Žilinský Večerník

S Kateřinou Karásko­vou sme sa stretli v Rosenfeldovom paláci, kde mala prednášku s názvom Kde ženy vládnu. Účastníkov zaviedla svojím pútavým rozprávaním, doplneným o videá a fotodokumen­táciu, do miest, kde sú za slabšie pohlavie považo­vaní muži. „Ženy nad nimi vynikajú v logickom uva­žovaní aj v matematike. Sú schopnejšími obchod­níčkami a manažérkami. Deti dostávajú priezvis­ko po matkách a maje­tok dedia výhradne dcéry,“ prezradila. Moderný človek by v dnešnej dobe nepove­dal, že existujú miesta, kde vládnu ženy. Avšak Češka Kateřina Karásko­vá vie o tom svoje. Spolu so svojím partnerom, Bri­tom Simonom Birdom sa vydali po stopách matriar­chátu a po desaťročnom úsilí a zbieraní materiálu pre projekt „Kde ženy vlád­nou“ vydali knihu s rov­nomenným názvom. Dnes – ako na Slovensku, tak i v Česku – predstavuje Ka­teřina knihu i celý projekt.

MATRIARCHÁT? TO AKO FAKT?

Kateřina študovala právo, no ako prezradila, spozná­vanie cudzích krajín ju vždy bavilo o niečo viac. A tak sa po dokončení školy vy­brala na potulky po stredo-americkej Guatemale, kde stretla na vrchole mayskej pyramídy maliara Simo­na. „Vďaka nemu som za­čala maľovať a zistila som, že ma to baví,“ povedala. Spoznala pri ňom iný štýl života a ako prezradila: „Ukázal mi, že človek by mal robiť to, čo ho baví. Že vždy sa to dá nejako zaria­diť, nech si hovorí kto chce, čo chce.“ Kateřina roky snívala o dlhodobom spoznáva­ní cudzích krajín, hľadala inšpiráciu pre svoje maľ­by. A práve jej partner Si­mon bol impulzom, prečo sa vydala po stopách ma-triarchátu. „Rozprával mi o jednom kmeni, na kto­rý narazil pri svojich po­tulkách svetom a vravel, že v ňom majú hlavné slo­vo ženy, že majetok dedia výhradne dcéry po svojich matkách a rovnako tak po nich dostávajú aj priezvis­ko.“ Zaujalo ju to až na­toľko, že sa rozhodla si o matriarcháte vyhľadať informácie. „V roku 2004 o tom veľa informácií na interne­te nebolo. Do vyhľadávača Google som zadala po an­glicky slovo matriarchát, na čo sa ma Google opý­tal: myslíte patriarchát? To ma pobavilo, ale aj trochu nahnevalo a vtedy mi na­padlo vybrať sa na tie mies­ta a pozrieť si ich na vlast­né oči.“ Objavila až sedem miest, ktoré so Simonom navštívili v priebehu pia­tich rokov. „Všade sme po­budli dva až tri mesiace. Načrtávala som si miest­nych ľudí, zaznamenávala ich príbehy a študovala ich historicko-etnografické štúdie,“ prezradila. Na prednáške v Rosenfel­dovom paláci sa zamerala na štyri krajiny, kde bol matriarchát najvýraznejší.

MEXICKÉ AMAZONKY

V južnom Mexiku, v štáte Oaxaca, konkrétne v Tehu­antepeckej šiji žijú zapotec­kí indiáni. „Ženy tu preko­návajú svojich mužov nielen inteligenciou, ale aj obje­mom,“ prezradila Kateřina, ktorej sa práve v tejto oblas­ti páčilo najviac. „Je ich asi pol milióna a ženy tu domi­nujú na rušných trhoch a na miestnych fiestach. Pyšne sa obliekajú do pestrofareb­ných krojov, sekírujú všet­kých na okolí a tvária sa, že majú mužov na háku.“ Zaujímavosťou je, že ženy sú tu inteligentnejšie ako muži, čo pripúšťajú aj samotní muži. Ženy sa na­zývajú Tehuány a považu­jú sa za racionálne bytosti, zatiaľ čo muži sa skôr ne­chávajú strhnúť emóciami. „Už malé dievčence sú vy­chovávané k sebavedomiu a pragmatizmu, aby boli nezávislé a vedeli sa posta­rať o chlapa, keď sa vydajú.“ Medzi mexickými ama­zonkami platí heslo Štíh­losť je znakom slabos­ti! Muž z teba musí mať strach! A tak sa miest­ne ženy neriadia žiadny­mi módnymi trendmi. Ich ideál krásy je „klasická“ po­stava Venuše.

