Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. jún 2019 | Alfréd

Rozhovory

Po diagnostikovaní rakoviny jej dávali len pár mesiacov života

Vo štvrtok sa na Slovensku uskutoční 23. ročník verejnoprospešnej zbierky Deň narcisov. V tento deň budeme môcť ľubovoľnou sumou prispieť na pomoc ľuďom, ktorým diagnostikovali onkologické ochorenie. S rakovinou bojovala pred 11 rokmi aj pani Mária Kubaščíková z Višňového. Podľa lekárov mala len päťpercentnú šancu na prežitie.

11.04.2019 | 08:00

Príbeh pani Márie sme čitateľom Žilinského večerníka priblížili už pred piatimi rokmi, keď sme ju oslovili s prosbou o rozhovor do novín pri príležitosti Dňa narcisov. Neváhala vtedy a neodmietla nás ani dnes. Sme veľmi radi, že sme sa opäť mohli stretnúť a vidieť túto výnimočnú ženu, stále plnú energie, nádeje a presvedčenia, že s rakovinou sa dá žiť a je možné ju poraziť. Pripomeňme si jej príbeh ešte raz.

Zničujúca chemoterapia

Pani Márii Kubaščíkovej z Višňového diagnostikovali rakovinu prsníka pred 11 rokmi. „Mali sme ísť na dovolenku do Chorvátska. Predtým som išla ešte na kontrolu ku gynekológovi a ten ma poslal na sono prsníkov. Tam zistili, že mám rakovinu,“ zaspomínala na odhalenie krutej diagnózy.

Lekári jej vtedy dávali päťpercentnú šancu na prežitie, ale to pani Mária, našťastie, nevedela. „Nie je dobré, keď vám povedia na rovinu, ako ste na tom, lebo psychika ide razom dole. Povedali to môjmu bratovi, keď bol za lekárom, ktorý ma operoval. Po operácii sa ma brat neustále vypytoval, ako sa cítim. Zdalo sa mi to zvláštne, lebo vtedy som ešte nevedela, aké vážne to so mnou bolo,“ rozpráva Mária.

Po ťažkej operácii absolvovala ešte náročnejšiu chemoterapiu. „Človek, ktorý má rakovinu, musí bežne absolvovať 35 ožiarov, ja som dostala 50. Znášala som to veľmi zle. Prvých päť dní som len ležala. Medzi 5. a 10. dňom ma príbuzní podopierali a na 11. deň mi bolo konečne lepšie. Na 15. deň som dostala ďalšiu chemoterapiu a mohlo sa to opäť celé začať,“ opisuje boj na život a na smrť dnes už 62-ročná žena.

Keď sa jej pýtame na príznaky, tvrdí, že žiadne nemala, resp. ich neregistrovala. „Áno, bola som unavená, ale chodila som do roboty, takže únavu som pripisovala tomu. Občas som cítila bolesť v ruke, ale to som brala tak, že som zle spala. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sú to príznaky rakoviny. Až potom mi doktorka povedala, že hlavným príznakom je únava a keď ide o rakovinu prsníka, tak zvykne bolieť aj ruka pri prsníku,“ dodáva.

Žilinská Venuša

Prvé dva roky s rakovinou vraj boli najťažšie. Pani Mária, ktorá bola dovtedy zdravá žena plná humoru, optimizmu a sily, zrazu zostala bez energie. „V tom čase som stretla jednu známu, ktorá sa ma opýtala, či by som nechcela ísť do Žilinských Venuší. Ide o občianske združenie, ktoré pracuje so ženami s onkologickým ochorením. Išla by som aj hneď, ale stále som bola veľmi slabá. Bola som presvedčená, že neprežijem. A po dvoch rokoch sa všetko zmenilo... Zrazu som začala naberať na sile a takto to ťahám dodnes.“

Pani Mária sa čoskoro stala platnou členkou Žilinských Venuší, ktorých súčasťou je dodnes. „Som človek, ktorý veľmi rád vybavuje veci, behá kade-tade, organizuje, jednoducho neviem obsedieť. To je dobré, aspoň nemám čas myslieť na chorobu,“ vysvetľuje. Žilinské Venuše tvorí dnes okolo 50 žien vo veku od 40 do 80 rokov. Raz do mesiaca majú spoločnú schôdzu a počas týždňa poskytujú ľuďom s onkologickým ochorením poradenstvo v areáli nemocnice, pod budovou LDCH.

„Sme tam každý pondelok, stredu a v piatok od 9. do 12. h. Ktokoľvek môže za nami prísť. Dobre vieme, aké je dôležité, aby vás v momente, keď sa dozviete, že máte rakovinu, niekto podržal. Aby vám dal nádej, že s touto chorobou sa dá žiť a že nič nie je stratené. Aj mne dávali päť percent a pozrite sa, po 11 rokoch som stále tu,“ hovorí.

Takáto pomoc je vraj na nezaplatenie. Pani Mária však najväčšiu oporu našla vo svojej rodine. Na manžela, dcéru a najbližších príbuzných nedá dopustiť. „Rodina je na prvom mieste, ako sa príbuzní k vašej chorobe postavia... V tomto mám veľké šťastie. Navyše som optimista, stále verím, že všetko bude dobré. Dosť záleží aj od povahy. Ľudia, ktorí sú optimisti, ľahšie znášajú chorobu ako tí, ktorí sú uzavretí do seba a na svet sa pozerajú negatívne,“ vysvetľuje.

Zdravie poslúcha

Keď sa jej pýtame, ako sa momentálne má, odpovedá, že veľmi dobre. Stále užíva lieky a každé tri mesiace absolvuje vyšetrenia, ktoré doteraz nepotvrdili, že by sa rakovina chcela vrátiť. Pani Mária je však pripravená na všetko, čo jej život prinesie. „Koľko máš žiť, toľko si tu. Mali sme dlhoročnú členku, ktorá dostala infarkt a zomrela,“ zamýšľa sa nad nepredvídateľnosťou osudu.

V každom prípade si užíva každý deň. Či už doma s rodinou, alebo v rámci aktivít Žilinských Venuší. V týchto dňoch sa 30 členiek združenia pripravuje na Deň narcisov, ktorý bude už tento štvrtok – môžete ich stretnúť na Košickej pri supermarkete, pri obchodnom centre na Solinkách, pri obchodnom dome v centre mesta atď. „Vždy sa na túto akciu veľmi tešíme. Ja s ďalšími dievčatami chodievame zbierať finančné príspevky k supermarketu na Ulici vysokoškolákov, kde stretávame veľa dobrých ľudí, ale aj mnoho známych, s ktorými sa rady porozprávame. Vidíme, že každý rok sa do zbierky zapája stále viac ľudí, z čoho máme veľkú radosť,“ hovorí Mária Kubaščíková z Višňového. 

Foto: Autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
22 °C
25 °C
20 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod