Žilinský Večerník

„Je to alarmujúce. S ta­kými apatickými deťmi, ako sede­li v unimobunkách, som sa ešte nikdy nestretla,“ skonštatovala verejná ochrankyňa práv v Žili­ne. Jej úrad situáciu momentálne vyhodnocuje.

Mesto Žilina minulý týždeň ex­presne rýchlo dokončilo asanáciu bytovky, na ktorej horela strecha. Hoci podľa statického posudku, ktorým operoval vládny splno­mocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz, v nej mohli po re­konštrukcii ešte 5 rokov bývať. Ľudí z bytovky presťahovali do na­rýchlo zakúpených kontajnerov, kde v jednej bunke žijú aj 19. Mu­seli pritom podpísať dohodu o splácaní starých dlhov a súhlasiť s nájmom 200 eur mesačne vráta­ne energií. Je predpoklad, že si to väčšina z nich nebude môcť dovo­liť. Veď len vykurovať nezateplenú plechovú búdu elektrickým kúre­ním je mimoriadne nákladné.

Ján Marosz si dokonca myslí, že nájomné a splátky starého dlhu sú nastavené tak, aby ich zväčša nepracujúci Rómovia nedokázali platiť. „Namiesto toho, aby sa im mesto snažilo pomôcť, tak im kla­die prekážky. Podľa mojich zistení totiž neexistuje žiadna možnosť, aby sa títo ľudia zamestnali. Mesto by preto malo urobiť určité opatre­nia. Napríklad čistenie mesta vyko­náva najatá firma strojmi. V iných mestách je však bežné, že sa o to starajú ľudia a dostávajú za prácu zaplatené. Snažím sa komunikovať s poslancami, aby sa situáciou zao­berali,“ povedal poslanec.

Mesto dokonca rozhodlo o zru­šení ZŠ na Hollého ulici, ktorá le­žala blízko geta na Bratislavskej a ktorú navštevovali všetky róm­ske deti z lokality. „Na eloko­vanom pracovisku ZŠ s MŠ, Do Stošky, Hollého 66 sa pozasta­vuje výchovno-vzdelávacia čin­nosť. Dôvodom je vysoká finančná náročnosť tohto pracoviska. V priestoroch s kapacitou 250 žia­kov sa učí 94 žiakov v ročníkoch 1. – 9. Toto pracovisko sa teda dotuje z financií ostatných škôl. Druhý dôvod je, že sa nenaplnila vízia a cieľ individuálneho prístu­pu k rómskym deťom. Predpokla­dáme, že odstránenie segregácie a začlenenie týchto detí medzi majoritnú skupinu školopovin­ných prinesie väčší efekt vo vzde­lávaní aj vo výchove,“ informoval hovorca mesta Pavol Čorba. Udiať sa tak má na konci školského roka.

Poslanec Ľubo Bechný prijal správu so znepokojením. „Nazý­vam to vynútenou segregáciou, ktorá nie je pripravená. Nie je od­komunikovaná s rodičmi ani riadi­teľmi škôl. Primátor nie je ochot­ný zriadiť školský „žltý“ autobus, ktorý by ráno deti rozvážal do škôl po celom meste. Tak ako to majú napr. v Martine, kde rozvážajú deti (cca 50 – 60 detí) zo sídliska Bam­busky po školách na území mesta. Primátor tvrdí, že to nie je nutné, pretože deti budú mať bezplatnú dopravu. Deti áno, ale malé deti sa samy nedopravia a rodičia nebudú mať na autobus peniaze, prípadne nebudú môcť nechať ďalšie malé deti samy doma. Bojím sa, že tie­to experimenty povedú k zníženiu vzdelávania detí z Bratislavskej ulice.“

Pavol Čorba: „Povinná školská dochádzka je stanovená zákonom. Zákonný zástupca je zodpovedný za to, či dieťa navštevuje základ­nú školu. Za neospravedlnenú absenciu je zákonom stanovený postih.“ Hovorca tvrdí, že bytovku zbúrali na základe posudku, ktorý tvrdil, že je neobývateľná. A keďže obyvatelia si netvorili fond opráv, rekonštrukcia nebola možná. By­tovku zbúrali z prostriedkov z roz­počtu mesta.

Ľubo Bechný si myslí, že po tom, ako sa primátorovi podarilo vyjednať presun dlhu za Obytný súbor Krasňany na štát a Žilina už nebude najzadlženejším mestom na Slovensku, vzniká tu priestor na to, aby peniaze investovala do pomoci ohrozeným skupinám obyvateľov. „Verím, že sa využijú prostriedky aj na riešenie prob­lémov sociálne znevýhodnených skupín, Rómov i bezdomovcov. Mesto nemá dostatok sociálnych bytov, ktoré by boli cenovo do­stupné. Bytoviek na Bratislavskej sa podľa mňa trochu neuvážene v zrýchlenom konaní zbavuje. Bez toho, aby malo pripravenú alter­natívu. Robotnícke kontajnery bez sociálneho zariadenia, kde je natlačených aj 15 ľudí, sú veľmi nedôstojným riešením v 21. storo­čí. Viem si predstaviť aj vytvore­nie mestskej firmy na čistenie ulíc v Starom meste, kde by sme dali príležitosť týmto ľuďom privyro­biť si nejaké peniaze. Mesto si za týmto účelom najíma drahú fir­mu, napriek tomu vládne celková nespokojnosť s čistotou mesta. Vo svete som bežne videl ľudí zbierať v peších zónach odpadky ručne, prípadne pomocou predĺžených klieští,“ uzavrel poslanec.