Ešte za čias feudalizmu, v polovici 16. storočia, bol v Nededzi postavený rozsiahly zámocký kaštieľ s menším kostolíkom. Kaštieľ bol poschodovou budovou, opatrený vežou a ohradený kamenným múrom. Patril grófskej rodine Pongráczovej. Ako posledný z rodiny v ňom pôsobil „podivín“ Štefan Ponfrácz, po jeho smrti zdedila majetok sestra Ľudmila, ktorá ho v roku 1907 predala miestnym obyvateľom.
Z kaštieľa dom aj stolárska dielňa
Ako sa spomína v obecnej kronike, Ľudmila s manželom chceli pôvodne predať svoje majetky v Nededzi do susednej Tepličky. Keď jej manžel prišiel na dohovorenú schôdzu, kde sa mal stretnúť so záujemcami o kúpu, potajomky si pri dverách vypočul ich rozhovor. Radili sa, že budú cenu zjednávať čo najnižšie, veď aj tak obyvatelia Nededze nemajú kaštieľ za čo kúpiť.
Ľudmilinho manžela reči urazili, vrátil sa naspäť do dediny a ponúkol kaštieľ za výhodnú cenu miestnym vplyvným obyvateľom. Grófsky kaštieľ sa tak dostal do majetku Nededze, zakrátko však vyhorel a začal chátrať. Zaujímavosťou je, že z rumovísk kaštieľa bol ohradený židovský cintorín vo Varíne. Z rozsiahlej historickej budovy sa po požiari zachovala len jeho západná časť.
V čase socializmu odkúpila kaštieľ, resp. to, čo z neho zostalo, rodina z Nededze, ktorá ho využívala na bývanie. V 90. rokoch sa kaštieľ dostal do vlastníctva súkromného podnikateľa. Ten časť zámockých pivníc prenajímal, na prvom podlaží fungovala stolárska dielňa.
Jeho plány s kaštieľom však boli odvážnejšie. Dal si vypracovať projektovú dokumentáciu, aby mohol objekt prestavať na obytný blok. Jeho zámer mu prekazila finančná kríza, následne ponúkol kaštieľ na predaj obci. Poslanci odpredaj schválili a od roku 2011 je bývalé sídlo významného grófskeho rodu majetkom samosprávy.
Kaštieľ obec „zdedila“ v havarijnom stave. Padlo niekoľko návrhov, ako objekt do budúcna využiť. „Osobne som inklinoval k tomu, že ak môžeme budovu zachrániť a zároveň zachovať časť z jej autenticity, poďme do toho. Chceme dejiny našej obce písať čo najdlhšie, aby ich poznali aj budúce generácie. Kaštieľ je ich neoddeliteľnou súčasťou,“ povedal starosta Peter Vajda.
Návšteva potomkov
Prvým krokom k postupnej obnove kaštieľa bol návrh, aby sa v jednej časti vybudoval svätostánok. Obyvatelia nápad anketou schválili a obec sa pustila do prestavby. V roku 2015 bol kostol dokončený a slávnostne požehnaný žilinským biskupom.
Postupne sa obec pustila do prestavby aj zvyšnej časti kaštieľa. Cieľ bol jasný, v čo najväčšej možnej miere zachovať jeho historickú podobu. Dnes je rekonštrukcia dokončená a obnovené priestory budú slúžiť samospráve a jej obyvateľom – obecná knižnica či izba, ktorá bude reprezentovať históriu rodiny Pongráczovcov.
„Keď sme kaštieľ prerábali, prišli sa na to pozrieť potomkovia rodu z Rakúska, Maďarska, Nemecka aj zo Slovenska, a boli milo prekvapení a dojatí, že sa kaštieľ ich rodiny zachoval a že ho opravujeme,“ dodal starosta obce.
Gróf podivín
V Nededzi žili aj významné grófske rodiny Pongrácovcov a Nyáryovcov, pár zemanov a niekoľko desiatok chudobných roľníckych rodín. Najviac historiek z grófskej minulosti sa viaže s osobou Štefana Pongráca, ktorého opisuje vo svojej knihe Obliehanie Bystrice maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth. Štefan Pongrác žil veľmi zhýralo a sám sa vyhlasoval za blázna. Rád v obci organizoval rôzne zábavy, ľuďom to ohlásil tak, že dal zvonením vyhlásiť všeobecný poplach.
Muži sa museli obliecť do husárskych uniforiem a predvádzať rôzne cviky. Po skončení zábavy podával poddaným pálenku. Záľuba v alkohole sa mu však stala osudnou. Počas jazdy na koni spadol a zlomil si nohu. Zlomeninu si nechal liečiť potulným cigánkam, dostal otravu krvi, na ktorú v roku 1866 zomrel. V Nededzi zavládol všeobecný smútok. Hoci bol Štefan Pongrácz podivín, ľudia ho mali pre jeho zhovievavosť radi.
