Počas svojho druhého volebného obdobia ste zaviedli v meste viaceré opatrenia zamerané na zlepšenie kvality života v Žiline. Ktoré z nich považujete za najdôležitejšie?
Za posledný rok sme zaviedli dôležité, aj keď nie vždy populárne opatrenia. Som však presvedčený o tom, že ich prínos časom ocení väčšina obyvateľov. Začiatkom tohto roka vstúpili do platnosti dve výrazné opatrenia a to regulované parkovanie na sídlisku Hájik a zmena odpadového hospodárstva pre rodinné domy. Obe tieto zmeny prinášajú vyššiu spravodlivosť a poriadok do problematických oblastí. Parkovanie na Hájiku je dnes pre obyvateľov prehľadnejšie a dostupnejšie, aj keď si vyžiadalo určitú adaptáciu. V oblasti odpadového hospodárstva sme zaviedli systém motivujúci domácnosti k dôslednejšiemu a efektívnejšiemu triedeniu. Teší ma, že prax postupne ukazuje, že obe opatrenia prinášajú predpokladané pozitíva. V tomto roku sa regulované parkovanie rozšíri aj na Solinky, kde sme začali s prípravami, napríklad značením parkovacích miest. Od nového roka sa do množstvového zberu odpadu môžu zapojiť aj menšie bytové domy a doteraz nezapojené domácnosti. Predpokladáme, že rozšírenie pomôže znížiť množstvo odpadu o tretinu a zároveň mestu ušetrí nemalé finančné prostriedky.
Samospráva pravidelne informuje aj o rekonštrukciách škôl a škôlok, tento rok sa podarila obnova za 1,3 milióna eur Materskej školy na Námestí J. Borodáča. Aké ďalšie projekty mesto stihlo a čo prípadne plánujete v budúcnosti?
Spomenutá rekonštrukcia materskej školy patrila k najväčším projektom týkajúcich sa vzdelávacích či sociálnych zariadení v pôsobnosti mesta. V rámci nej sa podarilo nielen výrazne znížiť energetickú náročnosť budovy, ale aj kompletne zmodernizovať priestory tak, aby spĺňali súčasné ekologické a bezpečnostné štandardy. Vymenili sme strechu, okná, dvere, zateplili obvodový plášť a inštalovali technológie, ktoré pomôžu ušetriť energiu – od solárnych panelov, cez rekuperačné jednotky, až po úsporné LED osvetlenie. Samotné interiéry prešli kompletnou modernizáciou – od nových podláh z marmolea cez stropy až po sociálne zariadenia. Okrem toho leto už tradične využívame na realizáciu viacerých investičných projektov, ktoré by počas školského roka obmedzovali chod zariadení. Celková hodnota týchto rekonštrukcií presahuje 600-tisíc eur. Ide o úpravy od menších opráv až po rozsiahle zásahy do elektroinštalácií, sanitárnych zariadení či stavebných častí budov. Modernizujeme napríklad Denné centrum Andreja Kmeťa, výdajňu stravy na Námestí J. Borodáča, investujeme do ZŠ Karpatská, Limbová či Trnové, kde sa robia kompletné opravy kuchýň a šatní. Významné práce prebiehajú aj na ďalších školách a materských školách – od opráv striech, terás a športovísk až po modernizáciu hygienických zariadení. Našou ambíciou je systematicky každý rok zlepšovať podmienky pre vzdelávanie a prácu v našich zariadeniach tak, aby boli moderné, bezpečné a plne zodpovedali dnešným štandardom.
MŠ Námestie J. Borodáča v Žiline.
Viackrát ste vyhlásili, že rozvoj športovej infraštruktúry v Žiline je jednou z vašich priorít. Aké pokroky sa v tejto oblasti podarili?
Našou ambíciou je, aby Žilina ponúkala čo najširšie možnosti pre aktívny oddych – od tradičných športov až po moderné voľnočasové aktivity. V minulom roku sa konečne podarila investícia do modernizácie zimného štadióna, kde sme obnovili šatne, strešné plášte, osvetlenie v tréningovej hale a zakúpili novú rolbu. Celková suma dosiahla približne 600-tisíc eur a do roku 2029 chceme v modernizácii pokračovať – od ďalších šatní, cez mantinely, sedačky a toalety až po ambicióznejší projekt fotovoltickej elektrárne. Cieľom je nielen zvýšiť komfort športovcov a divákov, ale aj znížiť energetickú náročnosť budovy. Okrem zimného štadióna rozširujeme aj možnosti pre moderné športy – nedávno sme otvorili nový BMX park Jumpzone Žilina Solinky, ktorý bude ponúkať skokové dráhy pre začiatočníkov aj profesionálov. Ide o projekt realizovaný v spolupráci s Nadáciou Kia Slovakia a doplnený o výsadbu zelene, aby prirodzene zapadol do prostredia. V kombinácii so skateparkom pri Vodnom diele či bikeparkom na Oravskej ceste tak postupne vytvárame kvalitnú infraštruktúru aj pre mladých a nadšencov adrenalínových športov. V júli sme po dvoch rokoch opäť otvorili tenisové kurty na sídlisku Vlčince. Počas niekoľkých týždňov sme dali do poriadku chátrajúci areál a pod Správou športových zariadení mesta Žilina je deväť kurtov a tréningová stena naplno v prevádzke a schopné slúžiť verejnosti. Osobne som hrdý aj na veľký posun, ktorý sa nám podaril aj v prípade rozostavaného športoviska na Karpatskej ulici. Mesto vymenilo svoj podiel v Žilinskej parkovacej spoločnosti za skelet s pozemkom a v spolupráci s partnermi a eurofondmi ho plánujeme dokončiť. Aj keď rozhodnutie nevzniklo ľahko a bolo potrebné pristúpiť na kompromis, som presvedčený, že prinesie Žiline nové, moderné športovisko, ktoré využijú športové kluby, školy aj široká verejnosť. Za zmienku určite stoja aj projekty týkajúce sa nových úsekov cyklotrás, ktoré spájajú jednotlivé mestské časti a zároveň podporujú ekologickú dopravu. Čoskoro bude do prevádzky spustený chodník prepájajúci sídlisko Solinky s centrom mesta. V tomto roku sme začali pracovať aj na dvoch nových úsekoch cyklotrás s celkovou dĺžkou približne 1,5 kilometra. Prvý z nich spojí lávku ponad Obchodnú ulicu s cyklotrasou na Nanterskej. Druhý úsek bude spočívať v dvoch samostatných častiach, ktoré zlepšia cyklistickú dostupnosť Žilinskej univerzity.
Vylepšiť život vo vnútroblokoch sídlisk či pre obyvateľov jednotlivých mestských častí chce radnica aj prostredníctvom konkrétnych rekonštrukcií.
Jedným z najväčších pripravovaných projektov bude rekonštrukcia radnice, ktorá si vyžiada približne 6,5 milióna eur. Výrazné zmeny však čakajú aj vnútrobloky na uliciach Jarná, Čajakova a Lichardova, kde chceme vytvoriť modernejšie a bezpečnejšie prostredie pre oddych a komunitný život obyvateľov. Osobne ma teší, že sa podarilo dokončiť dlho očakávané parkovisko na sídlisku Hájik, pričom na rozširovaní parkovacích kapacít pokračujeme aj na ďalších sídliskách. Onedlho začneme s modernizáciou komunikácie na ulici Na Veľký Diel a intenzívne pracujeme aj na príprave projektu revitalizácie Strého Bulváru. Som presvedčený, že tieto a ďalšie investície v celkovej hodnote viac ako 21 miliónov eur budú mať viditeľný dopad na každodenný život Žilinčanov. K minuloročným projektom, ktoré významne skvalitnili verejný priestor, patrí aj zvýšenie energetickej efektívnosti verejného osvetlenia, rekonštrukcia podchodu Rondel, lávky pre peších a cyklistov nad Centrálnou ulicou, ako aj obidvoch mostov na Ulici sv. Cyrila a Metoda.
Parkovajisko na Ul. Mateja Bela na Hájiku.
Čoraz viac sa v súvislosti s klimatickou zmenou hovorí aj konkrétnych krokoch, ktoré by mali slovenské mestá zaviesť do praxe. Ako je v príprave na výzvy súvisiace s klimatickou zmenou na tom Žilina?
Klimatická zmena je realitou, ktorej sa musí prispôsobiť aj mestská samospráva. V Žiline preto zavádzame opatrenia, ktoré majú nielen zlepšiť kvalitu života obyvateľov, ale zároveň znížiť negatívne dosahy na životné prostredie. V poslednom období sme sa zamerali na rozšírenie vodozádržných opatrení – napríklad pri plánovaných rekonštrukciách chodníkov na Ulici Vojtecha Spanyola a Predmestskej. Tieto projekty umožnia efektívnejšie hospodárenie s dažďovou vodou, čím znižujeme riziko prehrievania a sucha. Významnú pozornosť venujeme aj zeleni. Pokračujeme v novej výsadbe stromov, zakladaní mobilnej zelene a v systematickej starostlivosti o lesopark, ktorý predstavuje dôležité prírodné zázemie pre celé mesto. Modernizácia verejného osvetlenia a energeticky úsporné riešenia v školách či materských školách sú ďalšími krokmi, ktoré znižujú uhlíkovú stopu mesta. Teším sa aj z nedávno schválených projektov fotovoltických elektrární. Tie plánujeme vybudovať na strechách mestského úradu, mestskej plavárne, zimného štadióna a viacerých základných a materských škôl. Poslanci už odsúhlasili, že realizáciu a prevádzku zastreší Energetická spoločnosť mesta Žilina. Očakávame nielen úsporu nákladov na energie, ale aj väčšiu energetickú sebestačnosť a menšiu závislosť od tradičných zdrojov. Zároveň ide o jasný krok k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bude mať dlhodobý pozitívny dopad na mestský rozpočet aj životné prostredie.
