Vybojovať druhý titul bolo pre Rogoňa oveľa ťažšie než ten prvý, čo nám potvrdil aj v tejto reakcii. „Pred dvomi rokmi bola podľa mňa náročná séria s Michalovcami, no tento súťažný ročník to bolo hotové peklo. Skvele hral Trenčín, potom Zvolen a o finále s Nitrou na siedmy zápas s predĺžením je záver ako z filmu.“
Práve v poslednom zápase sezóny zavelil Rogoň k víťaznému obratu, keď strelil gól, bol pre neho ten najpamätnejší v doterajšej kariére? „Na prvý gól za Žilinu v Martine asi nikdy nezabudnem, ale tento finálový gól mal svoje čaro, lebo bol aj jediný počas celej vyraďovacej časti. Hokej píše aj takéto príbehy.“ Oslavy prebiehali v jednom zo žilinských podnikov a nielen Rogoňovi dali poriadne zabrať. „Užili sme si to, no tak to má byť. Každý sa ma pýta, aké ťažké je zdvihnúť ten pohár nad hlavu, keď má 26 kilogramov, no pri dobrej nálade a nejakom tom pivku to ide ľahšie. Spomínam si na prvé oslavy pred dvomi rokmi v Košiciach, kde sme išli sedem dní v kuse, no teraz to je iné, keď mám dcéru a snažím sa maximálne venovať rodine. Srdečne ďakujem všetkým, ktorí mi držia palce, a vážim si vašu podporu,“ dodal žilinský majster s tímom HC Košice.
