Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

23. máj 2018 | Želmíra

Z regiónu

O krok vpred v liečbe rakoviny? V Žiline prezentovali významný objav

K projektu neziskových liekov sa dostal pomerne náhodne. Dnes vie, že zaoberať sa ním má veľký význam. Na pôde Nadácie POLIS sa koncom januára stretla trojica uznávaných odborníkov, ktorí sa rozhodli o skrytých tajomstvách známych liekov prvýkrát diskutovať aj verejne. Liekov, ktoré sú na trhu síce bežne dostupné, no len málokto vie, čo všetko dokážu.

14.02.2018 | 08:58

„Ne­môžeme s istotou tvrdiť, že môže liečiť, no potrebu­jeme to zistiť,“ tvrdí Boris Cvek, chemik, filozof, jeden z hlavných autorov člán­ku o protinádorovej aktivite Antabusu, autor konceptu neziskových liekov a vedec­ký pracovník Inštitútu soci­álneho zdravia na Univer­zite Palackého v Olomouci (OUSHI). Boris Cvek prišiel k téme neziskových liekov podľa svojich slov celkom náhodne. „Neziskové lieky sú projektom, ku ktorému som sa dostal počas dizer­tačnej práce. Dozvedel som sa, že starý, dlho použí­vaný a dostupný liek Anta­bus (s účinnou látkou di­sulfiram) by mohol pôsobiť proti nádorovým ochore­niam. Existovali o tom ve­decké články, neboli však príliš konzistentné a vzá­jomne nesúhlasili pri vy­svetlení spôsobu protiná­dorovej aktivity. Napadlo mi, že by to mohlo byť po­merne jednoduché na vy­skúšanie najmä z dôvodu, že tento liek je, ako som už spomenul, dostupný a bež­ne sa používa pri liečbe al­koholizmu,“ vysvetľuje Boris Cvek, ktorý postupom času zistil, že téma využívania liekov pre ich novú aplikáciu je globálne veľmi zaujímavá.

NEDAL SA NIKDE KÚPIŤ

Peter Tavel, psychológ, teo­lóg, garant konceptu nezis­kových liekov a vedúci Inšti­tútu sociálneho zdravia na Univerzite Palackého v Olo­mouci hovorí, že témou ne­ziskových liekov v súčas­nosti žijú. „Ukazuje sa, že je v tom veľký potenciál a my ho nechceme prepásť. No na druhej strane, keď o tom začnete verejne hovoriť, môže sa stať napríklad to, čo v Česku, a síce, že na základe niekoľkých odpublikovaných článkov sa liek Antabus nedá už nikde kúpiť, pretože ho ľudia vykúpili. Tomu sa však nedá zabrániť, pretože je lo­gické, že ľudia sa v kritickej situácii upínajú k rôznemu konaniu,“ rozpráva Peter Tavel. Starý liek Antabus je príklad neziskového lieku, ktorý sa dlhodobo a bežne používa pri liečbe alkoholiz­mu. Podobných liekov, ako je Antabus, môže byť veľa. Podľa slov odborníkov exis­tuje klinická evidencia pre jeho efektívne a bezpečné pôsobenie proti metastázu­júcim rakovinám. Ako ďalej priznávajú, jedinou mož­nosťou, ako tento fakt po­tvrdiť alebo, naopak, vyvrá­tiť, sú klinické testy, na ktoré sa usilujú systematicky nájsť potrebné financie. Pokiaľ by sa potvrdilo, že liek funguje a reálne dokáže pôsobiť pro­ti niektorým smrteľným ná­dorovým ochoreniam, je veľ­ký predpoklad, že pre určité onkologické diagnózy by sa znížila finančná náročnosť liečby a zvýšila by sa kvalita starostlivosti aj v chudob­nejších krajinách.

VYUŽIŤ POTENCIÁL

„Pri Antabuse sa špeciál­ne objavil problém, že nie je nikto, kto by zaplatil klinic­ké testy, pretože ide o liek, ktorý je nepatentovateľný. Práve to je problém nezis­kového lieku – neziskovo vyvinúť liek. Verejnosť doma či vo svete poriadne nevie, ako sa nové lieky vyvíjajú. Myšlienka neziskových lie­kov, ktoré nie sú patentova­teľné, spočíva v tom, ako im vo verejnom záujme umož­niť, aby prešli klinickými testami,“ podrobne opisuje Boris Cvek. Peter Tavel ďa­lej vysvetľuje, ako to s liek­mi vo všeobecnosti funguje. „Nájdete účinnú látku, kto­rú zapatentujete, určitý vý­skumný ústav to nájde, nie­kto ten patent kúpi a najskôr urobí skúšky na bunkách, potom na zvieratách, na ľu­ďoch a zistí sa, či liek nemá negatívny vplyv na zdravie. Následne sa vezmú priamo ľudia s diagnózou a skú­ša sa, či je tá látka účinná alebo nie. Trvá to dlhší čas, v onkologickom priemysle aj 13 rokov. Daný liek sa po­tom zapatentuje. Počas po­užívania však môžeme zis­tiť, že liek je aj na niečo iné, ale tým, že jeho licencia sa končí o 10 rokov, sa skúšky robiť neoplatí. V onkológii stoja takéto skúšky zhru­ba 1 miliardu dolárov. Nám ide preto o to, aby sme vy­užili potenciál, ktoré tie lie­ky majú a ktoré zatiaľ nikto neskúša. Prvá taká skúška je práve Antabus,“ hovorí Peter Tavel. Boris Cvek pri­bližuje podobný príklad ne­patentovateľného antibioti­ka, u ktorého sa na základe vedeckých štúdií ukázalo, že by mohol pôsobiť proti čiernej horúčke. „Nebol nik­to, kto by zaplatil klinické testy tohto lieku. Nakoniec sa podarilo získať finan­cie a ukázalo sa, že ten liek funguje a cena terapie bola 4 eurá. Podľa mňa je to je­den z najúžasnejších úspe­chov humanity v 21. storo­čí,“ priznáva.

ZISTILI, ŽE LOŽISKÁ ZMIZLI

Za zmienku stojí podľa Bo­risa Cveka tiež prípad od Dr. Louisna. „V roku 1977 publikoval článok vo ve­deckom časopise. Počas ce­lej kariéry v USA mal doktor osem prípadov, v ktorých sa pacienti s pokročilou rako­vinou náhle vyliečili. Jed­ným z nich bola pacientka, ktorá mala metastázujúcu rakovinu pŕs v kostiach, tiež metastázy v rebrách, pan­ve, chrbtici. Stala sa alko­holičkou. Rozhodli sa, že ju prestanú liečiť proti rako­vine a začnú ju liečiť proti alkoholizmu. Pacientka žila ešte 10 rokov, zomrela kvô­li tomu, že v ťažkej opitosti vypadla z okna. Nie na ra­kovinu pŕs. Nebola vylie­čená Antabusom z alkoho­lizmu, ale z rakoviny pŕs, pretože pri pitve sa ukázalo, že ložiská zmizli,“ približu­je a zároveň upozorňuje, že ide o jeden príklad, čo v on­kológii nič neznamená, hoci ich bolo neskôr omnoho viac. Ako ďalej konštatuje, tento prípad už napovedá, že má cenu sa tým zaoberať.

MUSÍME ZISTIŤ, ČI TO FUNGUJE AJ U ĽUDÍ

Podľa Borisa Cveka je in­formácia o tom, že Antabus má potenciál liečiť rakovinu, známa už od 50. až 60. rokov a doposiaľ je v rámci výsku­mu zverejnených i množstvo vedeckých publikácií. „Veľ­mi významným východis­kom je epidemiologická štú­dia z Dánska. Keď sme začali spolupracovať s profesormi, povedali sme si, že by sme sa mali pozrieť na to, či existu­jú alkoholici, ktorí v minu­losti mali rakovinu a súčasne brali Antabus a ako sa vy­víjala ich diagnóza. V Dán­sku spracovali celonárodnú štúdiu so všetkými dánsky­mi pacientmi. Tá ukázala, že medzi alkoholikmi s rako­vinou mali lepšiu prognózu a nižšie riziko úmrtia práve tí, ktorí pokračovali v užívaní Antabusu, ako tí, ktorí jeho užívanie ukončili,“ vysvetľu­je a rovnako upozorňuje, že z tohto javu závery nerobili, no podľa neho má spomenu­tý fakt biologickú podstatu. „Skúsili sme to u myší a zis­tili sme, že u nich to tumor potláča, rovnako u buniek – nádorové bunky to zabí­jalo. Podarilo sa nám zistiť konzistentný mechanizmus účinkov.“ Ako ďalej priznáva, možnosť reálneho efektu síce dokázali, no potvrdiť to môžu až klinické testy. Cena jedného sa môže pohybovať vo výške okolo 10 miliónov českých korún. „U myší je to však pomerne umelá situá­cia, pretože majú ľudské ná­dorové bunky, ktoré sú im vstreknuté pod kožu. Vo vý­skume rakoviny sa však ten­to spôsob používa bežne. Aby v myši mohli bunky rásť, je zbavená imunity,“ pribli­žuje Boris Cvek, podľa ktoré­ho je teraz potrebné zistiť, či sa to potvrdí i u ľudí. Taktiež je dôležité prísť na to, kon­krétne u akých ľudí a pri kto­rých typoch rakovín to môže fungovať. „Podľa môjho ná­zoru sa nedá úplne prehrať, pretože aj keď klinický test dopadne negatívne, vyrie­ši sa tým problém a budeme konečne vedieť, ako to je,“ dodáva. Pokiaľ by sa podarilo uro­biť klinické testy, ďalším kro­kom by boli špecializovanej­šie klinické testy a klinické testy tretej fázy, ktorých sú­časťou budú už stovky až ti­síce pacientov. Na výsku­me sa pod vedením vedcov z Lekárskej fakulty Univer­zity Palackého v Olomou­ci podieľali aj mnohí zahra­niční výskumníci. Významná vedecká štúdia bola kon­com roku 2017 uverejne­ná aj v prestížnom časopi­se Nature, ktorý prezentuje najvýznamnejšie vedecké objavy.

Autor: Zuzana Holienčíková

Foto: Richard Köhler

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
16 °C
21 °C
21 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod