do oka, rozdeľujeme na farebné spektrum podľa vlnových dĺžok. Vieme ho rozdeliť na viditeľné a neviditeľné, a práve to druhé môže byť problémom. Neviditeľné svetlo sa nachádza na okrajoch farebného spektra, na jednom okraji je to infračervené svetlo a na druhom ultrafialové svetlo.
Do pásma ultrafialového svetla spadajú UV lúče, ktoré pochádzajú zo slnka a spomínané modré svetlo, ktorého zdrojom sú všetky umelé svetlá, žiarovky, LEDky, obrazovky, či už ide o televízor, notebook alebo smartfón, ktorý prakticky nepúšťame z ruky. „Je známe, že UV žiarenie poškodzuje biologické tkanivá a jeho nežiadúce účinky sa prejavujú napríklad spálením pokožky. Čo sa týka očí, riziko UV žiarenia a modrého svetla spočíva v tom, že len jeho časť je pohltená rohovkou, zvyšok dopadá až priamo na sietnicu. Pokiaľ oči nie sú chránené, koledujeme si o zvýšené riziko vzniku katarakty, degenerácie makuly či pterýgia,“ vyvstľuje refrakčná špecialistka alebo optometristka Lívia Šidlová.
Odborníčka odporúča nosenie špeciálnych očných šošoviek, ktoré dokážu modré svetlo odfiltrovať.
„Suché oko“ už nie je len doménou starších
Celosvetová štatistika ukazuje, že denne strávime za obrazovkami zhruba 7 hodín, ale pri ľuďoch v kanceláriách alebo na 12-hodinových zmenách v obchodoch sa čas strávený v umelom modrom svetle pohybuje až na úrovni 10 - 13 hodín denne. A to je obrovské číslo.
Prirodzeným modrým svetlom sú riadené naše biologické hodiny. Ide o takzvaný cirkadiánny rytmus. Keď slnko zapadne, naše telo prestane prijímať prirodzené modré svetlo a začína vyplavovať melatonín, ktorý spôsobuje ospalosť. „Keď si však modré svetlo naďalej dávkujeme v umelej forme, melatonín je utlmený a my sme stále bdelí. Je bežné, že oddychujeme pri televízore a akonáhle sa zotmie, zasvietime všetky žiarovky. Nezriedka ešte večer zavŕšime scrollovaním na sociálnych sieťach. Aj keď ten mobil vypneme, chvíľu trvá, kým sa melatonín naštartuje a my zaspíme. A keď zaspíme, môžeme mať prerušovaný a nepokojný spánok. A to je hlavne z dlhodobého hľadiska problém,“ dodáva.
Okrem týchto problémom sa stretávame aj so syndrómom suchého oka. Ten nám spôsobuje uprený pohľad na jedno miesto, špeciálne na krátku vzdialenosť (napríklad keď scrollujeme v mobile alebo hľadíme do počítača) a nemáme čas žmurkať. Oko je vtedy zaujaté a nie je dostatočne vyživované. „V minulosti to bola doména starších ľudí, teraz sa s tým stretávame už aj u detí,“ podotýka Lívia Šidlová.
Refrakčná špecialistka potvrdzuje, že syndróm suchého oka je už dnes bežný aj u detí.
Pohyb na dennom svetle prospieva
Práve deti sú špecifická skupina. Tie majú ten zlozvyk, že si držia mobily veľmi blízko pri očiach. Oko musí viac zaostrovať a to spôsobuje nadmerný tlak na zadnú plochu oka. Núti očný orgán doslova rásť. „Tento jav spôsobuje myopiu, krátkozrakosť. Je to nebezpečné z dôvodu, že dioptrie takto narastajú prakticky nekontrolovateľne. Aj 12-ročné dieťa môže mať výšku dioptrií 12-13. Pri takomto napätí v oku môže dochádzať k poškodeniu tkanív, ktoré sa nachádzajú na zadnej ploche očného buľvu, špeciálne sietnice, a môžu sa nenávratne poškodiť,“ pokračuje odborníčka.
