Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

27. november 2021 | Milan
| -3°C

Rozhovory

Nový kaplán farnosti Žilina – Mesto Michal Tichý: Našou úlohou je snažiť sa byť dobrým človekom

V rámci výmen kňazov žilinskej diecézy sa udial prestup na trase Krásno nad Kysucou – Žilina. Do farnosti Žilina – Mesto prichádza po troch rokoch na Kysuciach kaplán Michal Tichý (30). Rodák z Varína si nekladie na novom pôsobisku ďalšie nové ambície, tie podľa jeho slov, má už od začiatku svojej kňazskej misie.

05.08.2021 | 14:45

Ako by ste zhodnotili obdobie, kedy ste pôsobili v bývalej farnosti?

Prichádzam z farnosti Krásno nad Kysucou, kde som pôsobil 3 roky. Obdobie strávené vo farnosti bolo pre mňa obohacujúce. Na Kysuciach som už pôsobil ako diakon vo farnosti Čadca. Ako novokňaz som pôsobil jeden rok vo farnosti Žilina – Solinky, kde to bol „rýchly zábeh“. Späť na Kysuce som sa teda tešil. A tri strávené roky tam boli vskutku zaujímavé. Z toho 1,5 roka bol normálny a 1,5 roka bol poznačený pandémiou. V mnohom to bolo niečo nové, čo človek nemohol očakávať. Veľmi sa mi páčila srdečnosť Kysučanov aj prijatie zo strany pána dekana. V Krásne som mal možnosť popri ňom opäť v niečom rásť. Do farnosti som nastúpil skutočne len ako 1-ročný kňaz, v mnohom mi bol preto učiteľom.

Čím vás pôsobenie na Kysuciach najviac obohatilo?

Osobnostný rozvoj a zvlášť to, že človek mohol nahliadnuť do života jednotlivých rodín. Na Kysuciach človek všeličo zažije. Nehovoriac o pekných vzťahoch v rodinách,  ťažkosti aj radosti. Oslovili ma životy rodín s viacerými deťmi. Nejedna rodina mala aj 7 detí. Bolo krásne sledovať, ako to rodičia zvládajú. Bolo to pre mňa aj obohatenie, pretože mám len jedného súrodenca. Mohol som teda zažiť atmosféru viacpočetnej rodiny.

Ako ste prijali informáciu, že vás prekladajú? Je to všeobecne pre kňazov citlivá téma?

Už minulý rok som očakával preloženie. Ľudia majú rôzne predstavy. Niektorí si myslia, že vopred vieme, kam ideme. Iní si myslia, že po jednom, dvoch kaplánskych miestach ideme za farárov. Situácia je ale v skutočnosti iná. Človek nevie ani po koľkých rokoch pôjde, ani kam pôjde. Už minulý rok, keď som bol 2 roky vo farnosti, som trošku čakal, že asi už pôjdem. Dúfal som a modlil sa, aby som ešte ostal. Tento rok som preloženie ešte viac očakával, ale opäť tam bola nádej, že by som ešte rok ostal. Veľmi ťažko sa odchádzalo. Kvôli tomu, že som bol spokojný vo farnosti. Zvlášť po troch rokoch už má človek v sebe zabudované, že by sa chcel usadiť. Zvykne si na situáciu, obľúbi si ľudí. Povzbudením pre mňa bolo, že od prvého dňa, ako som prišiel do novej farnosti do Žiliny, tak som vnímal dennodenne pozitívne impulzy. Ako keby mi Boh hovoril: ja ťa tu posielam, ty tu nejdeš z vlastnej vôle, z vlastnej iniciatívy, ale budeš tu šťastný.

V akom chráme vás noví veriaci môžu zastihnúť?

V Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline.

Z laického hľadiska to môžeme vnímať ako veľký posun, idete prakticky do centra Žilinskej diecézy. Aj vy to tak vnímate?

Mnohí sa usmievajú, že ma povýšili a že budem katedrálny kaplán. Samozrejme, ide iba o žart. Kaplán ako kaplán. Katedrála je srdcom diecézy, je biskupským chrámom a teda zornicou v oku biskupa. Funkcia kaplána v katedrále je ale v niečom špecifická. Na zreteli treba mať aj to, že treba byť príkladný.

Dali ste si nejaký nový cieľ po nástupe do Žiliny?

Mám jeden trvalý osobný cieľ, ktorý som si dal pri kňazskej vysviacke. Hneď od prvého dňa mať rád tých, ku ktorým ma biskup posiela. Vnímam, že ma posiela ako otca k duchovným deťom, alebo ako pastiera k svojmu stádu. Mať ich rád a aby o tom ľudia vedeli. Aby sa nebáli prihovoriť, opýtať sa, poprosiť o akúkoľvek pomoc. Základ je budovanie vzťahov. Kňazská služba je o tom, mať rád tých, ku ktorým ma Boh posiela.


 

Momentálne sme vás zastihli na dovolenke, je táto časť roka pre kňazov dôležitá, aby načerpali vnútorné sily?

Už v seminári nám hovorili, že zanedbaný oddych je veľakrát príčinou skorého vyhorenia. 

Súčasní mladí kňazi viac inklinujú  k ľuďom a ich konkrétnym problémom, čím sa to prejavuje v bežnom živote?

Rovnako ako sa snažiť byť dobrým kresťanom, je našou úlohou snažiť sa byť dobrým človekom. Aj Boh prijal ľudskú prirodzenosť, stal sa človekom, aby nám ukázal, čo to znamená byť človekom. Byť ním znamená najviac. Darmo sa budeme snažiť byť super kresťania, super katolíci, super kňazi, super rehoľníci, super laici. Na prvom mieste máme byť dobrí ľudia. Nemôže byť dobrým kresťanom ten, kto nie je dobrým človekom. Vždy to nadprirodzené musí mať základ v tom prirodzenom. Darmo sa budeme snažiť byť v duchovnom ponímaní, v duchovnom svete super, ak nemáme dobré základy byť dobrým človekom.

Napríklad nie som kresťan, ale chcem byť dobrým človekom. Čo je definícia dobrého človeka?

Zbytočne by som asi hľadal poučky. Dobrý človek je ten, kto sa správa voči ostatným tak, ako chce, aby sa oni správali k nemu a nerobí to z vypočítavosti. Pomohol by som si náboženskou terminológiou: milovať svojho blížneho ako seba samého.

V čase pandémie ste sa stali aj akýmisi poslami vysvetľovania. Ako zvládate témy zdravotníctvo, vakcinácia, Covid-19 a podobne?

Ide o tému, ktorá je v spoločnosti polarizovaná. Je smutné, že niekedy sa ľudia v rodinách hádajú, sú spory, boje. My kňazi zvlášť zažívame, že pri svätých spovediach ľudia majú problémy vo svedomí a aj v rodine. Nevedia si jeden druhému odpustiť, dal sa/nedal sa zaočkovať, jeden má taký pohľad, druhý taký a pod. Dôležité je, aby sa človek riadil svojím svedomím. Téma svedomia je dnes veľmi zanedbávaná. Aj pohľad na očkovanie je záležitosťou svedomia, ale netreba zabúdať na to, že sa vždy môžeme oprieť o odporúčanie našich duchovných autorít. Pre nás je to Svätý Otec a biskupi Slovenska. Ak sa rozhodnem na základe odporúčaní spomínaných autorít, nemôžem chybiť. To neznamená, že nemám rozmýšľať. Boh mi dal rozum na to, aby som rozmýšľal. Mám však tú možnosť oprieť sa o odporúčania. Preto si nemusím robiť žiadne výčitky vo svedomí.

Máte popri pastorácii priestor aj na voľný čas?

Možno by som sa rád vrátil k predchádzajúcej otázke, keď ste sa pýtali na predsavzatia. Povedal som si, že by som mal začať trošku športovať. Ako sa človek stará o dušu, mal by sa starať aj o telo. Inak k záľubám patria knihy, hudba. Veľmi rád mám umenie. Najväčšou záľubou bolo a dúfam, že aj bude, že som v predchádzajúcich pôsobiskách organizoval zájazdy na kultúrne podujatia. Ak to bude situácia dovoľovať, chcel by som v tom pokračovať. Skutočne som veľký milovník umenia. Aj na strednej škole – Gymnáziu sv. Františka som hrával v divadelnom krúžku. Predtým, než ma Pán Boh povolal do kňazskej služby, bolo umenie mojím životným smerovaním. Preto sa aj teším, že som v Žiline. Je to blízko divadla, mnohých koncertov a pod.

Čo by ste odkázali vašim novým veriacim v meste Žilina?

Veľmi sa teším na vzájomné budovanie vzťahov. Aby cez leto nezabudli, že Pán Boh nemá prázdniny. Leto by mal byť čas, kedy si nájdeme popri oddychu na Neho chvíľu.

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod