MOJŠOVA LÚČKA. Urobiť niečo pre druhých, len tak pre dobrý pocit je dnes u ľudí zriedkavý jav. O to príjemnejšie je vedieť, že takíto jedinci medzi nami stále sú. Jozef Bittó z Mojšovej Lúčky na vlastné náklady opravuje a zveľaďuje sakrálne objekty, o ktoré sa už roky nikto nezaujíma. Pomáha mu celá rodina.
OPRAVIL AJ 300-ROČNÚ KAPLNKU
„Všetko sa to začalo, keď sme ešte bývali v Žiline na Bulvári. Niekto odťal Ježišovi hlavu na kríži pri hygienickej stanici. Mne to nedalo, musel som s tým niečo urobiť. Veď nikto nemá právo zosmiešňovať žiadnu vieru – kresťanskú, moslimskú alebo židovskú. Aj vďaka dobrým ľuďom, najmä pánovi Hofericovi, sa nám podarilo kríž opraviť aj ho ohradiť,“ uvádza nás do situácie Jozef Bittó.
Slovo dalo slovo a onedlho ho ľudia upozornili aj na schátranú zvonicu a kaplnku na Vodnom diele pri Mojšovej Lúčke. „Kaplnka má tristo rokov, slúžila aj ako zvonica. Po zatopení dediny sa na kaplnku zabudlo, roky chátrala. Keď som sa išiel na ňu pozrieť, bola celá zdevastovaná: steny popísané, mreže vytrhnuté, zvony aj všetko cenné bolo preč... Dal som inzerát do novín, že hľadám firmu, ktorá by kaplnku opravila. Neprihlásil sa nikto. S manželkou sme sa rozhodli, že ju opravíme sami. Pomáhali aj moji synovia, dcéry, ich manželia a pomocnú ruku pridali aj traja obyvatelia Mojšovej Lúčky,“ rozpráva.
Zničenú 300-ročnú kaplnku usilovnou prácou zmenili na nepoznanie. Obúchali starú omietku, priznali pôvodné múry, ošetrili a natreli strechu, osadili mreže a kaplnku dali zasvätiť Panne Márii Fatimskej. „Prišiel sám biskup z Nitry, aby kaplnku posvätil. Bola to pre nás veľká česť. Po roku som si povedal, že by bola pri kaplnke aj pekná golgota a krížová cesta. Opäť sme sa dali do práce. Musím poďakovať aj urbariátu v Mojšovej Lúčke, ktorý nám daroval stromy a kríky na vysadenie. Som veľmi rád, že stále existujú ľudia, ktorí sú ochotní dať niečo zadarmo alebo pomôcť bez nároku na odplatu ako nebohý Karol Klocaň, ktorý zabezpečil murárske práce, nebohý stolár Justin Rapšo a rezbár Anton Ursík zo Stránskeho.“
Ako to už býva, keď sa človek do niečoho pustí, nezostane to len pri jednej veci. „Povedal som si, že by bolo vhodné pekne upraviť vjazd do Žiliny na Šibeniciach. Na mieste, kde kedysi stál Kosák, bol umiestnený starý kríž. So synom sme sa tam vybrali a kríž opravili. Rovnako aj pri nemocnici. Pri vjazde do areálu bol kedysi drevený kríž, ktorý tam niekto postavil ešte v roku 1987, ale časom zhnil. Aj ten sme opravili. Ale ako zub času ukázal, bolot tam potrebné niečo lepšie, väčšie. Preto sme tam postavili najväčší drevený kríž v Žiline, vytesaný z červeného smreku, ktorý nám daroval urbariát z Trnového, začo im vrúcne ďakujem. Verím, že kríž dobre poslúži najmä tým, ktorí idú do nemocnice s neistotou, či sa ešte vrátia,“ rozpráva.
Najbližším plánom 62-ročného Jozefa je opraviť schátraný a krovím zarastený kríž, ktorý sa nachádza pri vstupe do Ružomberka, a dokončiť osemmetrový kríž pre kňaza Mariána Kuffu zo Žakoviec. „Viem, že sú ľudia, ktorým sa nepáči to, čo robím, ale sú aj takí, ktorí to vedia oceniť. Bol by som rád, keby moje konanie inšpirovalo aj druhých ľudí k podobným skutkom,“ vysvetľuje.
NEZNIČITEĽNÝ BETLEHEM
Vianoce sú v rodine Jozefa Bittóa výnimočnou udalosťou. Na najkrajšie sviatky v roku sa vo veľkom pripravujú niekoľko týždňov vopred. Ich dom v Mojšovej Lúčke je svojou výzdobou neprehliadnuteľný. Nechýbajú desiatky svetelných reťazí a typická vianočná dekorácia. Pre
okoloidúcich je však najväčším lákadlom veľký drevený betlehem, ktorý pri ich dome stojí každé Vianoce už šiesty rok. Aj keď ho niekto už dvakrát podpálil, pán Jozef je stále odhodlaný v tejto peknej tradícii pokračovať.
„Ľudia mi hovoria, že obdivujú moju silu a chuť, že to staviam znova a znova, ale ja to tak cítim a chcem. Riadim sa heslom: Radšej zažni malú sviečku vo svojom srdci, ako zlorečiť proti temnote. S betlehemom mi pomáhal syn. Pre slamu sme boli až v Žarnovici. Betlehem ešte nie je dokončený. Momentálne je tam len Mária a Jozef. Pred Štedrým dňom doplníme Jezuliatko a po Novom roku troch kráľov. Chceme, aby boli ľudia v očakávaní, aby sa tešili, že zakaždým, keď pôjdu okolo, tam pribudne niečo nové. Keď je večer a betlehem svieti, vidieť ho až z hlavnej cesty. Sme radi, že sa naň ľudia prídu pozrieť a tešia sa z atmosféry Vianoc,“ dodáva Jozef Bittó.
