Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

2. december 2022 | Bibiána
| -4°C

Rozhovory

Nezávislí kandidáti majú v súčasnej spoločenskej a politickej situácii vysoké šance na úspech

Poslednú októbrovú sobotu nás čakajú voľby do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych krajov. O tom, čo od nich môžeme očakávať zo slovenského, ale najmä žilinského pohľadu sme sa porozprávali v exkluzívnom rozhovore s Jakubom Švecom (29), vedúcim Katedry filozofie Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline.

24.09.2022 | 09:36

Do akej miery sledujete politickú situáciu ako občan a ako pedagóg na katedre filozofie, kde sa vyučuje aj politológia?

Politickú situáciu, ktorá je v zásade vždy dynamickým procesom, sledujem v prvom rade ako občan, volič, platiteľ daní a človek vnímajúci spoločenskú situáciu. Samozrejme, dianie na politickej scéne nevyhnutne sledujeme a analyzujeme aj s kolegami z fakulty Humanitných vied, pričom sa danej problematike intenzívne venujeme predovšetkým vedecky a odborne z hľadiska politológie, filozofie a súvisiacich sociálnych a humanitných vied. Taktiež dôležitým dôvodom pre nás je spoločenská zodpovednosť, ktorú pociťujeme vzhľadom k tomu, že vyučujeme budúcich učiteľov s aprobáciou výchovy k občianstvu. V tomto kontexte je našim poslaním, ale aj povinnosťou poskytovať komplexné, aktualizované a objektívne poznatky z kľúčových oblastí pre rozvoj občianskeho ducha a kritického myslenia. Ako vedúci katedry sa nesmierne teším z personálnych úspechov nášho pracoviska, ktoré študentom ponúka širokú paletu relevantných odborníkov z oblasti politológie, filozofie, práva, histórie, sociológie, žurnalistiky či psychológie. Na záver môžem konštatovať, že orientácia vo vnútropolitickej a zahraničnopolitickej situácii je nevyhnutnou podmienkou pre mňa ako občana, ktorý sa chce rozhodovať zodpovedne, ale zároveň i pre nás ako pedagogicko-vedecký tím, ktorý cíti zodpovednosť za odovzdávanie relevantných informácií.

Ako sa odzrkadľuje politická situácia v štáte v politike komunálnej?

Paušálne povedané - samospráva je jednou zo zložiek politického systému štátu a zároveň ako autonómny subsystém v ňom aj pôsobí spolu s najvyššími orgánmi verejnej moci (zákonodarnej a výkonnej). Aj keď vzájomný vzťah (štátu a územnej samosprávy) a predovšetkým pôsobnosť je prísne nastavená legislatívnym ako i finančným rámcom, politické rozhodnutia vlády a parlamentu majú nepochybne vplyv a dopad na úrovni komunálnej. Ten sa prejavuje v podobe formovania verejnej mienky občanov, samotnej dôvery v politické strany, s ktorými je politika na úrovni štátu spojená, ale aj mobilizáciou samosprávy (združenia - ZMOS) v prípade zásahov do existujúceho stavu a vzťahov (pozn. nový stavebný zákon, povinnosti samospráv vytvárajúcich finančnú záťaž). Ak chceme reagovať konkrétne na politickú realitu súčasnosti, voľby a priebeh volebnej kampane do VÚC sú v mnohých krajoch Slovenska komplikovanejšie ako v minulosti, čo nám predpovedá istú mieru odchýlky od statusu quo z minulých období. Vzhľadom na záujem o blížiace sa voľby do VÚC, ktorý atakuje podľa prieskumu agentúry AKO 66%, môžeme konštatovať, že občania avizujú vysokou volebnou účasťou potrebu deklarovať svoj hlas, resp. vyjadriť potrebu zmeny, ktorú očakávajú. Voľby do VÚC do značnej miery poodhalia súčasné preferencie voličov. Je pravda, že komunálnu politiku nemožno priamo úmerne spájať s vrcholovou, minimálne však pri výslednej (ne)úspešnosti známych mien kandidátov z parlamentných strán budeme vedieť dedukovať postoje voličov. To bude zároveň aj prvýkrát v rámci tohto volebného obdobia, kedy budeme mať o preferenciách voličov iné dáta, ako z prieskumov verejnej mienky. Od parlamentných volieb sa totiž politická mapa čiastočne prekreslila. Na politickú scénu vstúpili nové subjekty, ktoré by sa dnes dostali do parlamentu. Výsledky volieb nám poodhalia, do akej miery dokázali voličom ponúknuť v regiónoch osobnosti, ktoré dokázali získať dostatočnú dôveru voličov.

