Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

2. február 2023 | Erika, Erik
| -2°C

Spravodajstvo

Ornitológ: Vtáky nám ukazujú stav kvality životného prostredia, zaslúžia si našu ochranu

Zdeňek Tyller (36) je vášnivým ochrancom prírody a od detstva pozoroval vtáctvo. Zo záľuby sa časom stalo povolanie. Neskôr, keď v lese v Nesluši stretol svoju súčasnú partnerku, sa usadil v Kotrčinej Lúčke pri Žiline. Tam sa venuje osvete a bádaniu rozmanitých druhov vtákov a svoje poznatky posúva aj mladším generáciám.       

27.11.2022 | 13:09

Ste ornitológ, čo nie je až také bežné povolanie. Ako ste sa k tomu dostali?

Vyplynulo to tak prirodzene z mojej záľuby pozorovania vtákov a lásky k prírode všeobecne. Od detstva ma zaujímalo, ako veci v prírode fungujú, vzťahy medzi organizmami a prostredím, kolobeh energií a materiálov, a tak som šiel študovať na Katedru ekológie a životného prostredia Univerzity Palackého v Olomouci. Tam je aj Ornitologické laboratórium na katedre zoológie, kde som nadviazal doktorandským štúdiom zoológie so zameraním na obľúbenú modelovú skupinu vtákov.


A čo ďalej?

Počas štúdia a po štúdiu som sa tu zapájal do lektorovania niektorých predmetov aj ako pracovník vedeckého tímu do lokálnych a medzinárodných projektov. Napĺňalo to moju túžbu po bádaní a práci vonku v teréne, potom aj spracovanie nazbieraných dát a ich analýza a to zisťovanie nových poznatkov a snaha ich aplikácie v ochranársku prax. Potom jeden kolega ornitológ odchádzal do dôchodku z múzea vo Vsetíne, prihlásil som sa o túto pozíciu a tak aktuálne pracujem na polovičný úväzok v Múzeu regiónu Valašsko ako kurátor zoologických zbierok. Tým som sa dostal do obľúbeného regiónu Západných Karpát. Tu pokračujem v bádaní a sledovaní nielen vtáčích populácií, mám tiež k dispozícii historický materiál v podobe zbierok uložených v múzeu a tak je na čom pracovať aj v zimnom období. Okrem toho som sa cez kolegov z ochrany prírody zapojil do mapovacích projektov Agentúry ochrany prírody a krajiny SR v Beskydoch a Bielych Karpatoch. Okrem vtákov sa dlhodobo tiež venujem mapovaniu veľkých šeliem, sprevádzajú moje potulky aj pracovné cesty za vtákmi v celom československom pohraničí.

Mali ste k prírode blízko od malička? 

Áno, vyrastal som v malej obci medzi Pardubicami a Chlumcom nad Cidlinou, je tam veľa rybníkov z dôb Pernštejnov (14. storočia). Viedli ma a podporovali v tom aj rodičia, hlavne otec, ktorý má biologické vzdelanie. Venoval som sa aj poľovníctvu a túlal sa po okolí obce, chytal motýle a vážky, stopoval zvieratá, staval si v rákosiach rybníkov pozorovacie úkryty. S kamarátmi z dediny sme po škole sadli na bicykle a išli „blbnúť“ do lesa. Počítačové hry iba začínali a nie každý doma mal počítač. Sused cez záhradu bol ornitológ a zaoberal sa rozširovaním labutí (predtým to bol vzácny vták, dnes je veľmi bežný).

Čo pre vás ochrana vtáctva a jeho bádanie znamená?

Ochrana prírody, nielen vtáctva je neľahká úloha. Máme možnosti a vieme ako na to, ale je to hlavne o ľuďoch vo vedúcich funkciách štátnych aparátov. Bádanie pre mňa predstavuje určitú slobodu, pracovať v odbore formou, ktorá ma baví a napĺňa.


 

Aký majú vtáky vplyv celkovo na náš ekosystém?

Majú silne pozitívny vplyv. Sú to veľmi výkonní zberači všelijakých škodcov ako v poľnohospodárstve, tak v lesníctve. Ukazujú nám stav kvality životného prostredia, sú takzvanými bioindikátormi. Ľudia si to všímali od pradávna a tak oslavovali jarné prílety vtákov, dokonca z toho vzišiel Medzinárodný deň vtáctva, ktorý pripadá na 1. apríl. Ich pozorovanie má preukázateľne pozitívny vplyv na našu psychiku a započúvať sa do ich spevu ladí nejednému ľudskému uchu.

Aký je postoj ľudí k vtáctvu? A celkovo k ich ochrane?

Ako som naznačil vyššie, všeobecne je ten vzťah pozitívny, aj k ich ochrane. Väčšinou ľudia  podporujú vtáky zimným prikrmovaním a vyvesovaním búdok pre dutinovo hniezdiace vtáky. Niektorí aj finančne prispievajú, alebo sa stávajú členmi neziskových organizácií, ako je napríklad Slovenská alebo Česká ornitologická spoločnosť. Niektorí podporujú ochranu vtáctva aj aktívne, napríklad zabezpečovaním sklenených plôch pred nárazmi vtákov, sledujú bocianie hniezda. Koho to viac zaujíma, môže sa pozrieť na web Slovenskej ornitologickej spoločnosti www.vtáky.sk a stať sa jej členom môže ktokoľvek, aj rodiny s deťmi.

Ktorý druh vtáka vám učaroval, je váš obľúbený?

Nemám úplne vyhranený druh, ale už som spomínal bahniaky, s tými sa stretávam aj na výpravách do rôznych kútov sveta - všade tam, kde je voda. A z tých lesných druhov, ktoré žijú v okolí, určite Sokol lastovičiar a Sova dlhochvostá.


 

Máme bohaté zastúpenie druhov vtákov? Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami, ktoré ste navštívili?

V rámci Európy na tom nie sme zle, počet sa pohybuje k 400 druhom, ale v porovnaní so Španielskom, ktoré je na juhu Európy a blízko Afriky, máme druhov menej (cca 660 druhov). A keby som teda zabrúsil do krajín, ktoré som navštívil, tak napríklad v Južnej Amerike v Peru a Bolívii majú aj štvornásobne viac druhov (cca 1800), Argentína a Čile okolo 1000 druhov a v Mongolsku okolo 550 druhov vtákov. Na tom možno vidieť, ako druhovú pestrosť ovplyvňuje aj miesto na Zemi, vzdialenosť od mora, geografický aj klimatický charakter krajiny. Napríklad Andy v tropickom pásme patria všeobecne k miestam s najvyššou biodiverzitou na svete.

Prečo je podľa vás dôležité, aby poznali jednotlivé druhy aj deti?

Deti to zaujíma, niekedy aj viac ako dospelých. Majú radi všetko živé a venujú tomu pozornosť. Majú dobrý pozorovací talent a tešia sa, keď vidia farebné a živé vtáky zblízka. Osveta je určite dôležitá. Poznanie vtáčích druhov a ich spôsob života podnecuje v ľuďoch záujem a prispieva k ich ochrane. Aj vďaka tomu dostaneme deti od počítača a televízie von do prírody.

Je na Slovensku podpora v tejto oblasti?

Toto je veľmi komplexná otázka. Z pohľadu ekológie, ako vedy, nejde len o ochranu vtáctva, ale musíme chrániť aj ich prostredie a nastavovať činnosti človeka v krajine správnym smerom. Ochrana prírody na Slovensku v minulých rokoch veľmi utrpela. Dnes je to o trochu lepšie, sú tu ľudia na svojom mieste, ale stále je to boj s určitými záujmovými skupinami. Vidíme to na aktuálnom dianí v politike, neochotu pripustiť si aktuálny stav životného prostredia a spôsob, akým sa o neho na Slovensku stará. Životným prostredím nie je len národný park, ale aj hospodársky les, polia aj mestské sídlisko.

Čo môžu urobiť bežní ľudia?

Ľudia môžu prispieť svojou každodennou činnosťou, napríklad upozorňovať na presklené plochy, kde sa zabíjajú vtáky (dajú sa polepiť grafikou). Pri náleze poraneného živočícha môžeme kontaktovať záchranné stanice pre voľne žijúce živočíchy. V prípade nálezu mŕtveho dravca v kŕčovitej pozícii môže ísť o cielenú otravu. Tiež sú stále časté zástrely, vyberanie hniezd, používajú sa „jastrabie koše“ – to sú všetko prípady, kedy treba volať Inšpekciu životného prostredia. Vtáky sú všeobecne chránené, nemožno bez povolenia ani manipulovať s hniezdami – odstraňovať staré hniezda. Naopak sú možnosti, ako vtáky v hniezdení podporiť, návrhy, čo pestovať na záhrade, kam a ako umiestniť búdky aj umelé hniezda na balkóny bytov tak, aby nám vtáky nevadili. Dohliadať pri zatepľovaní panelových domov na priebeh stavby a výskyt chránených druhov (dážďovníky a netopiere). Vplyv na vtáky má aj náš konzumný život – tým čo jeme a nakupujeme, ovplyvňujeme aj poľnohospodárstvo nielen u nás, ale aj v ďalekých krajinách (palma olejná, avokádo atď.). Ľudia môžu aj svojím hlasom vyžadovať od svojich politických predstaviteľov zmenu v prístupe k ich životnému prostrediu, je to naše slobodné právo. Prebiehajú aj konzultácie na úrovni celej Európskej únie. Je na škodu, že málokto vie, že sa k tomu môže vyjadriť každý občan EÚ, teda aj Slovenska. V minulých rokoch prebehli konzultácie o smerniciach na ochranu životného prostredia a o spoločnej poľnohospodárskej politike. Webové stránky Európskej komisie je možné sledovať aj v slovenčine a prístup k informáciám je voľný. Naše životné prostredie si  tvoríme sami a je to len na ľuďoch.

 

Niečo viac o Zdeňkovi

Vzdelanie: vysokoškolské

Rodina: partnerka a dve dcéry Zaira a Tara

Záľuby: turistika, bicykel, horolezectvo, fotografovanie

Čo si na ľuďoch vážite? Úprimnosť

Čo, naopak, nemáte na ľuďoch rád? Ľahostajnosť

Aké je vaše obľúbené jedlo? „Sejkory“ (Krkonošský výraz pre zemiakové placky)

Autor: Alexandra Janigová

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod