Aká bola vaša hlavná motivácia kandidovať na funkciu rektora UNIZA? Prečo ste sa rozhodli pre tento krok?
Žilinská univerzita sa mi stala veľmi rýchlo po mojom príchode na jej pôdu mojim domovom. Dala mi výborné vzdelanie a prácu, ktorá ma napĺňa. Pôsobenie na našej univerzite ma posúvalo krok po kroku - moji učitelia, nadriadení, kolegovia a kolegyne ma viedli až k momentu, kedy som sa rozhodol vrátiť UNIZA všetko, čo do mňa investovala. Cítim to tak, že nie ja som sa rozhodol pre kandidatúru na rektora, ale UNIZA sa rozhodla, viedla ma, aby som sa stal kandidátom.
Na kariérnej ceste univerzitou som zakladal a riadil Výskumné centrum UNIZA. Táto skúsenosť ma utvrdila v tom, že manažérsku prácu v akademickom prostredí robiť viem a naviac musím povedať, že ma baví. Pôsobenie v pozícii predsedu Akademického senátu mi ukázalo, že viem riadiť veľké kolektívy s rôznorodými názormi od študentov a študentiek až po profesorky a profesorov. Keď som rozmýšľal, čo môžem akademickej obci ako kandidát ponúknuť, bola to predovšetkým snaha viesť Žilinskú univerzitu čo najviac moderne tak, aby sa stala pozitívne etablovanou v Európe i vo svete. Táto moja snaha a vízia, ktoré sa prirodzene vyvíjali, boli tou hlavnou motiváciou.
Aké sú vaše priority vo vedení UNIZA pre najbližšie obdobie?
Cieľov je samozrejme veľa a bude treba stanoviť, do ktorých pôjdeme v najbližšom období, lebo nedá sa dosiahnuť všetko a zároveň v požadovanej kvalite. Z toho množstva môžem ako aktuálne priority vybrať plnohodnotné implementovanie požiadaviek z nového vysokoškolského zákona. Bude to napr. doktorandská škola, úplne nová téma, pretože sa bude týkať všetkých študentov doktorandského štúdia a všetkých odborov.
Čo sa týka vzdelávania, chceme zvýšiť počet študijných programov, ktoré sú priamo alebo čiastočne zamerané na využitie AI. Chceme ešte viac prehĺbiť a rozvinúť spoluprácu so zahraničím – konkrétne tak, aby sme vedeli študentom ponúknuť viac prepojených a spoločných študijných programov. Ohľadne vedy a výskumu, publikačných výstupov, chceme ešte viac motivovať našich kolegov, aby publikovali v top kvalitných vedeckých časopisoch. Budeme sa tiež snažiť získavať podporné prostriedky na rozvoj našej celkovej infraštruktúry – budov, internátov, učební, laboratórií i prostriedky na skrášľovanie a budovanie nášho kampusu. A to všetko musí byť sprevádzané nastavením kvalitnej a cielenej vnútornej aj vonkajšej komunikácie.
Ako by ste charakterizovali vašu víziu pre UNIZA z dlhodobého hľadiska?
Moja vízia Žilinskej univerzity v strednodobom a dlhodobom horizonte je, aby bola modernou vzdelávacou, výskumnou a najmä otvorenou organizáciou. Modernou v zmysle najlepších Európskych i svetových štandardov. Aby študenti, ktorí tu študujú a budú študovať, boli nadšení pre ich odbory. Aby boli aktívni napr. v pomoci univerzite, v ochote cestovať, zapájaní sa do života univerzity, či v podnikavosti. Ohľadne zamestnancov je mojou víziou, aby boli spokojní so svojou prácou. Tiež aby boli lojálni voči univerzite, pretože im bude prinášať atraktívnu prácu i pracovné prostredie a množstvo príležitostí na odborný a osobnostný rozvoj. Je to o nastavení univerzitnej kultúry, aby sa všetci, ktorí na univerzitu patria, na nej cítili dobre. Do mojej vízie tiež patrí Žilinská univerzita, ktorá ešte vo väčšej miere prispieva k rozvoju nášho regiónu i celého Slovenska.
Ste aktívnou súčasťou úspešnej akademickej kariéry, ste etablovaný profesor vo svojom odbore. Čo alebo kto najviac ovplyvnili váš záujem o vedu a následnú akademickú prácu?
Mojím hlavným vedným odborom sú materiálové vedy. Od začiatku štúdia po dnešok je to pre mňa úžasný fascinujúci svet, ktorý sa novými poznatkami neuveriteľne rýchlo mení. Veda o materiáloch pre mňa predstavovala studnicu možností ako zlepšovať svet okolo nás. Ja som sa zameriaval najviac na koróziu a povrchové úpravy kovových materiálov v rôznych odboroch techniky – strojárstve, elektrotechnike, stavebníctve, biomedicíne.
Môj budúci záujem o vedu rozvíjali moji rodičia. Nerobili to cielene, lebo v oblasti vedy nikdy nepôsobili. Iba si všímali, čo ma zaujíma, v čom som dobrý a rozvíjali to. Na našej univerzite som mal šťastie na skvelých učiteľov a učiteľky, kolegov a kolegyne a neskôr mojich odchovancov a odchovankyne. Nedá sa spomenúť všetkých, preto spomeniem tých, ktorí ma najviac formovali. V odbornej oblasti to bol najmä prof. Peter Palček, ktorý ma zasvätil do tajov materiálov a vedeckej práce. A v tej akademicko-manažérskej a vizionárskej to boli prof. Štefan Medvecký, dekan Strojníckej fakulty v čase, keď som na nej vyrastal, a prof. Jozef Jandačka, rektor, ktorý mi v čase jeho mandátu vytvoril výborné podmienky na tvorbu vízií. Spomenul som len troch, ale sú ich stovky. Stovky dám a pánov, študentiek, študentov, kolegýň a kolegov, doma aj v zahraničí. Lebo veda a univerzita nie je o individuálnej práci, ale o medzinárodných tímoch a ich koordinácii. Vedecká práca je o dôslednosti a precíznosti. O umení získavať skúsenosti a odovzdávať ich počas spolupráce naprieč pracoviskami, naprieč generáciami. A pozorovať a pomáhať mladým ľuďom odborne, ale i osobnostne rásť ma neustále veľmi napĺňa, možno aj preto, že tá pomoc je vzájomná.
„Technické a prírodovedné vzdelávanie musí mať na Slovensku svoje miesto, svoju vážnosť. Je to motor pokroku a ekonomiky.“
Ako by ste charakterizovali Váš prístup k univerzitným študentom – v minulosti ako profesora a dnes ako rektora UNIZA?
Môj prístup voči študentom by som označil za kolegiálny. Akonáhle je vidieť ich záujem o odbor štúdia a vedu, je skutočne radosť s nimi pracovať. Zo spoluprác so študentami vznikali zaujímavé projekty či poznatky. Za veľmi prínosné aj pre seba považujem vedenie záverečných prác. Tu sa veľakrát vytvorí aj viac osobný a niekedy kamarátsky vzťah medzi študentom a jeho mentorom. Pokiaľ táto spolupráca pokračuje do doktorandského štúdia – je ešte hodnotnejšou. Zo študentov sa stanú vedci, ktorí potom pracujú v praxi alebo sa venujú akademickej kariére a sú mojimi kolegami.
Vzťah a prácu so študentami mám rád a považujem ju za kriticky dôležitú. Tento pohľad sa nemení ani pri spolupráci z pozície rektora. Akurát je komplexnejší a posúva sa do roviny tvorby silnej väzby a spolupráce medzi zamestnancami a študentmi. Chcel by som svojim prístupom ukázať, že univerzita sa dá budovať v symbióze študentského a zamestnaneckého života ako jeden celok. Nielen tisícka zamestnancov, ale desaťtisícová komunita môže pri budovaní Žilinskej univerzity jednoznačne dokázať viac, pokiaľ v nej bude existovať prirodzený rešpekt, dôvera a spolupráca.
Je niečo čo by ste chceli odkázať aktuálnym študentom UNIZA?
Určite áno. Využívajte viac váš potenciál. Buďte aktívnejší. Vycestujte na zahraničné univerzity napr. cez Erasmus, zapojte sa viac do akcií, ktoré organizuje univerzita. Hlavne však myslite na to, že najdôležitejšou vecou, prečo ste tu, je vzdelanie a život na univerzite. Preto sa intenzívne vzdelávajte a rozvíjajte vzťahy. Máte právo sa pýtať a spoločne s pedagógmi hľadať odpovede. Využite možnosť štúdia na to, aby ste sa naučili čo najviac. Okolo seba máte budúcich kolegov a kolegyne, obchodných partnerov a dokonca aj tých životných. Majte otvorené oči a mysle, žite v reálnom svete.