Čo je hlavnou úlohou komunálnej politiky?

Komunálna (regionálna) politika je integrálnou súčasťou verejnej politiky. Existencia samosprávy na úrovni miest, obcí a regiónov predstavuje zároveň jeden z charakteristických znakov moderného demokratického (politického) systému - tzv. samosprávny princíp. Úlohou územnej samosprávy je pritom vytvorenie priestoru pre naplnenie práva občanov participovať na riadení verejných vecí na lokálnej (miestnej) úrovni, a tým cieľavedomé zabezpečenie ekonomického a sociálneho rozvoja spravovaného územia.

Akým smerom sa uberá komunálna politika na Slovensku?

Vývoj komunálnej (regionálnej) politiky a fungovanie územnej samosprávy za uplynulých 30 rokov jednoznačne preukázal význam a opodstatnenosť v slovenskom demokratickom politickom systéme. Budúce smerovanie a tendencie v oblasti samosprávy už aktuálne poukazujú, že budú nevyhnutne spojené s hľadaním odpovedí a riešení na viaceré naliehavé výzvy, akými sú environmentálna problematika, digitalizácia spoločnosti, zdravie, vzdelávanie, starnutie populácie, ale i celkovo hospodársko-sociálny rozvoj – uvedené problematiky bude z hľadiska efektivity potrebné primárne riešiť na lokálnej úrovni. Rovnako tak budúci vývoj bude ovplyvňovaný ďalším nárastom povinností samospráv (školstvo, sociálne služby). V uvedenom kontexte bude preto otvorená aj legitímna otázka udržateľnosti financovania aktuálneho modelu a hľadania nových zdrojov na riešenie uvedených oblastí. Súčasné voľby do VÚC budú aj v Žiline v znamení nezávislých kandidátov. Dôvod je jednoduchý – v politológii ho nazývame depolitizáciou. Voliči sú presýtení straníckymi kandidátmi a pevnými ideológiami, preto je možnosť voliť nezávislého kandidáta pre voliča atraktívna. Z politologického hľadiska je to však komplikovanejšie. Takmer každý kandidát má totiž svoje individuálne politické preferencie, dokonca nie je výnimkou, ak spolupracuje alebo spolupracoval s štruktúrami politických strán v minulosti.

A smerovanie v Žiline - meste a v Žiline - župe?

