Žilinský Večerník

20. apríl 2024 | Marcel
| 2°C

Z regiónu

Popod Strečno radšej po vode ako po ceste

Ani korona, ani blízkosť vojny, ani sucho neposielajú plte ku dnu. Výrazne im ale škodí dopravná situácia okolo Strečna. Odbočiť k nástupisku pri Váhu z hlavného ťahu alebo sa naň opäť dostať si vyžaduje enormnú trpezlivosť. O tom, ako sa javí tohtoročná sezóna sme porozprávali s Pavlom Albrechtom z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti.

26.07.2022 | 19:17

Cítite návrat návštevnosti spred pandémie?

Súčasný stav tomu nenasvedčuje. Čas sezóny je síce predĺžený, ale stále pociťujeme nižší počet zájazdov a tiež podiel zahraničných turistov – najmä českej a poľskej klientely je významne nižší.

Ako vyzerala v číslach prevádzka počas sezón s obmedzeniami, ako tá pred nimi?

Prevádzka pltí je sezónna záležitosť. Túto atrakciu ponúkame od apríla do konca októbra. Korona zúžila tento interval na letné mesiace, a preto sme konštatovali takmer polovičný záujem. Bolo to spôsobené nielen skrátením doby, ale tiež úplnou absenciou zájazdov a všeobecne zahraničnej klientely. Za pozitívum považujeme výrazne vyššiu návštevnosť slovenských turistov. Tí nám nielen ekonomicky pomohli, ale myslím, že aj  k svojej spokojnosti veľakrát na pltiach spoznali doteraz neobjavenú krásu nášho kraja.


 

Vracajú sa aj zahraniční turisti, neboja sa blízkeho vojnového konfliktu?

Áno, aj keď tempo nie je očakávané. Ľudia sa v tomto období chodia rekreovať opäť k moru. Veríme, že k nám sa tiež vrátia. Vojnový konflikt našu návštevnosť neovplyvňuje.

Koľko pltí máte v prevádzke a koľko pltníkov?

Už dlhodobo našu „flotilu“ tvorí 10 pltí. Ich počet sa ale pre budúcu sezónu už v tomto čase pripravujeme rozšíriť. Pltníkov máme 30.

Máte ich dostatok, mali ste aj pltníčky?

Dostatok pltníkov je relatívny pojem, pretože sú to prevažne brigádnici - študenti a dôchodcovia zo Strečna, okolitých obcí i Žiliny. Ich potrebu je ťažko odhadnúť. Záujem o plavbu je často otázkou okamžitého rozhodnutia sa návštevníkov Strečna či pobytových turistov v okolí. Doteraz sme, vďaka ich ochote, uspokojili každého. Pltníčky nemáme, aj keď mnohá sa na túto, zrejme zaujímavú, pestrú a  príjemnú prácu, informovali.

Aký „vodičák“ má pltník a ako ho robí?

Plť ovládajú dvaja pltníci. Jeden z nich musí mať preukaz vodcu malého plavidla. Jeho získanie je porovnateľné s vodičským preukazom na osobné auto. Predchádza mu praktická príprava – zaškolenie na ovládanie plte a následne štúdium plavebnej vyhlášky, z ktorej sa robí test na  Štátnej plavebnej správe – dopravnom úrade, divízii vnútrozemskej plavby v Žiline. Po úspešnom zvládnutí testu je  praktická skúška na splavovanom úseku pod dohľadom tejto inštitúcie.

Ľudia radi počúvajú desivé príbehy, rozprávanie o krajine, majú pltníci niečo v zálohe a v koľkých rečiach?

Práca pltníka spočíva nielen v správnom ovládaní plte a bezpečnej plavbe, ale i v informovaní o videnom či nevidenom. A toho tam je skutočne dosť. Sprievodné slovo o splavovanom úseku si pltník naštuduje, ale priebežne sa dozvedá i ďalšie zaujímavosti, takže turista odchádza nielen so zážitkom z plavby, ktorú im v najznámejšom pltníckom úseku na Slovensku sprostredkujú, ale i s  množstvom informácií. Sú to skutočné príbehy, fakty ale i povesti, ktoré sa k strečnianskemu prielomu viažu od nepamäti. O hradoch, Margite a Besnej, prírode Malej Fatry, histórii a kultúre tejto časti Slovenska. Rozprávanie je v piatich jazykoch. Pretože sú to väčšinou študenti,  sme schopní zabezpečiť výklad i v najviac žiadaných jazykoch – angličtine, nemčine a francúzštine.

Čím sa líšia súčasné plte od tých pôvodných?

Typová plť Strečno sme zostrojili predovšetkým pre bezpečnú plavbu tých, ktorí sa rozhodnú zažiť to, čo zažívali ich predkovia.  Plť je najjednoduchším plavidlom a využívali ju všade na svete. Naša je prispôsobená tomu, aby sa návštevníci cítili komfortne, plavba bola bezpečná a mali z nej zážitok. Pre nás je tiež dôležitá ich manipulovateľnosť a transport. Myslím, že náš systém nakladania a prepravy pltí je v rámci Slovenska najlepší. Pôvodné plte boli jednorazovým plavidlom – boli to navzájom pospájané drevá, ktoré predávali pltníci na pílach pozdĺž Váhu i Dunaja a boli tiež dopravným prostriedkom pre tovar i ľudí. Jediným, čo na našej plti je pôvodné, je spôsob ich ovládania – kusom fixovaného dreva s náperkom.

Ako na prevádzku pltí vplývajú enormné suchá, je hladina Váhu dostatočne vysoká?

Voda v riečišti je regulovaná energetickým dispečingom. Upravujú prietok z vodných diel nad štartom našich pltí podľa aktuálnych potrieb energetickej sústavy. Sme s nimi v kontakte a máme informácie o stave vody. Pre našu činnosť je potrebných min. 35 m3/s. Doteraz sme mohli odviezť všetkých záujemcov. Dúfame, že sa to nezmení ani v nasledujúcom období, pretože práve tento čas je pre nás najdôležitejší. Na našu prevádzku však trvalo negatívne pôsobí stav dopravy okolo Strečna. Riešenie problému, ktorým je sprevádzkovanie diaľničného tunela, je v nedohľadne. Teraz nepriaznivú situáciu ešte zvýšili opravy na moste pred Žilinou. Denné kolóny a uspokojenie návštevníkov si vyžadujú neobyčajnú dávku trpezlivosti. 

Autorka: Iveta Frolková

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod