Požiadavky 21. storočia
V prvej polovici 21. storočia sa požiadavky spoločnosti menia. Medzi kľúčové hodnoty dneška môžeme zaradiť: 1. adaptabilitu a flexibilitu – dnešný svet je rýchlo sa meniaci technologicky, spoločensky aj klimaticky. Schopnosť rýchlo sa prispôsobiť novým podmienkam a učiť sa nové veci je mimoriadne cenená. 2. digitálnu gramotnosť a kritické myslenie – v dobe informačného pretlaku a dezinformácií je nevyhnutné vedieť narábať s digitálnymi technológiami a zároveň si vedieť overovať fakty, rozmýšľať analyticky a nenechať sa manipulovať. 3. empatiu a emocionálnu inteligenciu – v globalizovanom svete, kde spolupracujú ľudia rôznych kultúr, je dôležité rozumieť emóciám – svojim aj cudzím a vedieť budovať dôveru a vzťahy. 4. zodpovednosť a udržateľnosť – klimatická kríza, nerovnosti a globálne problémy nútia jednotlivcov aj firmy myslieť na dlhodobé dôsledky svojho konania – nielen ekonomického, ale aj ekologického a spoločenského. 5. tímovú spoluprácu a inkluzivitu – moderné projekty a inštitúcie sú často postavené na interdisciplinárnej a medzinárodnej spolupráci. Schopnosť fungovať v tíme, prijímať odlišnosti a podporovať rôznorodosť je zásadná. 6. autenticitu a integritu – v online svete, kde je ľahké skrývať sa za masky, rastie hodnota autenticity – schopnosti byť sám sebou a dlhodobo konať v súlade s vlastnými hodnotami a zásadami.
Ak 19. storočie potrebovalo hodnoty, ktoré podporovali priemyselnú disciplínu, tak 21. storočie vyžaduje hodnoty, ktoré umožňujú orientáciu v súvislostiach, spolužitie v rozmanitosti a zodpovednosť voči budúcnosti.
Niekedy sa nám možno zdá, že Slovensko vo všeobecnosti uviazlo mentálne v 19. storočí, ale bolo by to povrchné takto súdiť. Mali by sme rozlišovať spoločenské oblasti, v ktorých prepojenie s minulosťou je vítané a potrebné a naopak, kde je brzdou a spiatočníctvom. Aby sme boli normálni a nepodliehali ideológiám len preto, aby sme nevyzerali čudne v očiach univerzálnych pseudoodborníkov na všetko.
Naše bolesti
Osobne považujem za najväčšiu bolesť Slovenska našu priemernosť a malosť. Ľudia s obmedzeným rozhľadom z rozličných táborov sa stali akoby politrukmi vo verejnom priestore. Trápne zjednodušovania a povrchnosť prejavujúce sa v párriadkových statusoch na sociálnych sieťach, domotaní ideologickí aktivisti uviaznutí vo vlastnom svete. Povýšenectvo zmiešané s malomeštiactvom. Ak toto všetko vidíme u názorových oponentov, považujeme to za prejav ich slabosti a neschopnosti, ba pomýlenosti, ale aj našej ortodoxie a identity. Ale ak to badáme v našom košiari? Začneme to ospravedlňovať alebo prehliadať alebo... nie, netreba sa donekonečna bičovať, aby sme sa cítili pokornejšie a kresťanskejšie v tom našom malom údolí. Inteligentná viera alebo zdravý patriotizmus nehľadajú protivníka, aby si niečo potvrdzovali alebo dokazovali. Nerobí im problém spolupráca, ale ani oddeliť zrno od pliev. To však nie je také jednoduché - treba na to veľa otázok zásadného charakteru.
Možno to vyznieva miestami až surovo, ale bolestivé miesta v spoločnosti treba jasne identifikovať. Infekciu nemôžeme nechať len tak, inak sa dramaticky rozšíri na viaceré miesta v organizme a postupne začnú zlyhávať. Už nie je miesto na precitlivenosť, treba zachraňovať život. Len kto o tú záchranu stojí...
Nové vzorce myslenia
Pred štyridsiatimi rokmi naformuloval nemecký sociológ Ulrich Beck prvé tézy o rizikovej spoločnosti. O dvadsať rokov ich mierne revidoval. Hovoril o zmenenej inštitucionálnej štruktúre industriálnej spoločnosti – že sa to prejaví najmä v rodine. Tvrdil, že bude potrebné poskytnúť inštitucionálne možnosti pre opätovné zjednotenie práce a života. Neočakáva, že iná (nová) spoločnosť sa zrodí z parlamentných debát o nových zákonoch, ale bude vychádzať z toho, že k nej povedú nové aplikácie mikroelektroniky, génovej technológie a informačných médií. Písal to v čase, kedy sme o sociálnych sieťach ani nesnívali. Dnes tu sú. Práve preto stanovujeme nové vzorce myslenia pozorovateľné v kultúre, lebo sa chceme pozerať do budúcnosti: integralita ľudského života, jeho dôstojnosti, neopierať sa len o technokratickú mentalitu, lebo človek nikdy nemôže byť len produktom nejakých procesov. Je Božím obrazom. Preto si potrebujeme očisťovať pamäť. Jubilejný rok 2025 je pre každého z nás príležitosťou, aby sme videli nielen svoju digitálnu dušu, ale aj vertikálu nášho života. Hľadajme prieniky, neburcujme emócie. Obnovujme svoj slovník, aby sme neprinášali frustráciu, ale nádej. Zmierenie a nádej prinášajú budúcnosť a udržateľnosť. Pre naše mesto, pre našu krajinu. Pre tých, čo prídu po nás.