Treba skonštatovať, že po bývalom vedení mesta a župy prišla istá zmena, ktorá reflektovala  spoločenskú objednávku. Veľká politika nemá priamo – úmerný dopad na politiku regionálnu. Tu je potrebné spomenúť, že tieto voľby sú personalizované a voliči sa vo väčšej miere budú rozhodovať podľa jednotlivých kandidátov a ich kvalít, sekundárne podľa politických subjektov, ktoré reprezentujú. Súčasná županka kandiduje i v týchto voľbách a, prirodzene, je tak v centre pozornosti médií – je prirodzeným záujmom spoločnosti i mediálneho priestoru, či dokáže obhájiť svoju pozíciu. Predvolebnú situáciu osviežuje rozhodnutie KDH, ktoré postavilo vlastného kandidáta. Preferencie KDH nad 5% potvrdzujú všetky etablované prieskumné agentúry. V tomto kontexte registrujeme spoluprácu KDH so Slovenskou národnou stranou, ktorá podporila kandidáta kresťanských demokratov. K podpore Ivana Janckulíka sa prihlásila aj Dobrá voľba – Umiernení, s ktorou KDH postavilo spoločných kandidátov na poslancov do krajského zastupiteľstva. Strana SMER – SD postavila vlastného kandidáta, bývalého primátora Žiliny Igora Chomu a strana HLAS – SD Petra Slyška. Samostatný postup môžeme vidieť aj v politickom spektre krajnej pravice, ktorá má až troch kandidátov. Kotlebovci ĽS NS postavili, tak ako aj v iných krajoch, vlastného kandidáta, ktorým je František Drozd, Republika Milana Uhríka podporila Miroslava Urbana a napokon Katarína Boková bude prezentovať Slovenské hnutie obrody (SHO). Obzvlášť pre hnutie Republika budú mať nastávajúce voľby vysokú výpovednú hodnotu, keďže to budú prvé voľby pre túto politickú značku. Dôležité bude, aby nový primátor v spolupráci so županom pokračoval v trende rozvoja a ešte viac zacielil na transparentnosť a otvorenosť, na ktorú sú občania stále viac citliví – to je z hľadiska politológie kladným javom zlepšujúcej sa občianskej spoločnosti.

Ako sa vám javí politické spektrum v Žiline pred týmito voľbami?

Politické spektrum do spojených volieb je široké, prihliadnuc k tomu, že môžu kandidovať aj nezávislí kandidáti bez (priamej) podpory politických strán. V ich prípade pôjde najmä o ich osobnú prezentáciu pred voľbami, respektíve o prezentáciu ich tímov. Ako som už naznačil, výhoda pre nezávislých kandidátov v súčasnej spoločenskej situácii spočíva v tom, že voliči do istej miery strácajú zmysel pre podporu straníckych kandidátov a naopak, vzhliadajú k nezávislým kandidátom, t. j. hľadajú nové originálne riešenia a možnosti pre smerovanie svojho kraja či mesta. Tento proces opäť súvisí s už spomenutým fenoménom depolitizácie. Skutočnosťou je, že nezávislí kandidáti potrebujú pre voľby do VÚC 400 podpisov od občanov a pre voľby do mestského zastupiteľstva 500 podpisov občanov, čo môže byť pre niektorých kandidátov náročnou skúškou.

Ktoré strany, respektíve nezávislí kandidáti, majú podľa vás, vzhľadom k náladám v spoločnosti najväčšiu šancu?

Ako som už naznačil, nezávislí kandidáti majú v súčasnej spoločenskej a politickej situácii vysoké šance na úspech a ak ich kampaň bude adresná, môžu získavať hlasy voličov celého politického spektra. Matematika hovorí, že stranícki kandidáti v tomto momente stratili už vopred minimálne polovicu voličov, nakoľko je predpoklad, že kandidáti koaličných strán nemôžu počítať s hlasmi voličov tých opozičných a zasa naopak, ale je pravdou, že v komunálnej politike platia iné pravidlá ako v tej parlamentnej. O najväčších šanciach by bolo nekorektné diskutovať v súčasnej situácii volebnej kampane. Je samozrejmé, že aktuálni primátori úspešných a veľkých miest majú záujem o obhájenie svojho postu. Pre tento čas ostáva faktom, že Peter Fiabáne v súčasnosti pôsobí ako nezávislý kandidát bez podpory politických strán. Ďalšími oficiálnymi a spoločnosti dobre známymi kandidátmi sú či už spomínaný Patrik Groma (HLAS-SD a KDH), ktorý sa o post primátora uchádzal aj v predchádzajúcich voľbách, alebo i Peter Cibulka, ktorého predvolebná kampaň je intenzívna. Mimoparlamentná strana ŽIVOT – NS určite víta voľby ako prostriedok pre prezentáciu svojej značky, čo sa deje prostredníctvom kandidatúry vlastného kandidáta, ktorým je bývalý poslanec NR SR za SNS, lekár Štefan Zelník. V každom prípade, evidujeme celý ďalší rad zaujímavých kandidátov, ktorí majú stále šancu získať podporu a aj v prípade neúspechu minimálne pre zvolenie za poslancov v jednotlivých volebných obvodoch.