Je to na to však jeden dobrý liek – pobyt na dennom svetle. Keď deti strávia aspoň hodinu denne na prirodzenom svetle, už to dokáže pomôcť. Takisto by mali držať telefón tak, aby ruka s ramenom tvorili tvar písmena L, nie V. Aj takýmito drobnými krokmi dokážeme deťom pomôcť, aby nezažívali digitálny zrakový stres.
Rovnako dospelí by mali obmedziť čas za monitorom a v umelom osvetlení, a takisto sa zamerať na častejšie žmurkanie. Vhodné je aplikovať pravidlo „20-20-20“ – pri intenzívnej práci za počítačom by sme každých 20 minút mali nasmerovať svoj zrak na 20 sekúnd na vzdialenosť cca 20 stôp (6 m). „Môžem tiež odporučiť nosenie špeciálnych očných šošoviek, ktoré dokážu toto modré svetlo odfiltrovať. Vedia sa spraviť v dioprickej aj nedioptrickej verzii. Je to taká prvá pomoc. Ich používanie cez deň je optimálne a večer nevyhnutné,“ dodáva.
Refrakčná špecialistka Lívia Šidlová.
„Popolníky“ už nevyrábajú
Optometristka nás v prostredí očnej optiky MANIA (Aupark, Žilina) upozornila aj na tzv. astenopické potiaže. „Zažívame ich bežne a často ich nepripisujeme očiam. Je to bolesť hlavy, tlak na spánkoch alebo pri koreni nosa, pocit suchého oka, migréna, nevoľnosť, zvýšená únava. Sú spôsobené tým, že človek nenosí korekciu, ktorú by mal, alebo nosí nesprávnu korekčnú pomôcku. Optometrista ako špecialista vie zákazníkovi objektívne zmerať zrak autorefraktokeratometrom, ktorý určí prípadné korekčné vady na rohovke a posúdi samotnú dĺžku oka. Nasleduje subjektívne meranie, kedy sa pýtame na jeho pocity a dojmy pri skúšaní rôznych sklíčok. Pýtame sa a hľadáme tú správnu kombináciu, až po moment, kedy ten zákazník vidí špičkovo,“ vysvetľuje Lívia Šidlová.
Takzvané „popolníky“ už nevyrábajú. Očný optik vie okuliare spraviť tak, aby to vyzeralo pekne aj plnilo svoju funkciu. „Často sa stáva, že zákazník má predpis dioptrie na blízko a na diaľku. Ale to v dnešnej dobe nestačí, lebo je k tomu priradený aj monitor, ktorý je v takej strednej vzdialenosti. Je to naoko zanedbateľná vec, ale človek aby videl na monitor ostro, môže neprirodzene zakláňať hlavu, z čoho má po hodinách práce bolesti krčnej chrbtice. A málokto to pripisuje nesprávne zvolenému typu okuliarovej šošovky. My vieme tou rozpravou so zákazníkom predchádzať aj takýmto nepríjemnostiam,“ hovorí.
Zmerať zrak zadarmo si tu môžete prísť dať hocikedy.
Ako sa chrániť pred slnkom
Jar je za rohom a my prirodzene začíname siahať po slnečných okuliaroch. Ich výhoda, ale aj riziko spočíva v UV filtri. Ak nie sú certifikované a zakúpite si ich „pri pokladni“ v potravinách alebo v drogérii, nemusia spĺňať atribút dostatočného UV filtra. „Oko je úžasný mechanizmus a chráni sa aj prirodzene, môžeme to vidieť stiahnutím zreničky na svetle. Pri okuliaroch bez UV filtra sa nám zrenička roztiahne, lebo okuliare zachytia svetlo, ale prefiltrujú dnu UV žiarenie a oko dostane o to väčšiu dávku. Na toto sa pri kúpe treba zamerať. Okuliare by mali zachytiť svetlo s vlnovou dĺžkou aspoň 400 nanometrov,“ odporúča na záver Lívia Šidlová.