AJ MOSLIMOVIA MAJÚ MATRIARCHÁT

Ďalšia cesta Kateřiny a Si­mona viedla k národu Mi­nangkabau do indonéz­skej Sumatry. „Ide o jediný moslimský matriarchát,“ povedala Kateřina. Znie to zvláštne, ale ženy v is­lamskom svete majú tiež hlavné slovo. „Minang-kabauovia sú majstrami kompromisov. Práve vďaka tomu sa im podarilo skĺ­biť islam s matriarchátom. Bohyňa dala ich svetu rád, ktorý udržujú ženy. A muži sa im musia podriadiť.“ Dievčatá sa vzdeláva­jú, sú sebavedomé a idú za svojimi snami. Manželov si vodia do svojich domov a tí prichádzajú a odchá­dzajú – niekedy za prácou, niekedy navždy. „Rozvody sú tu bežné a manželky pri nich majú nárok na všetko – na majetok i na deti. Berú to tak, že ženy sú slabé, a preto potrebujú dedičstvo ako zábezpeku.“ Tento národ sa okrem toho považuje za najvzde­lanejší a najpodnikavejší v celej Indonézii.

VOĽNÁ LÁSKA

Kateřina a Simon si spra­vili ďalšiu zastávku v čín­skych Himalájach, kde je kmeň Mosuo. „Ženy tu hrajú hlavnú úlohu nielen v biznise, ale i sexe. Mo­suovia sú prvá spoločnosť, ktorá celý matriarchálny potenciál využíva na tu­ristické účely. A to veľmi efektívne.“ V západnej časti Hima­lájí v okolí jazera Lugu sa praktikuje tzv. voľná láska a inštitút nazývaný „nav­števujúce manželstvo“. „Kedysi tu provinčná vlá­da postavila na brehu ja­zera hotelový komplex, ale neosobný komunistic­ký rekreačný areál zostal prázdny, pretože turisti uprednostňovali ubytova­nie v útulných mosujských penziónoch. Vraj pre­to pred pár rokmi otvorili úradníci mýtnu bránu – aby si zaistili podiel na zisku z turistiky.“ Ako vlastne fungu­je „navštevujúci vzťah“? „Najskôr to vyzerá ako sex na jednu noc alebo aj viac nocí a je prísne tajný,“ pre­zradila Kateřina, „čo zna­mená, že muža pri jeho nočnom dobrodružstve ne­smie pristihnúť nikto zo ženiných príbuzných.“ Čo je prekvapujúce, mi­lenci sa nestretávajú po­čas dňa, ani sa spolu neba­via na verejnosti. „Občas sa ale stane, že sa ,milostná aférka‘ zmení na trvalej­ší vzťah. Muž sa zoznámi s rodinou ženy a môže prísť na návštevu aj počas dňa. Obaja partneri však naďalej žijú oddelene v domovoch svojich matiek. Keď z tohto vzťahu vzídu deti, ostáva­jú iba ženám. Od ich biolo­gických otcov sa vôbec nič neočakáva.“ Tento „vážny vzťah“ nie je viazaný sľubom vernosti, a tak sa môžu obaja part­neri obzerať a stretávať aj s inými partnermi.

MUŽI BOJUJÚ ZA ROVNOPRÁVNOSŤ

Nakoniec predstavila Kha­siyov žijúcich na severový­chode Indie, u ktorých do­šla ženská nadvláda až tak ďaleko, že za emancipá­ciu tu bojujú muži. „Hoci drobné Khasijky na to ne­vyzerajú, doma vládnu tvrdou rukou. Tu platí pra­vidlo, že keď sa narodí dcé­ra, všetci sú nadšení. Pri narodení syna iba pokrčia ramenami a povedia si, čo sa dá robiť.“ Muži sa tu tiež sťahu­jú po manželstve k ženám. Keď sa žene niečo znepáči, môže ho vyhodiť z domu a on stratí všetko. Ne­ostane mu iné, ako sa vrá­tiť k matke a svoj žiaľ utá­pať v alkohole. Mnohokrát sa preto cítia menejcen­ne a opustene. „Akoby boli len chovnými býkmi, kto­rých jedinou povinnosťou je plodiť dcéry,“ prezradila Kateřina. Nájdu sa tu však jedin­ci, ktorí bojujú za rovno­právnosť. „Avšak je ich len niekoľ ko a nedoká­žu sa prejaviť so svojou nespokojnosťou verejne. Dokonca si nedávno uzá­konili dedičské právo pre najmladšie dcéry a priez­visko po matke. Mož­no povedať, že tieto ženy si vychovali mužov tak, aby ich výhody nijako nespochybňovali.“ Existujú teda svety, v ktorých majú hlavné slo­vo ženy. Ktovie, možno by sa aj niektorým z nás páčilo žiť medzi nimi.