Vyčnieva, podľa vás, niekto z kandidátov na primátora alebo župana z radu?

Samozrejme, v centre pozornosti Žilinčanov je situácia, kedy proti aktuálnej županke kandiduje jej zástupca. Súboj Janckulíka s  Jurinovou upriamuje pozornosť, pričom súčasná županka vstupuje do boja v pozícii obhajkyne pozície. Ďalším všeobecne známym kandidátom je Igor Choma, ktorý je podporovaný  stranou SMER-SD. Šéf Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rajecká dolina Peter Slyško je kandidátom HLAS – SD.  Otázkou zostáva, do akej miery sa stihol potenciálnym voličom odprezentovať. Z pozície preferencií môže byť taktiež zaujímavým kandidátom Patrik Groma s podporou HLAS-SD a KDH.  Kandidátom je taktiež aktívny mestský poslanec Peter Cibulka, ktorý ako perspektívny poslanec môže postupne vytvárať svoju hodnotovú identitu prostredníctvom ekonomicky, ale aj legislatívne podložených riešení. Dôležitými faktormi sú poznateľnosť a určite aj osobná skúsenosť voličov s konkrétnym kandidátom. Taktiež boli medializované informácie o tom, že do mestského zastupiteľstva nebude zvolený ani jeden poslanec za Sme Rodina, pretože podali kandidátnu listinu o deň neskôr, a teda nebudú môcť byť zaradení do volieb, avšak kandidátov do VÚC strana zaregistrovala načas. Aj takéto príbehy politika jednoducho píše.

Aký je váš názor na súčasnú politickú kultúru?

V zásade náročná otázka, na ktorú nie je jednoduché, a v rámci tejto odpovede, asi ani možné stručne odpovedať. Politická kultúra je v politológii pojem, prostredníctvom ktorého môžeme hodnotiť úroveň demokracie v štátoch. Samozrejme, politika je živý proces, ktorý sa mení v čase a priestore. Formy komunikácie s voličmi, ale aj medzi politikmi sa menia, prispôsobujú sa moderným trendom a stále sa zrýchľujúcemu svetu. To je možno i otázka do diskusie, či je tento trend správny, alebo by sa mala politika riadiť istými normatívnymi pravidlami, ktoré nepodliehajú trendom v komunikácii bežným pre spoločnosť. Je dôležité, aby sme mali na pamäti, že máme možnosť voliť si tých najlepších z nás, ktorí spĺňajú (mali by spĺňať) v zásade vysoké nároky z hľadiska komunikácie, ale aj odbornosti. Aj v týchto voľbách má občan k dispozícii širokú paletu kandidátov z rôznych politických subjektov, preto by sme šancu rozhodovať o svojom krásnom Žilinskom kraji a o meste Žilina nemali zahadzovať svojou neúčasťou.

VIZITKA JAKUBA ŠVECA 

Vzdelanie: Katolícka univerzita v Ružomberku, Filozofická fakulta, Katedra politológie; 

Univerzita kardinála Štefana Vyšinského vo Varšave, Fakulta histórie a sociálnych vied, Katedra politických vied, Institute of Advanced Studies in Kőszeg; Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická Fakulta, Katedra filozofie.

Absolvované vedecké a študijné pobyty: Ostravská univerzita, Filozofická fakulta, Katedra filozofie; Sliezska univerzita v Katoviciach, Fakulta sociálnych vied, Inštitút filozofie.

Zamestnanie: Odborný asistent, Katedra filozofie, Fakulta humanitných vied, Žilinská univerzita v Žiline

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod