Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

12. júl 2020 | Nina
| 13°C

Šport

Pekaríkov pozdrav do Žiliny: Mimoriadna situácia si vyžaduje spolupatričnosť a zodpovednosť

Už vyše týždňa je v povinnej karanténe. Akonáhle spoluhráčovi Petra Pekaríka (33) v tíme jeho nemeckého zamestnávateľa Hertha Berlín zistili koronavírus, tak musel žilinský odchovanec prijať tvrdé pravidlá. Zodpovedný obranca kopíruje futbalové vlastnosti aj v bežnom živote, pričom ľudom adresuje slová plné disciplíny i optimizmu.

25.03.2020 | 12:30

Azda nikto sa nechce nakaziť, vám sa čo vírilo hlavou, keď ste sa dozvedeli o infikovanom spoluhráčovi, s ktorým ste v každodennom kontakte?

Riziko nákazy je veľké u každého z nás a všade vo svete. Nehovoriac o veľkomestách, v ktorých sa koncentrujú milióny ľudí zo všetkých kútov planéty. Samozrejme, že sme sa v súčasnej situácii aj s manželkou Lujzou snažili tráviť čo najviac času doma. Do mesta sme išli naozaj len v nutných prípadoch, teda pri nákupe potravín či hygienických potrieb. Vždy sme dodržiavali pokyny a nariadenia zdravotníkov: chrániť sa na verejnosti rúškami, ochrannými okuliarmi a rukavicami, ako aj neustálou dezinfekciou rúk, mobilov a ostatných vecí. V klube to však bolo s ochranou pred vírusom aj po zavedení striktných hygienických pokynov podstatne horšie, keďže sme sa každý deň stretávali a fungovali v spoločnej kabíne, kde sa zdržiava približne 40 ľudí. A s maskami nemôžete trénovať.

Ste v nútenej karanténe, vnímate to tak, že aj vám sa zmenil život od základov?

Ľudí celosvetovo paralyzoval a vyviedol ich zo životných rituálov a bežného fungovania, pretože sme na to jednoducho neboli pripravení. Zmenili sa základné a najbežnejšie veci v živote každého človeka, ako je stretávanie sa v spoločnosti, sloboda pohybu a cestovania, nakupovanie v obchodoch, vybavovanie na úradoch či návšteva lekára. O to viac si táto mimoriadna situácia vyžaduje spolupatričnosť a zodpovednosť. Zodpovednosť nielen za seba samého, ale aj za ľudí okolo nás. Treba absolútne rešpektovať nariadenia zdravotníkov a postupovať podľa ich pokynov. Len tak sa situácia ohľadom koronavírusu upokojí a každodenný život, na ktorý sme boli zvyknutí, sa vráti opäť do normálnych koľají.

Máte strach?

Je absolútne normálne, že mám strach o najbližších. O manželku, rodinu, priateľov, spoluhráčov. Panika je ale to posledné, čo nám všetkým v tejto chvíli pomôže. Spolu s manželkou sme sa najmä snažili v tejto situácii poradiť našim známym a odovzdať im informácie a pokyny, ktoré sme dostali od našich kamarátov – doktorov a zdravotníkov. Samozrejme, väčšina z nich je všeobecne známa, ale treba si neustále pripomínať, ako sa máme chrániť a ako môžeme zabrániť šíreniu nákazy ďalej. Predtým, než som nastúpil na povinnú domácu karanténu, som sa aj s manželkou na verejnosti vždy chránil rúškom, ochrannými okuliarmi a rukavicami, neustále som si dezinfikoval ruky, mobil aj všetky ostatné veci.

Dá sa to vydržať byť zavretý na byte 24 hodín denne?

Plním si pokyny kondičného trénera už len doma. Zostávajúci čas venujem rozčítaným knihám, rozpracovaným projektom či zariaďovaniu bytu, keďže nedávno sme sa v Berlíne presťahovali do nového. Na nudu to určite nevyzerá.

Ako na vás pôsobí disciplína ľudí v meste?

Správanie ľudí v Berlíne ma vzhľadom na momentálnu vážnu situáciu dosť sklamalo a zaskočilo. Ľudia sú stále pomerne ľahostajní a absolútne nezodpovední. Keď sme v nutnom prípade potrebovali vyjsť z bytu a ísť do potravín, lekárne alebo drogérie a mali sme na tvárach rúška a okuliare, ľudia sa na nás pozerali ako na mimozemšťanov. Zamestnanci v obchodov či na pošte neboli vôbec ničím chránení. Celkovo by ste v Berlíne, vyspelom veľkomeste s miliónmi ľudí z celého sveta, spočítali ľudí s rúškami na tvárach na prstoch dvoch rúk. Očakávali sme od spoluobčanov oveľa zodpovednejší prístup.

Nechýba vám práve v týchto chvíľach karantény domov?

Áno, viem si to živo predstaviť byť úplne inde. Trávil by som čas s manželkou Lujzou na našej chate v prírode. Venovali by sme sa jarnej údržbe chaty, každý deň by som absolvoval bežecké tréningy po lesných cestách a posilňovacie cvičenia. Ak by mi zvýšil čas, tak by som čítal knihy.

Čo by ste chcel odkázať Žilinčanom priamo z Berlína?

Môj spoluhráč, ktorý bol pozitívne testovaný na koronavírus prekonal toto ochorenie s ľahkým priebehom, bol chorý asi dva dni počas ktorých mal mierne zvýšenú teplotu. Napriek tomu, že sme boli celé mužstvo v kontakte v rámci spoločnej kabíny sa nikto od neho nenakazil. Myslím si, že dôležitá je i dobrá životospráva a kondícia. Je dôležité dbať na zdravú stravu, jesť veľa čerstvej zeleniny a aspoň 3 krát týždenne cvičiť, nefajčiť a vyhýbať sa alkoholu. Samozrejme je potrebné používať rúško, ochranné okuliare, ochranné rukavice a nedotýkať sa tváre. Dezinfikujte si mobily aj ostatné veci a zdržiavajte sa čo najviac doma.

Autor: - r -

Foto: archív P.P.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod