Od draka požierajúceho Slnko po Einsteinovu teóriu
V staroveku vyvolávalo zatmenie Slnka v ľuďoch strach. Najstaršia známa legenda z Číny z roku 2134 pred n. l. hovorí o dvoch dvorných astronómoch Hi a Ho, ktorých popravili za to, že nedokázali úkaz predpovedať a národ nebol pripravený odvrátiť pohromu – verili, že strácajúce sa Slnko požiera drak. Úkaz pozorovali aj v Mezopotámii či v starovekom Grécku, kde ho Táles z Milétu v roku 585 pred n. l. prvýkrát úspešne predpovedal a bolo to práve počas Bitky pri rieke Halys (dnešná rieka Kızılırmak v Turecku). Vo vojne proti sebe bojovali dve mocné ríše Malej Ázie – Médska ríša (vedená kráľom Kyaxarom) a Lýdske kráľovstvo (pod vedením kráľa Alyatta II.). Vojna trvala päť či šesť rokov bez toho, aby niektorá strana získala prevahu. Dňa 28. mája 585 pred n. l. sa obe vojská zrazili v rozhodujúcom boji. Uprostred zúrivej bitky však priamo nad bojiskom nastalo úplné zatmenie Slnka. Obloha náhle zčernala a deň sa zmenil na noc. Znepriatelené armády si tento úkaz vysvetlili ako priamy hnev bohov a jasný príkaz z neba, aby okamžite prestali bojovať. Vojaci odhodili zbrane, boj okamžite utíchol a vystrašení panovníci urýchlene uzavreli mier.
Mierovú dohodu neskôr spečatili kráľovským sobášom a rieku Halys vyhlásili za trvalú hranicu medzi oboma ríšami.
Zatiaľ čo stredovek sa opäť vrátil k poverám a v zatmení videl omen vojen, hladomoru či smrti panovníkov, renesancia a vynález ďalekohľadu priniesli definitívny obrat k vede. V 19. storočí umožnili úplné zatmenia Slnka skúmať najvrchnejšiu vrstvu atmosféry Slnka korónu, ktorú za bežných podmienok nevidno. V roku 1868 bol objavený nový chemický prvok hélium práve pri pozorovaní zatmenia Slnka. Úplné zatmenie v roku 1919 bolo jedným z priekopníckych, pretože výprava Arthura Eddingtona vyfotografovala hviezdy pri okraji Slnka a tieto pozorovania boli jedným z prvých dôkazov Eisnteinovej všeobecnej teórie relativity.
Štefánik za zatmením cestoval cez pol sveta
Do celosvetových dejín astronómie sa výrazne zapísala aj významná slovenská osobnosť. Milan Rastislav Štefánik bol vo svojej dobe uznávaným odborníkom na výskum Slnka. Za jeho zatmeniami bol ochotný cestovať do najodľahlejších kútov planéty.
V roku 1905 pozoroval úplné zatmenie v Španielsku a v roku 1912 vycestoval do Brazílie. Mimoriadny bol najmä jeho počin z roku 1911, keď podnikol extrémne náročnú výpravu na tichomorský ostrov Vava'u v Polynézii. Na tomto odľahlom mieste postavil provizórne observatórium, aby mohol podrobne skúmať slnečnú korónu.
Nezabudnuteľný vizuálny zážitok
Posledné úplné zatmenie Slnka bolo z územia dnešného Slovenska pozorovateľné ešte 8. júla 1842, no výrazné čiastočné, ktoré si mnohí pamätáme, bolo 11. augusta 1999. Na to nasledujúce si budeme musieť počkať neuveriteľne dlho – nastane až v piatok 7. októbra 2135. Astronomických zážitkov sa však dočkáme aj skôr. 13. júla 2075 bude prstencové zatmenia Slnka.
Nezabudnite si preto pri najbližšom nebeskom divadle pripraviť ochranné okuliare – čaká nás pohľad, ktorý spája modernú vedu s tisícročnou históriou ľudstva.
Kde sledovať zatmenie v Žilinskom kraji?
Krajská hvezdáreň organizuje pre verejnosť koordinované pozorovania s profesionálnou technikou a filtrami na dvoch stanovištiach. Prvým je Budatínska Lehota pri dvojkríži a začína sa o 18.30. Druhým miestom je známy vyhliadkový vrch Straník, ktorý ponúka ideálny, vyvýšený západný horizont s otvoreným výhľadom na celú Žilinskú kotlinu. Program na Straníku sa začne o 16.30 a hvezdáreň pre návštevníkov pripravila okrem bezpečného sledovania zatmenia, prednášok a svietiacich modelov planét aj denné pozorovanie Slnka a nočné sledovanie vesmírnych objektov a Perzeidov.
Ako pozorovať zatmenie bezpečne
Odborníci upozorňujú, že pohľad do Slnka bez správnej ochrany očí vám môže nenávratne poškodiť zrak. Slnečné žiarenie dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd vypáliť citlivé bunky na sietnici oka (tzv. solárna retinopatia). Keďže sietnica nemá receptory bolesti, človek neucíti, že si zrak poškodil. Prejaví sa to až neskôr, napríklad v podobe trvalej čiernej škvrny v strede zorného poľa. Preto sa na Slnko NIKDY nedívajte voľným okom, cez bežné slnečné okuliare, cez optiku ako sú ďalekohľady, fotoaparáty, kamery bez špeciálneho slnečného filtra.
Na bezpečné pozorovanie zatmenia Slnka máte hneď niekoľko možností:
- pridajte sa k pozorovaniu organizovanému odborníkmi. Hvezdárne disponujú profesionálnou technikou so špeciálnymi filtrami na priame pozorovanie Slnka aj bezpečnú projekciu.
- zaobstarajte si špeciálne okuliare určené na priame pozorovanie zatmenia. Musia spĺňať prísnu bezpečnostnú normu ISO 12312-2.
- použite zváračské sklo s ochranným číslom 13 alebo vyšším.
- vyrobte si domácu dierkovú komoru (Camera Obscura) na nepriame pozorovanie.
- sledujte živý prenos online, napríklad na oficiálnych stránkach Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
