Čo vás viedlo k túžbe preplávať kanál La Manche?
Plávanie a hlavne diaľkové plávanie je mojou obrovskou záľubou. Už ako žiak som plával za Lokomotívu Žilina a zaľúbil som si dobrodružstvá. V roku 2008 sa obe moje srdcovky spojili v jeden úmysel, preplávať La Manche.
Ak chce plavec zdolať veľké diaľky, aká dlhá je príprava?
Na môj pokus som sa pripravova ldva roky, posledných 10 mesiacov bol tréning intenzívny. Od 2010 som sa začal zúčastňovať pretekov maratónskych plavcov. Vystriedal som Sydney, Hongkong, Zurich, Perth v dlžkách do 26 km. Chcel som si otestovať schopnosti. Šesť mesiacov pred La Mance sme s trénerom Vladom Mravcom naplávali vyše 900 km. Po každom tréningu som bol taký zničený, že som si nevládal ani zdvihnúť ruky. Navyše každú tretiu sobotu sme plávali v bazéne, mori či jazere osem hodín bez prestávky. Príprava je dlhodobý proces plná úskalí a hlavne nezlomnosti.
V čom spočívala špeciálna príprava na La Manche?
Dôležité bolo sa otužovať v studenej vode, pretože teplota v La Manche sa pohybuje medzi 12 až 16 stupňov. Na tento proces som si zvykal dva roky, našťastie som členom klubu, kde sa viacero plavcov pripravovalo na La Manche. Rok som sa sprchoval iba v studenej vode, ale oplatilo sa, pretože počas môjho pokusu bola teplota vody len 13 stupňov.
Na váš pokus ste museli čakať dlhý čas, mali ste aj administratívne problémy?
O preplávanie kanála je veľký záujem, musel som na vhodné miesto čakať dva roky. V júni 2011 som napísať kapitánovi lode Viking Princess, ktorý mi ponúkol termín - júl 2013. Problémy nie, skôr ide o pravidlá, pretože, aby sa oficiálne uznal môj pokus, má Channel Swimming Association jasne stanovené predpisy. Do tejto organizácie som sa musel zaregistrovať, pre štartom odovzdať potvrdenie, že som preplával aspoň 6 hodín v kuse pod 15 stupňov. Oni zaregistrovali pokus na anglických a francúzskych úradoch, pridelili oficiálneho sprevádzača. Plavec môže mať oblečené len plavky, okuliare a čiapku. Počas plávania sa ho nemôže nik dotknúť, plavec sa nesmie dotknúť lode. Po doplávaní som musel ísť na dopingovú skúšku. Dôležitá súčasť úspechu bola aj vlastná posádka, ktorá mi podávala jedlo každých 40 minút. Išlo o banány, broskyne, paradajkové polievky. Kedže voda bola studená, posádka dávala pozor, aby som sa nepodchladil.
Načrtli ste aj samotný pokus, opíšte nám jeho úspešný priebeh?
Deň pred mi kapitán lode Reg Brickell hovorí, že ráno ideme. Na druhý deň sme sa stretli v Doveri. Loďou ma odviezli na plazol, z ktorého som odštartoval. Trvalo mi asi dve hodiny, kým som sa ukľudnil. V hlave som si trať rozdelil na päť častí, každá mala 7 km. Posádka ma informovala o zdolaní každej časti. Zažil som aj krízy, tú najväčšiu ešte v polovici trate medzi treťou a štvrtou hodinou,
nechcelo sa mi už plávať. Vedel som, že problém je v hlave. Chcel som ísť späť na palubu, do tepla. Avšak s podobnými krízami som mal skúsenosti z tréningov v studenej vode. Potom som sa dostal do rytmu a zvyšných sedem hodín bolo bez výraznejších problémov, až na posledné dva kilometre. Kapitán oznámil, že sa blíži odliv, teda ak nezrýchlim, nedostanem sa na breh. Šprintoval som vyše 45 minút a keď som sa dotkol dna, a počul sirénu ohlasujúcu úspešný koniec, cítil som sa od šťastia akoby v raji. Absolvovaný čas mi namerali na 11 hodín a 43 minút.
Ozaj fantázia! Tento váš úspech je aj dielom iných ľudí?
Bez trénera Vlada Mravca a jeho klubu Vladswim by to nešlo. Vlado za posledné roky viedol 9 úspešných plavcov, ktorí prekonali La Manche.
Máte nejaké nesplnené výzvy, budeme o vás ešte počuť?
Hneď po La Manche som začal rozmyšľať nad sériou šiestich maratónov. Ide o Ocean’s Seven, ktoré zahŕňajú prielivy v Japonsku, Írsku, USA, na Havajských ostrovoch, Gibraltári, na Novom Zelande plus La Manche. Toto sa zatiaľ podarilo iba dvom ľuďom, rád by som sa k nim zaradil. Na budúci rok v apríli sa pokúsim preplávať z Gibraltáru do Maroka, o rok neskôr z Írska do Škótska.
Vizitka Petra Dolníka
Narodil sa 24. júna 1967 v Žiline. Po skončení gymnázia odišiel na UK v BA študovať filozofiu a politickú ekonómiu. V tomto smere pokračoval aj v Sydney. V súčasnosti pracuje pre medzinárodný výskumný úrad, kde je zodpovedný za granty. Väčšinu času trávi v Sydney, ale často cestuje do Číny, Indie či Veľkej Británie.
