Dominika Sedláková - študentka prvého ročníka španielskeho bilingválneho gymnázia v Žiline rada fotografuje. Ako hovorí, má to pre ňu čaro, ktoré v nej vyvoláva pocit spokojnosti a dodáva jej energiu.
Každý z nás má nejakú záľubu, pri ktorej sa dokáže uvoľniť, zbaviť sa zlých myšlienok a ukázať samého seba. Pre mladú Dominiku Sedlákovú je to fotografovanie.
„Venujem sa mu už skoro dva roky a stále ma to napĺňa tak ako na začiatku,“ hovorí Dominika, možno v budúcnosti profesionálna fotografka.„Začalo sa to obyčajnými fotografiami prírody na mobil, neskôr som dostala do rúk rodinný fotoaparát a vtedy som začala zisťovať, že urobiť peknú fotografiu nie je veľmi jednoduché.“
Dominika je vo fotografovaní samoukom. „Snažím sa hľadať čo najviac v knihách alebo na internete. Ale ak sa mám priznať, nechcela by som navštevovať nejaký krúžok alebo kurz fotografovania. Niektorým ľuďom sa to možno páči, je to ich štýl nadobúdania informácií, ale ja by som si z toho asi moc nezapamätala, hlavne, čo sa týka technickej stránky. Cítim sa lepšie, keď môžem ja sama doma experimentovať a hľadať tú správnu cestu.“
Človek v prírode
Ako sme už spomínali, Dominika začala s fotografovaním prírody. „Západ slnka, to je moja srdcovka. Celkovo hra so slnkom a jeho lúčmi. Páči sa mi pohľad na nebo, ktoré má každý deň inú farbu pri západe alebo východe slnka, zachytiť ho pomocou zrkadla alebo inou formou. Je to niečo, čo ma neprestane, snáď, nikdy baviť.“
Okrem prírody sa v poslednom čase zameriava na portrét. „Predovšetkým človek v prírode. Dá sa tak pekne poukázať na to, ako je človek prepojený s prírodou, že je naozaj jej súčasťou. Párkrát som mala tú možnosť fotografovať v priestoroch Bytčianskeho zámku alebo Sobášneho paláca v Bytči. Na takýchto miestach sa taktiež skvele pracuje, hlavne, keď človek pohľadá napríklad v babkinej skrini, zoženie nejaké vhodné rekvizity a hneď je fotografia niečím iná, odlišná,“ prezrádza.
Fotografie neostávajú v albume
Do každej snímky sa snaží vložiť kúsok zo seba. A fotografie si nenecháva iba pre seba. „Dávnejšie som párkrát poslala niektoré moje fotografie kamarátovi, ktorý je naozaj výborný fotograf, ale nebolo to na ohodnotenie, skôr ma zaujímal jeho názor na celkový dojem z fotografie, poprípade kompozíciu. Inak ukazujem svoje diela mame, ktorá mi niekedy povie svoj názor alebo mojim kamarátom, ktorí majú možnosť pozrieť si ich aj na mojej facebookovej stránke. Som rada, keď mi niekto povie, čo sa mu na fotografii páči alebo nepáči, čo by zmenil a ako by to možno zmenil. Neskôr to skúšam na iných fotografiách.“
Dominika sa zapája aj do internetových súťaží. „Zatiaľ neúspešne. Ale to nevadí. Snáď sa mi niekedy podarí aspoň trocha uspieť,“ vraví plná optimizmu.
Časť svojej tvorby v súčasnosti vystavuje v Krajskej knižnici v Žiline. Výstava s názvom Svet mojimi druhými očami bude sprístupnená počas celého januára.
Katarína Kvašňovská
Snímka z archívu Dominiky Sedlákovej