UNIZA je jedným z veľkých zamestnávateľov v našom regióne. Ako vnímate vašich kolegov na UNIZA: učiteľov, výskumníkov, projektových manažérov, administratívu i technických a prevádzkových zamestnancov? Ako ich vnímate z pozície radového akademika – zamestnanca a ako vnímate ich význam teraz z pozície rektora UNIZA?
Univerzita môže existovať, len keď má kvalitných a oddaných ľudí. Oni majú byť tí, za ktorými sem prídu študenti. Vzdelanie, odbornosť i osobnosť akademikov majú byť tým, čo pritiahne mladých k štúdiu. Mojich kolegov som si ako radový akademik vždy veľmi vážil. Práca v tíme, hľadanie predností každého človeka a následne aj ich uplatnenie pre celý tím, to je umenie možného a posilnenie oddanosti univerzite. Keď robí každý to, čo ho baví, v čom je najlepší, spoluvytvára prostredie, v ktorom sa aj ostatní cítia dobre. Ako mladého človeka ma inšpirovali a usmerňovali. Neskôr sme sa dopĺňali a teraz som v pozícii, kedy ich mám viesť a motivovať. Ako som uviedol skôr – chcem aby bola Žilinská univerzita miestom, kde ľudia pracujú radi. Kde radi trávia čas, kde cítia, že toto je ich miesto na zemi.
Čo by ste chceli povedať, sprostredkovať zamestnancom UNIZA?
Všetci zamestnanci tvoria spolu so študentami našu univerzitu. Vzdelávanie, veda a výskum sú naše spoločné hlavné priority. Máme tú jedinečnú možnosť vytvoriť so študentmi a študentkami silnú komunitu, kde môžeme spolu budovať budúcnosť. Ak to nebude len o odbornosti, ale o skutočnej spolupráci a spolužití, vytvoríme bunku, ktorá môže mať silu zmeniť svet k lepšiemu. Chcel by som, aby sme si toto uvedomovali čo najviac a prispôsobovali tomu našu motiváciu a záujem o prácu. Naša práca, jej kvalita buduje univerzitu. Bez ľudí to nejde. Preto by som si prial, aby sme boli v tomto čo najviac jednotní.
Slovenské vysoké školstvo čelí odlivu mladých ľudí. Čo môže urobiť práve UNIZA, aby ich udržala doma? Príp. čo môžu urobiť slovenské univerzity, akademici i my – slovenská verejnosť a hlavne samotní mladí ľudia?
V prvom rade seriózne pracovať. Byť skutočnými odborníkmi a osobnosťami, s ktorými budú študenti radi spolupracovať. Zamerať sa na kvalitu, nie kvantitu. To je aj výzva k tým, ktorí rozhodujú o budúcnosti našej krajiny, aby nastavili fungovanie spoločnosti spôsobom, ktorý umožňuje vytvárať skutočné a kvalitné hodnoty, nielen veľké množstvo nevyužiteľných výstupov. Zároveň je ale potrebné bojovať o to, aby technické a prírodovedné vzdelávanie na Slovensku malo svoje miesto, svoju vážnosť, aby sme nestratili motor pokroku a aj ekonomiky. Akonáhle sa bude aj naša univerzita rozvíjať moderným spôsobom, verím tomu, že prilákame viac slovenských i zahraničných študentov. Zásadné ale je aj to, aby sa informácie o úspechoch, výnimočnosti a šikovnosti ľudí na našich univerzitách dostávali širokej verejnosti v dostatočnom množstve a dostatočne často. To je úloha spolupráce medzi univerzitami a médiami.
Čo môže urobiť verejnosť a mladí ľudia? Predovšetkým snažiť sa mať o slovenských univerzitách neskreslený obraz. Naše univerzity sú kvalitné, v mnohých prípadoch plnohodnotne porovnateľné so štandardom v EÚ. Žilinská univerzita je toho dobrým príkladom. Čiže zobrať do úvahy, že štúdium na Slovensku môže byť rovnako prínosné ako v zahraničí. Zahraničné skúsenosti sú však hodnotné – preto by som si prial, aby sa čo najviac mladých ľudí absolvovalo časť štúdia v zahraničí, ale následne sa na Slovensko vrátilo. Ide o cennú skúsenosť, ktorá im veľakrát ukáže niečo nové a často tiež potvrdí, že na našej univerzite pracujeme dobre. Preto je dobré tú skúsenosť mať a vrátiť sa domov.
„Univerzita sa dá budovať v symbióze študentského a zamestnaneckého života ako jeden celok.“
Ktoré svetové univerzity vás inšpirujú a prečo?
Keďže som vyrastal v technickom prostredí a Žilinská univerzita je predovšetkým technickou vysokou školou, prirodzene ma inšpirujú inštitúcie ako MIT či Caltech. Zároveň si však uvedomujem, že európske univerzity fungujú v odlišných podmienkach. Veľkou inšpiráciou sú preto pre mňa aj Univerzita v Bologni, Univerzita v Miláne či Univerzita v Parme, s ktorými dlhodobo spolupracujeme. Sú to školy s bohatou tradíciou a autentickou univerzitnou atmosférou.
Na mnohých zahraničných univerzitách je vzdelávanie postavené na oveľa intenzívnejšom kontakte medzi pedagógom a študentom. Namiesto veľkých prednášok, kde jeden učiteľ stojí pred desiatkami študentov, sa pracuje v menších skupinách. Niekoľko pedagógov spolu so študentmi spoločne rieši konkrétne problémy, diskutuje a hľadá riešenia. Práve takto si predstavujem moderné univerzitné vzdelávanie.
Silný dojem vo mne zanechala aj Karlova univerzita v Prahe, kde som mal možnosť pôsobiť. Je príkladom toho, že aj v našom priestore môže tento model úspešne fungovať. Veľkou skúsenosťou bolo aj pôsobenie na Technickej univerzite v Clausthale v Nemecku, ktorá má stáročnú tradíciu technického vzdelávania. Spoločným menovateľom všetkých týchto škôl je partnerský vzťah medzi učiteľom a študentom.
Som presvedčený, že práve spoločné hľadanie riešení prináša najlepšie výsledky. Skúsený pedagóg vie problém správne usmerniť, no študent často prichádza s odvážnymi nápadmi, ktoré by človeku s rokmi praxe možno ani nenapadli. A práve z takéhoto spojenia skúseností a tvorivosti vznikajú najlepšie riešenia.
Myslíte si, že by sa takýto model raz dal zaviesť aj v Žiline?
Som presvedčený, že áno. Keby som tomu neveril, nemalo by zmysel o tom hovoriť. Nie je to otázka financií, ale najmä filozofie vzdelávania a ochoty meniť zaužívané postupy. Samozrejme, každá zmena si vyžaduje čas, no ak chceme univerzitu posúvať dopredu, musíme o nej otvorene hovoriť a hľadať nové cesty.
Vráťme sa ešte k medzinárodnej spolupráci. Ako plánujete prilákať viac zahraničných študentov?
Medzinárodná spolupráca je pre kvalitnú univerzitu nevyhnutná. Rovnako ako spolupráca domácich študentov prináša nové pohľady na riešenie problémov, aj zahraniční študenti, doktorandi či mladí výskumníci prinášajú nové skúsenosti, odlišné prístupy a inšpirácie. Práve prepájanie rôznych kultúr a odborných pohľadov posúva vedu aj vzdelávanie dopredu.
Európska únia tento princíp dlhodobo podporuje prostredníctvom výmenných a výskumných programov. Našou úlohou je ešte lepšie prezentovať to, čo Žilinská univerzita ponúka. V posledných rokoch sme výrazne investovali do moderných laboratórií, špičkovej infraštruktúry aj ľudí, ktorí s ňou pracujú. V mnohých oblastiach máme vybavenie porovnateľné, ba dokonca lepšie než viaceré zahraničné univerzity. Problémom nie je kvalita, ale to, že o nej svet stále vie pomerne málo.
Naším cieľom preto nie je prilákať zahraničných študentov len preto, že chcú spoznať Slovensko. Chceme, aby si vyberali Žilinskú univerzitu preto, že u nás nájdu špičkové podmienky na štúdium a výskum. A významnou konkurenčnou výhodou je aj náš univerzitný kampus, ktorý patrí medzi najkrajšie a najkompaktnejšie v strednej Európe.
V čom je podľa vás Žilinská univerzita jedinečná v porovnaní s ostatnými slovenskými univerzitami?
