Žilinský Večerník

Odkedy funguje Nadácia žilinský lesopark a čo je jej poslaním?
Nadácia vznikla okolo roku 2011 a založilo ju mesto Žilina s víziou rozvoja le­soparku. Správna rada bola najskôr zložená z primáto­ra, úradníkov a asi jedné­ho poslanca mestského za­stupiteľstva. V tom prvom období však riešili najmä veci, ktoré neboli z môjho pohľadu prioritné. Naprí­klad budovali arborétum pri Vlčincoch, v ktorom vysá­dzali cudzokrajné stromy. To bolo pomerne nákladné. Dnes som, samozrejme, rád, že sa to urobilo. Ale z reak­cií ľudí vieme, že oni majú úplne iné priority. Že je pre nich prioritné, aby bol v le­soparku funkčný a udržia­vaný mobiliár a aby sa mali deti kde hrať. My sme sa teda pustili práve do toho.

Ako ste teda zistili názo­ry a preferencie Žilinčanov na to, čo treba v lesoparku urobiť?
V roku 2016 sme medzi Žilinčanmi spravili veľký prieskum, v ktorom sme zisťovali, čo by v lesoparku bolo z dlhodobého hľadis­ka potrebné urobiť. Dostali sme niekoľko stoviek od­povedí a okrem toho sme absolvovali aj niekoľko de­siatok osobných stretnu­tí. Chceli sme ten problém naozaj exaktne uchopiť a zistiť, čo sú tie základné veci.

Aký bol výsledok?
Na základe výsledkov sme za­čali postupne rekonštruovať. Úplný základ bola výmena ce­lého mobiliáru – lavičky, koše, piknikové stoly, informačné tabule. To sme urobili v roku 2017, keďže to nebolo veľmi finančne a technicky náročné. Medzi základné priority Žilin­čanov však patrilo najmä rie­šenie stavu detského ihriska, ktorý bol veľmi zlý. V auguste 2017 ho totiž mesto uzavrelo po tom, ako tam spadlo die­ťa a zistilo sa, že mesto nemá k dispozícii všetky potrebné certifikáty, ktoré od neho po­žadovala Slovenská obchod­ná inšpekcia. Začiatkom roku sme dali vypracovať projekt rekonštrukcie celého areálu, ale keďže je veľmi finančne náročný a nad sily nadácie, čakali sme na dohodu o spo­lupráci s mestom. Sily sa nám nakoniec podarilo spojiť. Pe­niaze zastupiteľstvo schválilo v máji.

Dnes už vidno prvé výsledky.
Nadácia si zobrala na staros­ti úplnú asanáciu betóno­vých plôch, starého hradu, všetkých starých prvkov a vy­budovanie ihriska pre naj­menšie deti do 6 rokov. To tu nikdy nebolo a rodičom veľ­mi chýbalo. K tomu sme pri­dali aj prvok, ktorý odkazuje na starý lesopark, ako si ho Žilinčania pamätajú, a to je detská lanovka. Podarilo sa nám tu umiestniť aj kolotoč pre telesne postihnuté deti, ktorý môžu zároveň využívať aj zdravé deti. Zaujímavos­ťou sú celoročné trampolíny, ktoré môžu slúžiť mladším aj starším deťom.

Aká je úloha mesta?
Mesto teraz projekt dokon­čí. Mal by sa tu postaviť veľ­ký hrad pre deti nad 6 ro­kov. Kompletne by mali byť zrekonštruované trávniky, chodníky a vybudovaná ško­la v prírode pre veľké skupiny detí. Tiež by malo mesto do­robiť lavičky a stoly. Po do­končení by to mohol byť po­merne veľký a slušný areál.

Kedy sa na to môžu Žilin­čania tešiť?
Dnes už netrpezlivo čaká­me na to, kedy mesto vyhlá­si verejné obstarávanie. Práce chcú potom začať v októbri. Verím, že do konca roka to bude hotové.

Lesopark je však veľký. Ďa­lej ste nad rekonštrukciou nerozmýšľali?
Ale áno. Oslovili sme mesto s tým, že treba uvažovať aj o tom, ako by sa dala revita­lizovať zóna pri hvezdárni. Mesto už oslovilo Slovenský pozemkový fond, aby získalo do prenájmu všetky potrebné pozemky. Začali sa aj rokova­nia so Žilinskou univerzitou a Žilinským samosprávnym krajom. Ten proces je dosť pomalý, ale aspoň sme docie­lili to, že sa o tom začalo de­batovať a rozmýšľať.

Akú máte predstavu o priestore pri hvezdárni?
Je veľmi veľký a veľmi zane­dbaný. Sú tam cyklodráhy a má veľký neuchopený po­tenciál. Primátor svojho času vyhlásil, že by si tam vedel predstaviť amfiteáter. Myslím si však, že na to nie je publi­kum a že sa opäť treba ľudí pýtať a identifikovať ich po­treby. Až potom začať pláno­vať, nie naopak. Ja by som bol za veľké zapojenie verejnos­ti a všetkých zúčastnených strán. Je tam hvezdáreň aj cintorín. Sú tam nové bytov­ky. Treba to všetko rozumne skĺbiť.

Aké je financovanie vašich aktivít?
Nadácia, keď sme ju v roku 2015 prebrali, mala na účte asi 160-tisíc eur. To boli pe­niaze, ktoré do nej prúdili zo sponzorskej zmluvy s fir­mou T+T. Bohužiaľ, niekedy pred dvomi rokmi mesto túto zmluvu vypovedalo a doteraz nevieme prečo. Asi potrebo­vali tie peniaze niekde inde, takže príjem sa zastavil. Teraz je úlohou nadácie pokúsiť sa získať a pritiahnuť lokálnych partnerov, ktorí by pomohli a chceli pomôcť, lebo penia­ze, ktoré sme mali, sme mi­nuli na aktivity spojené s ob­novou detského ihriska.

Vaše združenie Preles v le­soparku prevádzkuje aj la­nový park. Je to tak?
Áno. Robíme to od roku 2009. Vtedy sme združili naše a mestské peniaze a v roku 2014 sme ho otvorili. Násled­ne sme ho previedli do majet­ku mesta, ktoré nám ho pre­najíma za 1 euro na rok.

Má dnes lesopark potenciál? Chodia tam ľudia?
Je pravda, že v porovnaní s Vodným dielom Žilina, le­sopark dlhodobo stráca. To však bolo spôsobené najmä nefunkčným detským ihris­kom, ktoré je základom jeho života. Je to škoda, lebo ten­to priestor je pre ľudí z Vl­činiec a zo Soliniek úplne jedinečný. Sú to desaťtisíce ľudí, ktorí sú zavretí na síd­liskách a tu majú pod no­som výborný priestor, kde sa môžu zrelaxovať. Ľudia sem síce prestali chodiť, ale mys­lím si, že znova začnú. Dlho­dobo sa tu dejú rôzne akcie, napríklad Míľa pre mamu, Detská tour Petra Sagana či Žilinské blatíčko. Tí sem pri­vedú davy a keď ľudia uvi­dia, že je tu veľmi podnetné prostredie, opravené detské ihrisko, vymenený mobili­ár, budú sa sem radi vracať. Na druhej strane by sme ale mali do budúcna zvážiť, pre­čo by ľudia z Hájika nemali mať svoj lesopark tam? Mys­lím si, že by sme sa mali za­myslieť nad tým, ako takéto drobnejšie rekreačné zóny vytvoriť aj po okolí, aby do lesoparku nemuseli ľudia dochádzať autom z Hájika či Bánovej.