Ako to, že najvyšší orgán Slovenského Rybárskeho zväzu SR má sídlo práve v Žiline?
Funguje tu takmer odjakživa, asi 50 - 60 rokov. A prečo Žilina? Je to také centrum rybárstva. V čase, keď vznikal rybársky zväz a budovali sa rybochovné zariadenia, mala Žilina a okolie veľmi dobré zázemie. V okolí Martina je ich najviac, ale aj v okolí Žiliny. Takisto v rámci kraja bola vybudovaná Oravská priehrada a Liptovská Mara. Turčiansky spolok rybárov bol jeden zo zakladajúcich spolkov zväzu, možno aj preto sa sídlom Rady stala práve Žilina.
Aké sú hlavné úlohy Rady Slovenského rybárskeho zväzu pri riadení rybárskych organizácií na Slovensku?
Zväz má od štátu zverené rybárske revíry, aby sme sa o ne starali. A zákon o rybárstve hovorí, že by sme mali chrániť a chovať ryby, až na poslednom mieste si ich privlastňovať. Ako organizácia sa hlavne staráme o ochranu rýb a rybári ich aj lovia.
Dlhé roky bolo našou úlohou zabezpečovať obyvateľstvu zdravú potravinu. Spotreba bola zhruba kilo sladkovodnej ryby na človeka, a z toho 700 g pochádzalo práve z úlovkov rybárov. Posledné roky sa filozofia mení, rybári si prestávajú ryby privlastňovať. Aj preto nastáva veľká výzva, či to dokáže pokryť to množstvo, ktoré by ľudia pre svoje zdravie potrebovali. Keby viac konzumovali ryby, bolo by napríklad menej kardiovaskulárnych chorôb. Naším cieľom je opäť dostať slovenské ryby ľuďom na tanier.
S tým súvisí aj naša ďalšia činnosť, a tou je chov rýb. Sme jeden z najväčších chovateľov rýb na Slovensku. Máme 15 výrobných stredísk, vlastníme viac ako 1000 hektárov vodnej plochy a chováme prakticky všetky druhy rýb, ktoré sa na Slovensku vyskytujú. Lososovité – pstruha a lipňa, reofilné – mreny, podusty, jalce, nosále, z kaprovitých najmä kapra, a potom tiež šťuky, sumce či zubáče.
100 rokov je významné výročie. Slovenský rybársky zväz čakajú veľké oslavy.
Je významné, no tiež musím povedať, že sú aj staršie registrované organizácie. Vždy existovali nejaké spolky, ktoré združovali zopár členov. Najstaršie organizácie pochádzajú už z roku 1888. Ten najstarší spolok pochádza zo Spišskej Belej, v Tisovci sa napríklad datuje do roku 1902. A raz si tie spolky povedali, že sa chcú spojiť a vytvoriť niečo celoslovenské. Pri vzniku celoslovenského zväzu 21. 11. 1926 stálo 14 týchto malých spolkov so zhruba 200 členmi. Dnes nás je spolu s deťmi 130-tisíc.
Úloha zväzu za tých sto rokov bola významná. Naši predchodcovia si prešli vojnami a rôznymi búrlivými obdobiami. Počas vojny sa rieky vyrabovali, keďže nebolo čo jesť. Toky ostali prázdne, takže tam nabehli rybári a zarybňovali. Produkciou fabrík sa tiež vyskytli otravy vôd a rýb, čiže opäť to boli rybári, kto sa snažil ratovať, čo sa dalo a chovať ryby nanovo. Preto aj vznikli rybochovné zariadenia - už pod záštitou toho veľkého zväzu. Videli, že uhynuté ryby sa nedali nijako nahradiť, preto sa začalo umelo chovať a vysádzať.
Čo môže verejnosť očakávať od osláv 100 rokov rybárstva vo Svätom Antone 13. júna?
Storočnica bude rozdelená na dve časti. Verejná časť bude doobeda, od 9. h do 15. h. Bude zameraná na všetky činnosti SRZ, keďže máme rôzne oddelenia. Ichtyológovia budú prezentovať výskum rýb, rybárska stráž bude návštevníkov informovať o problematike ochrany tokov, predstavíme vlastné výrobné strediská a postavíme aj fiktívne lovisko. Najmenší sa môžu tešiť na ryby v akváriách a, samozrejme, predstaví sa aj lovecká činnosť nášho zväzu. Keďže sa ryby chytajú rôznymi spôsobmi, bude tam sekcia plávaná, kapor, feeder, muška aj prívlač. Budú sa miešať krmivá, vyrábať nástrahy a blyskáče, viazať mušky a podobne. V jazierku vo Svätom Antone sa budú dať chytať rybičky.
A hlavne to bude postavené na gastronómii - budeme variť halászlé, rybací guláš, hotdogy s rybacím párkom, rybacie klobásky, pečené pstruhy a kapre. Budú tam aj iné gastrostánky, ale to už si budú musieť ľudia platiť, my budeme naše pochúťky ponúkať zdarma. Očakávame 4 – 5-tisíc návštevníkov. Prevažne sa chceme zamerať na deti, pretože chceme aby nám vyrastala ďalšia rybárska generácia.
Poobede už bude časť osláv venovaná komunite rybárov, bude to oficiálna oslava pre naše organizácie a odovzdávanie ocenení zamestnancom.
Pri tejto príležitosti vznikla aj unikátna publikácia.
Áno, takáto publikácia na Slovensku ešte nebola. Na cca 360 stranách nájdete prehľad o histórii slovenského rybárstva, od prapočiatku až po dnešok. Ako historicky vznikali spolky – od tých pôvodných 14 až po dnešných 122 subjektov. Sú v nej ukážky našich najvzácnejších rýb či tokov, je to naozaj bohaté. Je dôležité, aby naša história nezapadla prachom. Vytlačených je zhruba 4000 kusov.
Aké výzvy v súčasnosti najviac ovplyvňujú činnosť zväzu, respektíve rybárov?
V prvom rade sú to vplyvy prírody a klimatické zmeny, ktoré dnes už ťažko ovplyvníme, musíme sa s nimi len popasovať. Veľké teploty, málo vody, potom zas priveľa vody - to bude problém rybárstva v budúcnosti. Súvisí to s naším správaním, ktoré sme za 50 rokov na našich vodách vykonali. Nastavali sme priehrady, zregulovali toky a to všetko má veľký vplyv v globále.
Keby sme ich nepostavili, tak by nám nevadilo ani to otepľovanie. Na druhej strane, keby sme nemali vrcholové nádrže a príde výrazná klimatická zmena, hore netečie voda. Mara napríklad naakumuluje istý objem vody a stále vypúšťa 15 kubíkov. Ale až sa stane, že v prítoku Váhu netečie ani 10 kubíkov, tak by toľko netieklo pod Liptovskou Marou.
Nevýhoda je, že toky v zime nezamŕzajú a predátori, ako napríklad kormorán, vyžerú obrovské množstvo rýb. Je to všetko prepojené. Musím povedať, že pociťujem, že my rybári sme v tomto takí zabudnutí. Verejnosť aj ochranári akoby vnímajú hlavne to, čo vidieť na povrchu - medvede, vtáky, a všetko ostatné. Ryby pod hladinou nevidno. Hocikto čosi vyleje do vody a neuvedomuje si, čo to môže spôsobiť. Mali by sme začať od začiatku a spoločne – rybári, ochranári, vodohospodári, aj bežná verejnosť. Rozmýšľať ako šetriť s vodou, ako ju neznečisťovať, ako sa o ňu starať, lebo to bude surovina budúcnosti.
SRZ bude v najbližších dobách stáť aj voči výzve a snahám o privatizáciu. Je na nás vyvíjaný tlak, aby sme nemali také výsostné postavenie v zákone. To, čo robíme ako občianske združenie už 100 rokov, by chceli robiť jednotlivci, sprivatizovať revíry, aby neboli v nejakom komplexe. Domnievam sa, že to vzniká, keď sa niektorí ľudia nevedia presadiť v rámci našej štruktúry, no pre mňa je dôležitá nejaká kontinuita, odovzdávanie vedomostí a skúseností.
A s tým súvisí aj otázka komunity. Kedysi sme chodili na brigády, všetko robili spoločne. Teraz vídam to, že rybár si zaplatí členstvo a nechce mať s nikým nič spoločné. Nie je to dobré, lebo niekto musí to pohodlie všetkým vyrobiť. Áno, rybárstvo je o individuálnom oddychu, ale aj o komunite. A to chceme deťom vštepovať odmalička – že sú potrebné aj spoločné brigády, upratovanie, kosenie, či sledovanie kvality vody.
V akých oblastiach investovala Rada SRZ v uplynulom období a aký to má prínos pre rybárske revíry a infraštruktúru?
V poslednej dobe sme veľa investovali do nákupu nehnuteľností a obnovy techniky. Za posledných 3,5 roka sme nadobudli 380 nových hektárov vôd, čo je pomerne výnimočné, a dali sme do toho cca 4,5 milióna eur. Pre rybársky zväz to má zmysel v tom, že vlastníme niečo svoje a v produkcii rýb začíname byť sebestační. Má to viacero hľadísk - nemusíme ich nakupovať, nehrozí nám riziko chorôb rýb, a pre rybárov to má výhodu, že majú stabilné ceny.
Veľa investujeme do obmeny vozového parku a do technológií chovu, čo je dôležité. Tým že prišla klimatická zmena a v potokoch netečie toľko vody, musíme vodou šetriť a prevzdušňovať ju. Je už vyvinutý taký systém, ktorý dokáže vodu prečistiť, okysličiť a použiť naspäť. Rieka ostáva kontinuálna, nevyschne, nevyhynú tam ryby a my by sme vedeli odpad z čistenia použiť ako hnojivo na polia.
V pláne bola výstavba haly s touto technológiou v Ružomberku, len je to drahé. Hoci pre prírodu by to malo obrovský efekt. V rybárstve sa dá veľa pracovať, len máme také negatívum – na Slovensku nevieme využívať eurofondy. Aj rybársky sektor má svoj operačný program, no momentálne stagnujeme. Jeden sa využil celkom dobre, pri druhom sme vrátili do EÚ 15 miliónov a v tom aktuálnom sme zatiaľ nečerpali nič.
Ako dlho sa vy osobne venujete rybárčeniu?
Úplne od malička, od 5 či 6 rokov. Dedo bol rybár a otec tiež chytal ryby, aj keď on je skôr lesník. K prírode sme však mali vždy blízko. V 14 rokoch som išiel na strednú školu rybársku v Ivanke pri Dunaji a takisto som potom pokračoval na vysokej škole v Brne na odbore Špeciálna zootechnika. V Rade SRZ som pracoval už po vysokej škole od roku 2010. Po 9 rokoch som vymenil pôsobisko za akciovú spoločnosť SRZ v Ružomberku, kde som bol 3 roky. Po návrate do Žiliny som už kandidoval na túto pozíciu, ktorú som aj získal a vo funkcii tajomníka som 3,5 roka. V podstate celý svoj pracovný život som robil vo zväze a s rybárčením som spätý odmala.
Na ryby sa snažím nájsť si čas aj dnes a vediem k tomu tiež svoje deti. Chodíme s rodinou napríklad na Palcmanskú Mašu či na Domašu. Tu v okolí chodím rád na Váh do Ružomberka.