Jej silnou stránkou je spojenie kvalitného odborného zázemia, moderného kampusu a jasne definovanej identity. Žilinská univerzita vyrástla ako Vysoká škola dopravná a doprava spolu s komunikáciami zostávajú dodnes súčasťou jej DNA.
Práve v tom spočíva naša jedinečnosť. Doprava totiž prepája množstvo odborov – od stavebníctva, strojárstva a elektrotechniky až po informačné technológie či bezpečnostné systémy. Zároveň sa nám podarilo prirodzene zapojiť aj humanitné odbory, napríklad mediamatiku a kultúrne dedičstvo, ktoré prinášajú pohľad na dopravu a komunikácie z historického aj moderného technologického hľadiska. Vďaka tomu dokážeme prepájať technické, spoločenské aj digitálne disciplíny.
Dnes sa veľa hovorí o umelej inteligencii, digitalizácii či automatizácii. Ako na tieto zmeny reaguje UNIZA?
Umelá inteligencia sa stáva prirodzenou súčasťou nášho života a univerzity na to musia reagovať. Našou úlohou je naučiť študentov nielen využívať nástroje, ako sú ChatGPT či Gemini, ale predovšetkým pochopiť princípy, na ktorých fungujú, a vedieť ich zodpovedne využívať vo svojom odbore.
Iné možnosti ponúka umelá inteligencia stavebnému inžinierovi, iné strojárovi, ekonómovi či informatikovi. Preto chceme, aby sa stala prirodzenou súčasťou študijných programov naprieč celou univerzitou.
Najdôležitejšie je, aby umelá inteligencia zostala nástrojom, nie pánom. Naším cieľom je vychovávať absolventov, ktorí budú špičkovými odborníkmi vo svojej profesii a zároveň budú vedieť efektívne a zodpovedne využívať možnosti, ktoré im moderné technológie ponúkajú.
Ako oddychujete po náročnom pracovnom dni? Aké sú vaše hobby?
Najradšej trávim čas s rodinou na chalupe u rodičov. Keď človek celý deň pracuje hlavou, dobre padne fyzická práca. Či už je to rúbanie dreva alebo práca okolo domu, je to pre mňa najlepší spôsob, ako si vyčistiť hlavu.
Veľmi rád tiež cestujem. Často je to síce spojené s pracovnými povinnosťami, no aj počas súkromných ciest si všímam, ako fungujú univerzity, výskumné centrá či vedecké pracoviská. Zaujíma ma, ako pracujú a čo by sme si z ich skúseností mohli priniesť aj do Žiliny. Vo voľnom čase si tiež rád prečítam dobrú knihu.
Kto je prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD. (50) ?
Vzdelanie: Prof. Ing. Branislav Hadzima, PhD. je absolventom Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline so zameraním na materiály a materiálové vedy. Celú svoju vedeckú a pedagogickú kariéru spojil s UNIZA, kde postupne získal vedecko-pedagogické tituly docent a profesor. Odborne sa venuje materiálovým vedám, korózii kovov a povrchovým úpravám materiálov.
Pracovné úspechy:
V rokoch 2013 – 2021 bol zakladateľom a prvým riaditeľom Výskumného centra UNIZA, ktoré vzniklo ako jedno z najvýznamnejších vedecko-výskumných pracovísk univerzity.
V rokoch 2023 – 2025 zastával funkciu predsedu Akademického senátu UNIZA.
Je autorom 340 vedeckých a odborných publikácií doma i v zahraničí, z toho vyše 110 článkov evidovaných v databáze Web of Science a vyše 130 článkov v databáze Scopus.
Jeho vedecké práce boli citované viac ako 1400 krát v databázach Web of Science a Scopus; jeho h-index podľa databáz Web of Science aj Scopus je 21.
Je zároveň autorom viac ako 90 expertíz a projektov aplikovaného výskumu pre priemyselnú prax v oblasti degradácie kovových materiálov koróziou, protikoróznej ochrany a analýzy príčin poškodenia súčiastok.
Ocenenia a členstvá:
Je členom viacerých domácich a zahraničných odborných spoločností v oblasti materiálového inžinierstva a korózie. Pôsobí v redakčných radách odborných časopisov, bol šéfredaktorom dvoch vedeckých časopisov a pravidelne prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách.
Za rektora Žilinskej univerzity na funkčné obdobie 2026 – 2030 bol zvolený 30. marca 2026, do funkcie nastúpil 3. júla 2026 po vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky.
