Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| 3°C

Kultúra

Modrotlač je dôležitou súčasťou tradície remesla aj na severe Slovenska

Prvé záznamy o nej na našom území siahajú do 18. storočia. Išlo o špecializované odvetvie farbiarstva, pri ktorom sa za studena farbia ľanové, bavlnené a konopné látky s tlačenými vzormi v indigovom roztoku.  

03.04.2022 | 17:32

Technika, ktorou sa modrotlač vyrába, sa nazýva aj negatívna potlač. A to pretože ide o tlač svetlejšieho motívu na tmavší podklad. V roku 2018 bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.




PLÁTNO NA JARMOKOCH

Na Slovensku sa modrotlač začala produkovať už v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby. Strediskami plátenníctva na Slovensku boli regióny Oravy, Spiša a Šariša. Vysokou kvalitou vynikalo najmä spišské plátno, ktoré sa v 19. storočí vyvážalo aj do zahraničia. V oblastiach Slovenska, kde bola výroba plátna skromnejšia, získavali modrotlačiari plátno na jarmokoch (často výmenou za vlastné výrobky).

OBĽÚBENÁ TECHNIKA

Medzi obyvateľstvom Slovenska sa popularita modrotlače rozšírila v druhej polovici 18. storočia. Modrotlačou farbené látky sa stali obľúbené najmä v meštianskom prostredí a modrotlačiarske dielne vznikli skoro v každom slovenskom mestečku. V priebehu 19. storočia bola modrotlač z mestského prostredia vytláčaná módnejšími továrensky vyrábanými bavlnenými látkami, ale modrotlač sa zase stala obľúbenou vo vidieckom prostredí. Modrotlač sa v tomto období stala dôležitou súčasťou ľudového odevu a prenikla aj do úžitkového textilu (obrusy, prestieradlá, uteráky, posteľná bielizeň). Modrotlač si našla uplatnenie v sviatočnom, ale aj v obradnom, či pracovnom odeve. Medzi špeciálne modrotlačiarske výrobky patrili veľké slávnostné šatky, ktoré sa zvykli používať vo funkcii obradných rúch na krst, svadbu či pohreb. Tieto šatky mali obojstranný vzor. Každá dedina mala svoje obľúbené vzory. Väčšina vzorov mala aj svoje pomenovanie - napr. „kudelkový, stromkový“.




MODROTLAČOVÁ DIEĽŇA
Považské múzeum v Sobášnom paláci v Bytči prezentuje výstavu Remeslo má modré dno, na ktorej prezentuje práve vzácnu modrotlač. Je to jedna z najúspešnejších výstav Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorá sa venuje vývoju a prehľadu remesla modrotlače na našom území od 18. do 21. storočia. „Okrem pestrej škály modrotlačovej tvorby z východného a stredného Slovenska, návštevníci môžu vidieť aj modrotlačiarsku dielňu doplnenú pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní. Popri ukážke modrotlačových vzorkovníkov sú na výstave zastúpené aj viaceré ukážky modrotlače na ženskom odeve z vybraných slovenských regiónov. Určite zaujme prepracovanosť a grafická precíznosť modrotlačového vzoru vzkriesenie Krista na textile z roku 1768, ktorý sa stal inšpiráciou pre súčasných modrotlačových návrhárov. Z hľadiska výberu motívu na modrotlačových formách upúta rokoková forma Adama a Evy svojou charakteristickou kompozíciou,“ priblížila autorka Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach.




Modrotlač sa stáva vyhľadávanou a znovu nájdenou tradičnou technikou v 21. storočí.. „Teší nás, že v priestoroch Sobášneho paláca bude inštalovaná práve táto výnimočná výstava. Návštevníci tak budú počas prehliadky renesančnej stavby obdivovať aj vyše 500 zbierkových predmetov s modrotlačovou tematikou. Cez hlavnú sezónu pripravujeme pútavé sprievodné podujatia so slovenskými modrotlačiarmi. Chýbať nebudú ani tvorivé dielne zamerané špeciálne pre deti a školské zariadenia,“ pozýva správkyňa Sobášneho paláca Andrea Turčáková.

 

Foto: Autorka, Jozef Kurčík

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod